BRATISLAVA. „Tí, ktorí sa dnes tvária najviac rozhorčene, volili súčasného generálneho prokurátora. Nie som advokátom pána Trnku, ale ukážte mi nejaké kritické výroky mojich koaličných partnerov z minulosti. Prosím vás o to."
Aj týmito slovami obhajoval minulý týždeň predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda nomináciu Dobroslava Trnku na post generálneho prokurátora. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár mu vzápätí odkázal, že má krátku pamäť: „Stačí si vyhľadať niektoré články. A nejde len o prípad Hedvigy Malinovej."
Odpočúvanie SME
Trnka bol pred siedmimi rokmi zvolený aj hlasmi KDH a SMK. Ako hlavný vojenský prokurátor mal povesť priameho človeka, ktorý nemá žiadne väzby na politikov ani podnikateľov.
- v roku 2006 kandidovali Dobroslav Trnka a Ján Bernát
- poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka
- Bernát dostal 58 hlasov z klubov SDKÚ a HZDS
- v roku 2010 kandiduje Trnka, Eva Mišíková a Ján Hrivnák
- Trnku navrhli poslanci Stanislav Janiš (SDKÚ) a Mojmír Mamojka (Smer)
- Mišíkovú podporujú KDH, Most a SaS
- Hrivnáka navrhla poslankyňa SDKÚ Jana Dubovcová
KDH a SMK presvedčilo aj vyšetrovanie kauzy odpočúvania denníka SME, kde podal tím vedený Trnkom obžalobu voči bývalým funkcionárom SIS.
Až po jeho zvolení za generálneho prokurátora sa ukázalo, že ju vypracoval bez toho, aby sa snažil zadovážiť všetky dôkazy. Súd následne označil bývalých siskárov za nevinných.
Kresťanskí demokrati dali nespokojnosť s Trnkom prvýkrát otvorene najavo už v auguste 2004, keď prepustil podnikateľa Jozefa Majského. Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic bol jeho rozhodnutím „šokovaný". Majský sa totiž ocitol vo väzbe pre pokus o útek.
„Jeho rozhodnutie vzbudilo nedôveru ľudí tým, že nebolo vyargumentované," povedal Lipšic. Trnku kritizoval aj minister vnútra Vladimír Palko, ktorý mu okamžite po prepustení Majského telefonoval. „Bol to rozpačitý rozhovor. Dôvody rozhodnutia prokuratúry mi neboli jasné."
Kauza Šumichrast
SMK spochybnila Trnkovo rozhodnutie vymenovať za riaditeľa trestného odboru na Generálnej prokuratúre Tibora Šumichrasta, ktorý v septembri 1997 zastavil vyšetrovanie zmareného referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta.
„Bolo by lepšie, keby tam pán Šumichrast nebol. Zmarené referendum bola vážna vec. Generálny prokurátor by mal vysvetliť, prečo sa takto rozhodol," povedal v januári 2005 Bugár.
Trestný odbor patrí na Generálnej prokuratúre medzi najdôležitejšie. Jeho riaditeľ usmerňuje činnosť prokurátorov a môže im dávať pokyny, ako postupovať pri vyšetrovaní konkrétnych prípadov.
„Je mi ľúto, že generálny prokurátor sa takto rozhodol. Evu Mišíkovú, ktorá riadila tento odbor, som považoval za mimoriadne erudovanú odborníčku," komentoval Trnkovo rozhodnutie Lipšic. Mišíková je dnes kandidátkou KDH, Mostu a SaS na post generálneho prokurátora.
Trnku dokonca kritizoval aj poslanec SDKÚ Roman Vavrík, ktorý podal v kauze zmareného referenda trestné oznámenie na bývalého ministra vnútra Gustáva Krajčiho.
„Mrzí ma, že sa pán Trnka takto rozhodol. Ale aj prokurátor Šumichrast by mal vysvetliť, prečo ten prípad odložil." Šumichrast sa navyše ako šéf trestného odboru viackrát súkromne stretol s Majského advokátom Petrom Filipom.
V marci 2005 obedoval aj s Pavlom Ruskom, v tom čase ministrom hospodárstva. Prokuratúra neskôr zastavila trestné stíhanie v kauzách, kde bol Rusko podozrivý z vydierania podnikateľa Františka Mojžiša.
Na Šumichrastov pokyn zastavila aj stíhanie v kauze župného poslanca za Smer Alexandra Rozina, podozrivého z podvodného vydržania pozemkov.
- Takmer sa stratila správa o Dzurindovej ďalšej iniciatíve, píše Marán Leško.
Všetci chceli zmenu
Sporné rozhodnutia prokuratúry pod Trnkovým vedením viedli k tomu, že minister Lipšic vypracoval v marci 2006 návrh, ktorý mal zásadne zmeniť jej postavenie. Generálny prokurátor má právo zasiahnuť do vyšetrovania ktorejkoľvek kauzy.
„Takáto koncentrácia moci v rukách jedného človeka vytvára obrovský priestor na zneužitie," tvrdil Lipšic. Podporila ho aj SMK. „Postup prokuratúry v rôznych kauzách ma veľmi znervózňuje a znechucuje," povedal predseda poslaneckého klubu strany Gyula Bárdos.
„Je to jedna z tém, ktorým sa budeme venovať vo volebnom programe. Monokratický model nie je ideálny," reagoval poslanec SDKÚ Peter Miššík.
O Malinovej pochyboval aj Dzurinda
KDH a SMK dlhodobo kritizujú aj postup prokuratúry v kauze Malinová. „Celý prípad je zahalený rúškom tajomstva. Je zlé, ak nevedia slovenské orgány vyriešiť tento prípad už dva roky, čo nám robí zlé meno doma i v zahraničí," povedal v júli 2008 časopisu .týždeň vtedajší predseda KDH Pavol Hrušovský.
„Je to zlyhanie právneho štátu a nevkusná mocenská hra proti Hedvige Malinovej," reagoval predseda SMK Pál Csáky. Pochybnosti mal aj podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš.
„Je to znepokojivé a poukazuje to na čudnú činnosť orgánov a inštitúcií, ktoré sú za to zodpovedné." Aj samotný Dzurinda označil prácu polície a prokuratúry v spomínanej kauze za „zlú". „Vyvoláva to nové otázniky."
Dzurinda na otázky, či trvá na tom, že KDH a Most nemajú právo kritizovať Trnku a prečo naňho SDKÚ zmenila názor, keď ho navrhuje za generálneho prokurátora, neodpovedal.
Bývalý šéf klubu SDKÚ prekvapil partnerov i premiérku.
BRATISLAVA. „Bolo by pre mňa neprijateľné, aby som bol v podstate donútený podporiť kandidatúru niekoho, koho ani nepoznám," vysvetľoval poslanec za SDKÚ Stanislav Janiš, prečo za generálneho prokurátora navrhol Dobroslava Trnku.
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár však vidí v návrhu viac, než len Janišovu osobnú iniciatívu. „Viete si predstaviť, že je Janiš ten typ človeka, čo sa len tak sám rozhodne?" povedal Bugár minulý týždeň v rozhovore pre SME. Janiš tvrdí, že návrh podal sám. Na otázku, či ho s niekým konzultoval, neodpovedal.
O Janišovej nominácii kolujú medzi poslancami rôzne pokusy o vysvetlenie. Najčastejším je, že ide o „hru" SDKÚ a že Janiš iba poslúchol pokyn z najužšieho vedenia strany. K nemu mal vždy blízko, hoci nebol členom skupiny najbližších dôverníkov predsedu Mikuláša Dzurindu. V minulom volebnom období bol Janiš predsedom poslaneckého klubu. Išlo skôr o organizačnú ako politickú funkciu. Najväčšie slovo v klube mal vždy Dzurnida, prípadne Ivan Mikloš.
Pred voľbami Janiš pomáhal Ivete Radičovej, ale jej okolie bolo podaním návrhu podobne prekvapené ako koaliční partneri. Priamo medzi Radičovej ľudí nepatrí, tvrdia poslanci.
SDKÚ chcela pred siedmimi rokmi za generálneho prokurátora človeka, ktorý jej vychádzal v ústrety.
BRATISLAVA. Keď parlament v roku 2003 volil šéfa prokuratúry, viacerí poslanci boli nespokojní so slabým výberom kandidátov. Protikandidátom Dobroslava Trnku bol neznámy Vojtech Ernest a Ján Bernát.
- dozoroval kauzu vláčiky,
- zastavil trestné stíhanie v prípade úniku informácií zo spisu šéfa NBÚ Jána Mojžiša,
- akceptoval zastavenie trestného stíhania vo veci predaja akcií VSŽ,
- nedal súhlas na trestné stíhanie Pavla Ruska,
- na základe jeho stanoviska zastavili trestné stíhanie poslanca HZDS Žiaka v kauze sabotáž.
Prekvapil hlavne postoj predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu, ktorý sa proti vôli koalície postavil za Bernáta. Špekulovalo sa, že pre jeho prístup k politicky citlivým kauzám, do ktorých bola namočená aj SDKÚ.
Bernát sa dostal do povedomia v roku 2002 ako dozorujúci prokurátor v kauze nákupu 35 kusov ľahkých motorových vlakov, ktorú odštartoval list Petra Kresánka vtedajšiemu premiérovi Dzurindovi. „Gabo (Palacka, pokladník SDKÚ, pozn. red.) berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké," napísal Kresánek.
Hoci od začiatku sa zdalo, že do škandálu sú zapletení aj ľudia z Dzurindovho okolia, Bernát sa sústredil len na vtedajšieho ministra dopravy Jozefa Macejka (tiež za SDKÚ), ktorý mal lobovať za jedného z účastníkov tendra. Vyšetrovanie navyše postavil na svedectve jediného človeka - predsedu výberovej komisie Miroslava Dzurindu, brata vtedajšieho premiéra. Prokurátor Ján Šanta, ktorý prevzal prípad po Bernátovi, musel stíhanie po vyše dvoch rokoch zastaviť.
V októbri 2003 Bernát zastavil aj trestné stíhanie v kauze úniku informácií z bezpečnostného spisu bývalého riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Pomohol tým Dzurindovi, ktorý bol podozrivý z nezákonného nakladania s dokumentmi, ktoré mu poslala SIS. Dzurinda následne odvolal Mojžiša a ukončil tak kauzu „skupinka".
Bernát akceptoval aj zastavenie stíhania v kauze predaja akcií VSŽ, ktorá patrila k najväčším škandálom prvej Dzurindovej vlády. V minulosti nedal súhlas ani na trestné stíhanie Pavla Ruska. Na základe jeho stanoviska prokuratúra zrušila obvinenie bývalého šéfa rozviedky SIS a poslanca HZDS Rudolfa Žiaka v kauze sabotáž.
Dzurinda na otázku, prečo SDKÚ v roku 2003 podporovala Bernáta, neodpovedal.
