V tento deň v roku 1905 Francúzi oficiálne položili základy odluky cirkvi od štátu - laicité, na ktorej si zakladajú. Zákon, ktorý má vyše sto rokov, považujú mnohí politici za nedotknuteľný. Viacerí mu však vyčítajú, že zvýhodňuje dominantné katolícke náboženstvo.
Zákon, ktorý prijal parlament s prevahou socialistov, je založený na princípoch neutrality štátu a slobody náboženského presvedčenia.
Je v ňom napísané, že štát „neuznáva, neplatí ani nedotuje žiadne náboženstvo". Za zákonom stáli socialista a neskorší premiér Aristide Briand, Émile Combes a líder socialistov Jean Jaures.
Princíp nezávislosti štátu od cirkvi bol už myšlienkou francúzskej revolúcie v roku 1789, no zákon prvýkrát dlhodobo zakotvil sekularizmus ako štátny princíp. Bol vyvrcholením súbojov medzi zástancami republiky a zástancami tradičného usporiadania vzťahov medzi cirkvou a štátom.
Francúzsko je podľa docenta Inštitútu politických vied v Paríži Raphaela Hadasa-Lebela jedinou krajinou v Európe, ktorá sekulárnu povahu vyhlasuje ústavne.
Dovtedy štát staval kostoly aj synagógy z daní z príjmov občanov. Štát tiež podporoval náboženské skupiny na základe konkordátu s Vatikánom z roku 1801, ktorý bol kompenzáciou za konfiškáciu cirkevných svätostánkov počas revolúcie.
Zákon spočiatku vzbudzoval kontroverzie a protesty. Pápež Pius X. vyhlásil, že odporuje cirkevným pravidlám. No hoci pripravil cirkvi, hlavne dominantnú katolícku, o štátne dotácie, umožnil im peniaze získavať inak. Postupne si zákon získal všeobecnú podporu vďaka nezávislosti, ktorú cirkvi ponúkal.
Ťažko si však v laickej spoločnosti hľadá miesto čoraz rozšírenejší islam. Francúzi boli medzi prvými, čo zakázali burky v školách a neskôr aj na verejných priestranstvách.
Polemika sa tiež vedie o tom, že katolíkom svätostánky postavili už pred platnosťou zákona a teda ich udržiavajú za verejné peniaze, no moslimovia musia vo Francúzsku mešity stavať aj udržiavať na vlastné náklady.
