Bratia Šindlerovci síce svoje pozemky stále majú, ale už dva roky sa prizerajú, ako na nich stavajú rýchlostnú cestu R1. Sú dôkazom, ako sa na Ústavnom súde napadnutý zákon využíva v praxi.
BRATISLAVA. Štát stavia rýchlostnú cestu R1 aj na pozemkoch, ktoré mu nepatria. V Čiernych Kľačanoch pri Zlatých Moravciach nasadila Národná diaľničná spoločnosť ťažké stroje na poli bratov Šindlerovcov.
Štát chcel rodinu vyvlastniť, bratia ponúkanú sumu odmietli. Hoci pozemky patria stále im, cestu tam už stavajú. „Keď politikom zavadzajú moje základné ľudské práva, tak ich zošrotujú,“ hovorí Ladislav Šindler.
Ide o prvý známy prípad, keď diaľničná spoločnosť využila zákon z čias vlády Roberta Fica zo Smeru, ktorý umožňuje stavať aj na nevyvlastnených pozemkoch. Po otázkach SME priznala, že podobne postupuje aj na ďalších dvoch úsekoch R1.
Zákon posudzuje Ústavný súd, už takmer tri roky o ňom nerozhodol. V stredu potvrdil, že k nemu zasadne o mesiac.
Zákon možno zmeniť, koalícia má dosť hlasov. Minister dopravy Ján Figeľ z KDH však vyčkáva. „Ministerstvo dopravy rozhodne o ďalších krokoch podľa stanoviska Ústavného súdu.“
Bratia prišli o zem
Kde už využili zákon
o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri stavbe diaľnic bolo vydané stavebné povolenie na troch úsekoch:
- Nitra-západ – Selenec,
- Selenec – Beladice,
- Beladice – Tekovské Nemce.
Rodina Šindlerovcov sa vyše 150 rokov pýšila pozemkami v katastri obce Čierne Kľačany pri Zlatých Moravciach.
Štyrom bratom síce oficiálne pozemky ostali, ale pánmi na nich už dávno nie sú. Pozemok veľký 2,2 hektára, ktorý má ďalších troch spolumajiteľov, totiž rozťala rýchlostná cesta R1. Štát začal s jej výstavbou pred dvomi rokmi.
Pri stavbe využil štát zákon, ktorý mu umožňuje stavať cesty aj na pozemkoch, ktoré ešte nevlastní. Presadila ho koncom roka 2007 vláda Roberta Fica, aby urýchlila výstavbu diaľnic. Zákon skončil na Ústavnom súde, ten už vyše dva roky nerozhodol.
„V podstate sme sa stali len štatistami, s našimi pozemkami si politici za Ficovej vlády a ich nominanti v Národnej diaľničnej spoločnosti urobili, čo chceli,“ hovorí Ladislav Šindler.
Bez súhlasu bratov schválili na ich pozemkoch územný plán na výstavbu cesty a neskôr aj vydali stavebné povolenie.
Za diaľnice na súkromných pozemkoch je už zodpovedný aj Figeľ, píše Lukáš Fila
Podľa zákona
NDS priznala, že u Šindlerovcov využila napadnutý zákon. Hovorca spoločnosti Marcel Jánošík pritom ešte nedávno tvrdil, že si nepamätá, že by zákon už použili v praxi. Okrem Šindlerovcov podľa neho prebieha na Krajskom stavebnom úrade v Nitre ešte jedno vyvlastňovacie konanie. Obe sú teraz prerušené.
V prípade Šindlerovcov preto, aby bol vypracovaný znalecký posudok na pozemky.
O pozemky prichádzajú Šindlerovci postupne od júna 2008. Vtedy dostali prvý list s návrhom na ich odkúpenie. NDS zastupoval právnik Peter Zdráhal, ktorý však nepredložil splnomocnenie. Šindler si ho pýtal, no bez úspechu.
Vo februári 2009 došla ďalšia ponuka, opäť bez splnomocnenia. To právnik poslal o mesiac neskôr, ale podľa Šindlera sa týkalo majetkovej prípravy R1 na úseku Žarnovica – Šášovské Podhradie, a teda nie úseku s ich pozemkami. NDS to priznáva. Vraj išlo o omyl, ktorý teraz Šindler zneužíva.
Na pokračovanie
Prvý návrh na vyvlastnenie spoločnosť dala vo februári 2009, to bolo však zastavené. Keď bratia odmietli vlani v októbri navrhnutých 7 eur za švorcový meter, prišiel koncom roka 2009 druhý návrh na vyvlastnenie.
Navrhnutú sumu považujú Šindlerovci za výsmech spravodlivosti. Nepozdáva sa im ani to, že vychádza zo šesť rokov starej vyhlášky a ani to, že im štát neponúka náhradu aj za pozemky v okolí cesty. Jánošík oponuje, že za takúto cenu už uzavreli štyristo prevodov.
„V podstate ľudia vnímajú vyvlastňovanie ako znárodnenie, pričom v drvivej väčšine ide o jednoduchých ľudí a tí starší majú v pamäti znárodnenie pozemkov komunistami,“ komentuje strach ľudí Šindler.
Vyvlastnenie je podľa zákona možné len v nevyhnutnom rozsahu. V prípade Šindlerovcov skončia pod cestou zhruba štyri hektáre. Pri zvyšných sedemnástich podľa NDS „nič nebráni ich doterajšiemu spôsobu využívania, ako aj prístupu na ne“. Tvrdenia Šindlerovcov o opaku sú vraj účelové „s cieľom dosiahnuť majetkový prospech z pozemkov inak nepredajných“.
Šindlerovci hovoria, že si nevedia predstaviť, ako budú využívať pozemky hneď vedľa rýchlostnej cesty.
Kritizuje bývalú vládu, že sporný zákon vôbec presadila, ale aj Ústavný súd, ktorý o ňom rozhoduje už tak dlho.
Sudcovia o spornom zákone rozhodnú najskôr o mesiac – po troch rokoch vyčkávania. Minister dopravy dovtedy so zmenou nepríde.
BRATISLAVA. Kritika sporného zákona, ktorý umožňuje stavať cesty aj na nevyrovnaných pozemkoch, bola jednou z hlavných tém bývalej opozície. Ako vládna koalícia si nápravu dala aj do programového vyhlásenia. Zatiaľ ostalo iba pri sľube.
Vláda Roberta Fica presadila zákon, podľa ktorého mnohým ľuďom stále hrozí, že na ich pozemku štát postaví cestu bez ich súhlasu aj bez vyvlastnenia.
Počká na verdikt
Minister dopravy Ján Figeľ z KDH napriek tomu zatiaľ zákon meniť nebude. Kým nerozhodnú sudcovia, snaží sa „aj na inštitucionálnej báze upozorňovať, aby vlastnícke práva boli rešpektované“. So zmenou zákona čaká na rozhodnutie Ústavného súdu.
Takýto stav bude trvať minimálne do 24. novembra. Včera totiž sudcovia za zatvorenými dverami vytýčili na tento termín verejné zasadnutie. Je možné, že o spornom zákone rozhodnú, trvá im to už takmer tri roky.
Bývalá opozícia na čele so súčasným ministrom vnútra Danielom Lipšicom z KDH zákon napadla v januári 2008.
Takmer tri roky
Odvtedy sudcovi spravodajcovi, podpredsedovi súdu Milanovi Ľalíkovi trvalo, kým pripravil podklady na rozhodnutie. Pre jeho pomalosť sa stal Ústavný súd aj terčom kritiky. Necelé dva roky totiž trvalo, kým sudcovia rozhodli, či sa vôbec podaním poslancov budú zaoberať.
Súd sa zákonom zaoberať začal, nepozastavil však do verdiktu jeho účinnosť a štát ho môže ďalej využívať.
