VIERA
Cirkev chce o odluke diskusiu

Audit všetkého majetku katolíckej cirkvi považuje exhovorca KBS za nemožný.

O odluke cirkvi od štátu sa hovorí každé volebné obdobie. V médiách vždy na chvíľu vznikne virvar, aby potom ustal a neskôr sa zopakoval.

Takto to bolo za Mikuláša Dzurindu, keď za odluku brojila ANO, aj za Roberta Fica, keď čosi nahryzol Dušan Čaplovič, aby nakoniec vyhral pakt o neútočení medzi ľavicou a cirkvou. Nič nenaznačuje, že SaS Richarda Sulíka dopadne inak. Formulácia v programovom vyhlásení vlády je vágna, k ničomu nezaväzuje: „Vláda SR otvorí celospoločenskú diskusiu o problematike financovania cirkví."

autor: Karol Sudor

VIDEO

Prečo odluka cirkvi od štátu a prečo nie?

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Rokovania v príprave

Minister kultúry Daniel Krajcer pre SME naznačil, že cirkvi nemusia mať strach. „Určite nehrozí, že by vláda prišla s nejakou legislatívou, ktorú by si navrhla a schválila v parlamente bez toho, aby cirkvi mali možnosť na tú tému diskutovať."

Hovorca KBS Jozef Kováčik potvrdil, že stretnutie s úradníkmi má byť už „koncom tohto týždňa".

Exhovorca KBS a katolícky kňaz v Devíne Marián Gavenda však upozorňuje, že treba zistiť vôľu občanov, lebo SaS nereprezentuje všetkých.

„Treba na to pozerať z pohľadu štátnika - tým je ten, kto pozerá ďalej než po najbližší rozpočet," naznačuje s tým, že mu chýba odborná a objektívna verejná diskusia. Na poznámku, či za to nezodpovedá aj cirkev, pripúšťa, že do istej miery áno, ale „hlavný vplyv na verejnú mienku majú vlastníci peňazí a médií".

Dnes je to ešte nemožné

Ak sa spomenie odluka cirkvi od štátu, mnohí si predstavia financie. Štát im dal totiž v roku 2009 viac ako 37 miliónov eur. Kováčik sa pýta - „Ide len o odluku ekonomickú alebo odluku ako takú? Sú to dve rôzne veci, pričom médiá aj verejnosť v tom majú zmätok." Otázka teda znie - ide len o platy duchovných a peniaze na chod cirkevných ústredí alebo o zrušenie akéhokoľvek prepojenia medzi štátom a cirkvami?

K istým záväzkom sme totiž viazaní Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou z roku 2000. Historička práva zo SAV Katarína Zavacká, ktorá sa venovala aj vzťahom štátu a cirkví, si preto myslí, že celková odluka je dnes, „bohužiaľ nemožná. Jednostranne sa vypovedať nedá. A keďže zmluva je výhodná pre Vatikán, pretože SR sa zaviazala k podpore cirkvi, ťažko čakať, že by sa tejto výhody vzdal."

So záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy operuje aj Kováčik. Zmenám vo financovaní cirkvi sa nebráni, podmienkou je, „aby sa rokovania diali na odbornej, nie emocionálnej úrovni. Výsledok musí mať charakter medzinárodnej zmluvy so Svätou stolicou."

Platiť či neplatiť?

Argument zástancov odluky znie, prečo by mali financovať „zábavku" veriacich. Zavacká tvrdí, že „platiť takto plošne je nehoráznosť. Občania musia prispievať povinne bez ohľadu na to, či sú veriaci, alebo ateisti."

Gavenda to odmieta. „Aj veriaci financujú veci, o ktorých často jednak nevedia, jednak sa ich nikto nepýta, či súhlasia. Trebárs s vysielaním „návodov o tom, ako strieľať ľudí v Devínskej Novej Vsi. Mnohé filmy v STV sú o vytváraní kultúry násilia, pričom sa financujú aj z ich daní."

Na poznámku, že aj veriaci musia prispievať na to, s čím nesúhlasia, trebárs na futbal, historička práva priznala, že je pravdivý. „Tiež nevidím dôvod prispievať na podujatia, ktoré sú bojiskom rôznych živlov. Už vôbec nie na zásahy polície počas zápasov. Iná vec je príspevok na športové i kultúrne aktivity detí v rámci mimoškolskej činnosti. Ak ich organizuje cirkev, príspevok patrí aj jej."

Krajcer spomenul dva základné modely, z ktorých sa pri zmene financovania dá vychádzať. „V Taliansku, pokiaľ nedáte peniaze na cirkev, automaticky prejdú do iného prostredia, z ktorého sa financuje kultúra, školstvo.

Alebo je tu nemecký model, kde vy rozhodujete, či dáte peniaze a ak nedáte, tak vám ostanú. To je drsnejší model vo vzťahu k cirkvám."

Hodnota majetku nejasná

„Katolícka cirkev vlastní dosť majetku na to, aby sa financovala sama," tvrdí Zavacká, ktorej sa nepáči bránenie sa finančnému auditu: „Kontrola by ukázala, že sa jej dávno vrátilo všetko, čo jej komunisti vzali. Navyše sa nerada priznáva, že niektoré majetky arizovala Židom." Kováčik to odmieta, podľa neho sa cirkvi po revolúcii vrátilo približne 40 percent nehnuteľného majetku.

Gavenda považuje audit hodnoty všetkého majetku „za taký technicky náročný, až je nemožný. Ako chcete vyčísliť hodnotu kultúrnej pamiatky? Ak v dedinke vlastníme kostolík, jeho hodnota je vysoká, ale finančný prínos nulový. Vlastníme lúky a polia, pričom zisk z nich často nie je žiadny, hoci platíme dane. Miešajú sa tu slivky s orechmi. Jedna vec je hodnota majetku, druhá príjmy z neho."

Má cirkev prehľad o celkovej hodnote svojho majetku? „Nemá súhrnnú štatistiku, lebo každá farnosť je samostatný právny subjekt," vysvetľuje Gavenda. „Keby sme chceli ohodnotiť všetko, čo cirkev vlastní, musel by to urobiť znalec. Bol by to proces trvajúci roky, stál by veľké peniaze, a výsledok neistý. Na čo by vlastne slúžil?"

Faktom je, že ani príjmy zo zbierok v kostoloch povinnosti verejného vyúčtovania nepodliehajú. Štát navyše prispieva nielen na platy kňazov a chod ústredí, nemalé peniaze ho stojí aj cirkevné školstvo, platy učiteľov náboženstva a podobne.

Gavenda vraví, že peniaze na platy duchovných (podľa kňazov na úrovni približne 400 eur v čistom) a chod biskupských úradov musia štátu vyúčtovať, preto sú pod kontrolou. „Navyše na rozdiel od súkromného sektora, kde prebieha každoročná valorizácia, platy duchovných sa hýbu po niekoľkých rokoch a len vyrovnávajú zameškanú valorizáciu."

Zavacká oponuje, že na výške nezáleží. „Ide o princíp, že občania platia de facto štátnych zamestnancov, ktorých služby nevyužívajú."

Zvládol by to súkromný sektor?

Kováčik pripomína, že cirkev vykonáva množstvo aktivít, prospešných pre celú spoločnosť - charitu, prevádzkovanie hospicov, opravy pamiatok a podobne. „Urobte si súčet všetkého, čo cirkev týždenne robí v jednotlivých farnostiach, a porovnajte to s inými organizáciami," dopĺňa ho Gavenda.

Zavacká oponuje, že „o peniaze by sa mali uchádzať napríklad zariadenia sociálnych služieb, či už súkromné, alebo cirkevné. Na opravy pamiatok aktívne prispieva štát." Gavenda namieta, že „súkromník sa chytí len toho, čo je ziskové a tretí sektor tiež nepôjde všade, pričom rozsah jeho aktivít v porovnaní s cirkvou by bol na zváženie."

Niektorí peniaze od štátu nechcú

Väčšina oslovených menších cirkví a náboženských spoločností sa k otázke odluky vyjadrila, že si počká, a snahy štátu nechcela komentovať. Podľa niektorých odborníkov by práve ony vzhľadom na počet veriacich a výšku majetku mohli na finančnú odluku doplatiť najviac. Nie všetky však poberajú príspevky štátu, viaceré ho principiálne odmietajú už dnes.

Súvisiace články:

• + Viac textov o viere a cirkvi
• + Čítajte viac vo Víkende