SME

Vejár – Prvý z rodu ventilátorov

Asi sa zhodneme na tom, že je to jeden z najlepších vynálezov dávnych čias. Vo chvíľach, keď vrcholia letné horúčavy, alebo nás niekde nečakane obklopí dusno, jeho pomoc patrične oceníme. V módnom biznise ho označujú za retrohit sezóny.



Keď sa povie vejár, väčšinou si predstavíme exotické ázijské prostredie, v ktorom s týmto predmetom v ruke, tajuplne na špičkách malých nôžok, behajú šikmooké krásky v kimonách a rituálne sa ukláňajú. Zdalo by sa, že ide o nanajvýš neaktuálnu záležitosť, hlavne vo veku klimatizovaného sveta, ale opak je pravda. Vejáre sú nielen estetickým objektom zberateľských vášní či muzeálnym artefaktom, ale aj výbornou funkčnou pomôckou.

Použiť a blysnúť

Nie je nič lepšie, ako mať počas horúcich dní poruke vejár. Je na nezaplatenie vo chvíli, keď klíma nefunguje, prísun kyslíka zlyháva, horúci vzduch stojí a človek sa nutne potrebuje na plný dúšok oviať, lebo má pocit, že skolabuje. Vtedy je to najistejšie vlastnou rukou. Možno by sa zdalo, že ho bez problémov nahradí denná tlač alebo kus tvrdšieho papiera, ale predsa len – pocit, že si čerstvého vzduchu doprajete práve pomocou vejára, je iný, akýsi ozajstnejší a vznešenejší. Hoci jeho tradícia u nás nemá takú silu, ako povedzme v Japonsku, aj dnes ho nejedna žena v podobe priestorovo nenáročnej skladačky nosí vo svojom neceséri úplne bežne, tak ako všelijaké iné pracovné či kozmetické nevyhnutnosti. Zbraň proti horúčave môže v prípade potreby kedykoľvek použiť, a ešte sa aj blysnúť.

Má aj na pápeža

História vejárov siaha najmenej tritisíc rokov dozadu, do čias starovekého Egypta a Asýrie, keď sa faraóni a veľkí vládcovia, vlastniaci armády rôznych otrokov a sluhov, obr_1.jpgdávali ovievať svojimi eunuchmi. Prvá ochladzovacia pomôcka vlastne prišla na svet, keď rozhorúčený človek zistil, ako osviežujúco pôsobí vánok, ktorý vzniká pri pohybe obrovského palmového či lotosového listu. Výkon a význam tohto historicky prvého zariadenia z rodu ventilátorov potvrdili nasledujúce stáročia. Vejáre sa postupne stali dôležitým doplnkom ženskej krásy a predovšetkým prostriedkom komunikácie. V istom období ich používali aj pápeži. Až do roku 1968 vítali ľudia pápeža vychádzajúceho z Vatikánu mávaním vejárov. Tento zvyk zrušil až pápež Pavel VI.

Symboly a účely

Spočiatku boli vejáre, slnečníky, rôzne prenosné striešky a iné výzbroje do horúčav vyhradené len vládcom a bohatým ľuďom. Nosiči vejárov – flaellov kráčali už v sprievode kráľa Horného Egypta okolo roku 3150 pred naším letopočtom. Otrok - nosič musel byť silák, pretože obrovský vejár z palmových listov alebo nafarbeného peria pripojeného na dlhú masívnu rúčku bol ťažký.

Prvé vejáre vyrobené zo živých listov stromov nahradili neskôr pávie či pštrosie perá. Jeden z ôsmich vejárov nájdených v hrobke egyptského obr_2.jpgfaraóna Tutanchamóna bol zhotovený z pštrosieho peria, ktoré pochádzalo z faraónovho vlastného úlovku. Neskôr sa veľké ťažké zariadenia začali nahrádzať ľahšími konštrukciami, vhodným materiálom na výrobu sa stalo vonné drevo či papier. V Indii sa vejáre stali spolu so slnečníkom symbolom kráľovskej moci, v Japonsku symbolom vojenskej moci a počiatku života. Slúžili aj v armáde ako výbava vojvodcov, ktorí si ich nosili so sebou priamo na bojové pole, kde im poslúžili na vysielanie signálov i ako pošta.

Dámske japonské vejáre sa vyrábali z papiera na bambusovom ráme, často boli pomaľované kaligrafickým písmom, z ktorého sa dali vyčítať celé príbehy. Gejše si svoje kúsky veľmi cenili – dostať prvý vejár bolo pre ne veľkou udalosťou. V Číne boli rozšírené medzi ľuďmi všetkých vrstiev – ich podoba sa líšila v závislosti od postavenia osoby, ktorá ho vlastnila, ale aj od účelu, na ktorý bol používaný. V ázijských krajinách mal vejár vo všeobecnosti väčší význam ako v Európe. Symbolizoval okrem iného priateľstvo, rešpekt, používal sa pri rôznych špeciálnych príležitostiach a tanci.

Preteky dám

Počas dlhých rokov vývoja získali vejáre rozmanité tvary – kruh, list, kvet, štvorec či srdce. Cez Indiu sa dostali aj do arabských krajín, do Perzie a Afriky a napokon i do Európy. V starovekom Grécku sa objavili krátko pred naším letopočtom. Do západnej Európy ich priviali križiacke výpravy. Ich najväčší rozmach prišiel v 16. storočí pod vplyvom Portugalska. Vejár sa stával čoraz obľúbenejším módnym doplnkom – dámy konečne zistili, čo si počať s rukami, keď celé hodiny postávali mlčky v spoločnosti. Zamilovali si ho v Taliansku, Španielsku i v Nemecku.

Francúzskemu dvoru ho predstavila Katarína Medicejská, ale naozaj masovú obľubu si získal až za Ľudovíta XIV. Samozrejme, varianty výroby sa rozrástli, kostry vejárov sa začali zhotovovať z drahých materiálov, zo slonoviny, z perlete, kosti či z korytnačiny, boli vykladané zlatom, striebrom a vzácnymi kameňmi. Dámy sa pretekali, ktorá má najjemnejší a najoriginálnejší – medzi obr_3.jpgtaké patril aj vejár z pávieho peria, z ktorých vyhrával ten, ktorý mal najkrajšie a najpravidelnejšie oká.

Hovorme jeho rečou

Vynález skladacieho vejára prišiel v 18. storočí. Skladacie vejáre s jemnou pevnou konštrukciou boli potiahnuté jemným papierom, pergamenom, kožou či hodvábom a zdobené maľbami vychýrených majstrov. Taký vejár mal totiž pokojne hodnotu obrazu a pre maliara bolo cťou prijať zákazku tohto typu.

Vejár sa stal ozdobou žien a doplnkom ich toalety po celé storočia, a tak nečudo, že získal aj komunikačnú funkciu. Každý jeho pohyb, každá pozícia, zachvenie či veľkosť a spôsob jeho rozprestretia hovorili niečo o tom, čo žena od muža očakáva. Umenie reči vejára sa najčastejšie spája so španielskymi ženami. Dokonale a rafinovane komunikovali prostredníctvom neho dámy z najvyššej spoločnosti so svojimi ctiteľmi, ktorí museli jeho reč ovládať, aby vedeli, ako na to. Šifrovali, čo znamená, keď je vejár pootvorený, široko rozložený či zatvorený, keď smeruje od tela alebo k telu, akú časť tela či tváre zakrýva, v ktorej ruke ho žena drží, ako rýchlo sa ním ovieva.

Vytaste bez zábran

Hoci vejár nesie v sebe stále punc salónneho prežitku, zohnať ho dnes ani nie je taký problém, ak ide o bežný kúsok. Etnoshopy a internetové obchody ponúkajú rôzne variácie – skladacie perové vejáre ako doplnok k obr_5.jpgorientálnym tancom či na maškarný ples, ale aj drevené v kombinácii s hodvábom, či dokonca plastové vejáre na bežné použitie.

Okrem toho, že sú praktickou pomôckou, môžu byť tie krajšie a štýlovejšie aj výborným darčekom, nástennou ozdobou domácnosti či výstrojom do divadla a spoločnosti. Vejár potlačený logom firmy sa stal i netradičným reklamným predmetom. Samozrejme, cena závisí od všeličoho, no rádovo sa pohybuje v niekoľkých eurách. Takže neváhajte a namiesto zdrapu papiera sa v neznesiteľne teplom autobuse vytaste bez zábran s nápaditým vejárom. Ak chcete, svojmu okoliu ním poviete aj čosi o sebe.

Móda ovievania je opäť tu

Skladací vejár by takmer zapadol do zabudnutia, nebyť dvoch žien, čo nezabudli na všetky prednosti tohto nositeľa estetického odkazu. O renesanciu vejárov v módnom biznise sa zaslúžili dve mladé francúzske dizajnérky, ktoré investovali do záchrany jednej z posledných tradičných parížskych dielní na vejáre. Eloise Gillesová a Raphaelle de Panafieuová investovali do dielne značky Duvellroy všetky svoje úspory. Výsledkom je ich dvanásť nových modelov vejárov, ručne vyrobených a vyzdobených tradičnými i modernými materiálmi a látkami, ktoré sa práve objavili na trhu.

Vejáre podľa nich nie sú len elegantné a ženské, ale aj veľmi praktické. Obe pracovali v módnom biznise, spoznali sa pred niekoľkými rokmi a práve na vejároch sa rozhodli založiť si ďalšiu spoločnú kariéru. Značku a výrobňu Duvellroy, ktorá funguje od roku 1827, kúpili od jej majiteľa Michaela Maignana. V tom čase opustili dokonca aj pôvodné zamestnania. Na nové vejáre použili návrhárky napríklad takzvaný kráľovský mušelín, pod ktorý ukryli kostru z ultraľahkých polymérov, používaných pri výrobe športových áut. Pri kreácii luxusného vejára s názvom Korál zase skombinovali dramatický červený hodváb s plastom z bielkovín a formaldehydu. Výroba jedného takéhoto vejára trvá minimálne dvadsať hodín, niektoré modely dokonca aj dlhšie. Namáhavej a mravčej práci zodpovedá aj cena – od 370 do 3400 eur za kus.

(čtk)
Japonský vejár ako vojenská zbraň

V Japonsku rozlišujeme dva druhy vejárov – Uchiwa, ktoré sú v tvare plochých lopárikov, pravdepodobne prevzaté od Kórejčanov. Druhým je Ógi - klasický skladací vejár. Vo feudálnom Japonsku slúžil vejár aj ako bojová zbraň. Išlo buď o pevný oblý vejár vyrobený z ocele a veľmi podobný takzvaným Gunbai vejárom, ktoré používali sukovka, alebo o rozkladací vejár pod názvom Tessen so železným rámom a so zaostrenými okrajmi, ktoré slúžili ako čepele. Pôvodne bol zbraňou samurajských bojovníkov a poznáme ho aj vo verzii Gunsen. Tá sa vyrábala z dreva, bronzu, mosadze, tenkej ocele a podobných materiálov. Bojovníci si vejár umiestňovali za pás alebo na náprsné brnenie.

Tessen mal nechvályhodnú povesť. Využíval sa na odrážanie súperovej zbrane a krytie. Jeho ťažké kovové okraje sa používali ako smrtonosná útočná zbraň. Niekedy sa preto na okraje pridávali železné háčiky a zranenia boli ešte nebezpečnejšie. Bojové umenie s vejárom, alebo tiež tessenjutsu, bolo obľúbené medzi učiteľmi šermu šógunmi na dvore rodu Tokugawa v Edo (dnešné Tokio) i na dvore cisára v Kjóte. V prítomnosti šóguna i cisára bolo totiž prísne zakázané nosiť meč. Tessen bol teda výbornou odpoveďou na požiadavku osobnej sebaobrany pri dvore. Príbehy o samurajoch rozprávajú o tom, ako práve s použitím Tessenu vyhrali súboje proti meču.

Vejár bol výborný prostriedok aj v prípade, že samuraja napadla osoba nižšieho postavenia. Samuraj sa mohol brániť bez toho, aby svoj meč zhanobil krvou nebojovníka. Vejár mu poslúžil aj ako obrana tváre alebo inej časti tela, napríklad proti letiacim hviezdiciam ninjov.

Neskôr túto zbraň prebrali japonskí policajti a rozvinuli ju do umenia pod názvom Keisatsu-Jutsu. Je založené na technikách šermu a boja bez zbrane. Ich úlohou bolo zneškodniť, zajať a transportovať delikventa bez zranenia. Keďže vejár bol symbolom postavenia v spoločnosti, a policajtov začali časom robiť dobrovoľníci na plný i čiastočný úväzok, miestni dobrovoľníci i nesamuraji, z vejára sa napokon stala obyčajná palica. Pre nenápadnosť začali Tessen používať v tejto podobe i Ninjovia a pouliční banditi, ktorí do dutého Tessenu ukrývali nôž. V súčasnosti používajú Tessen rôzne školy Aikido i Kobudo.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu