Lenže nie je, Rusko prežíva pohromu. A nejde len o hrozbu teroristického útoku. Rusko totiž leží na „zlatej heroínovej ceste“, kadiaľ prúdi biely prášok z afganských laboratórií do žíl narkomanov. Asi 21 (!) percent akejkoľvek heroínovej produkcie spotrebujú drogovo závislí v Rusku.
Dnes je v Rusku zhruba milión a pol narkomanov užívajúcich tvrdé drogy. Za rok ich 40-tisíc zomrie a 50-tisíc pribudne. Keby išlo o ruskú pôrodnosť, demografi by tlieskali.
Afganské drogy sú ako čínske výrobky – vyhodíte ich dverami, vlezú oknom. Jedinou šancou je zlikvidovať to, z čoho sa vyrábajú – mak. Lenže makových plantáží v Afganistane pribúda. Často sú jediným zdrojom obživy dedinčanov.
Tí lepkavú smradľavú hmotu lacno dodávajú priekupníkom, ktorí surové ópium draho predajú výrobcom heroínu. Potom sa biely prášok zabalí a desaťtisíce pašerákov ho prevezú do Ruska a ďalej do Európy. Zatvoriť hranice je pre Moskvu nemysliteľné tak ako bombardovať makové plantáže.
A tak sa Rusko bude musieť na potláčaní narkobiznisu dohodnúť nielen s Američanmi a NATO, ale najmä s Afgancami. Keby mali možnosť živiť sa niečím príjemnejším, iste to urobia.
