Odsúdenej nevernej Iránky sa zastal aj Kundera

Teherán povedal Západu, aby sa nemiešal do prípadu ženy, ktorú čaká trest smrti. Neprijal ani ponuku spriatelenej krajiny, ktorá jej chcela poskytnúť azyl.

TEHERÁN, BRATISLAVA. Pre západné krajiny obeť režimu, ktorej hrozí krutá smrť, pre Irán vrahyňa, ktorá si ju zaslúži.

Odsúdená matka dvoch detí Sakineh Mohammadiová-Ashtianiová, za ktorú sa postavili medzinárodné ľudskoprávne organizácie aj európske osobnosti vrátane Milana Kunderu, čaká v Teheráne na smrť za mimomanželský sex aj údajnú účasť na vražde manžela.

Irán sa včera ohradil proti zasahovaniu západných krajín a ľudskoprávnych organizácií, ktoré proti tvrdému rozsudku protestujú, do svojich vnútorných záležitostí. Odmietol aj druhú ponuku spriatelenej Brazílie, že odsúdenej poskytne azyl.

Nechcú zaťažovať prezidenta

„Nezávislé krajiny nedovoľujú iným krajinám zasahovať do svojho súdneho systému," povedal podľa agentúry AFP hovorca ministerstva zahraničných vecí Ramin Mehmanparast. „Ak máme oslobodiť vrahov, potom neexistuje bezpečnosť," dodal. Kritiku Západu označil za „iracionálnu" a „skôr spolitizovanú".

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád nepripúšťa ani azyl v Brazílii. „Myslím, že nie je nutné zaťažovať prezidenta Lulu a posielať ju do Brazílie. Radšej tam vyvezieme technológie ako takýchto ľudí," povedal. Vykonanie rozsudku smrti ukameňovaním však zatiaľ súd odložil zrejme aj pod medzinárodným tlakom. Stále však odsúdenej podľa agentúry AP hrozí smrť iným spôsobom, napríklad obesením.

Bojujú za ňu aj osobnosti

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International tvrdí, že Ashtianová bola odsúdená len za „zakázaný vzťah" s dvomi mužmi a obvinenie z vraždy prišlo až neskôr. V roku 2006 dostala za neveru 99 rán bičom, účasť na vražde podľa Amnesty odmietala. Minulý týždeň sa v štátnej televízii k účasti na vražde priznala, podľa jej právnika však bolo priznanie vynútené mučením.

V nedeľu zverejnili na jej obranu list osobnosti vrátane spisovateľa Milana Kunderu, filozofa Bernarda Henriho-Lévyho, herečiek Juliette Binocheovej a Mii Farrowovej, spisovateľky Marjane Satrapiovej, ako aj bývalej francúzskej kandidátky na prezidentku Ségolene Royalovej. Žiadajú v ňom milosť pre odsúdenú.