AKTUALIZOVANÉ 20:33
Chmel bude bojovať aj s vlastnými

Agentúrne texty sme o 20:33 nahradili autorským textom SME.

Most–Híd má s menšinami smelé plány. Naráža na nepochopenie koalície.

BRATISLAVA. Hoci Mostu-Híd sa podarilo zachovať post vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny napriek zámerom časti koalície a získať preň aj právomoci v oblasti menšinovej kultúry a školstva, vo viacerých otázkach ostal osamotený.

Do vládneho programu, ktorý ide v stredu do parlamentu, nepresadili prijatie zákona o právnom postavení menšín či vznik Úradu pre menšiny.

Koalícia nesúhlasila ani so zrušením novely zákona o štátnych symboloch, ktorá od septembra prikazuje školám vyvesiť v triedach zástavu, text hymny a preambuly ústavy, do osnov zaradiť aj výchovu k vlastenectvu, či hrať hymnu pred každým športovým podujatím.

Proti bolo KDH

„Vlastenectvo sa nedá vynucovať zákonom. Žiaľ, boli sme prehlasovaní, proti bolo najmä KDH,“ povedal včera vicepremiér Rudolf Chmel z Mosta­Hídu. Zákon obhajuje aj minister školstva Eugen Jurzyca z SDKÚ.

KDH zatiaľ brzdí aj zmenu ďalšieho sporného zákona, ktorý presadil Smer. Hnutiu sa nepozdáva zámer zrušiť protiopatrenie k maďarskému zákonu o dvojakom občianstve, za ktoré v máji hlasovali aj jeho poslanci. Zákon oberá o slovenské občianstvo tých, čo žiadajú o občianstvo iného štátu.

„Maďarský zákon ešte ani nenadobudol účinnosť a my už zbavujeme občianstva tisíce ľudí, ktorí požiadali o občianstvo v iných krajinách,“ upozorňuje Chmel. Navrhuje našu novelu zrušiť.

Maďari by nemali robiť aktívny nábor

Slovensko a Maďarsko by namiesto toho mali uzatvoriť dohodu: Maďari nebudú u nás robiť aktívny nábor a občianstvo budú udeľovať len na individuálnom základe. My sa zas zaviažeme, že Maďarov nebudeme pre občianstvo diskriminovať.

Aj tu Most-Híd naráža na SDKÚ, ktorá presadzuje vlastné riešenie – zákon, že Slovensko neuznáva maďarský zákon na našom území. „Bude to ešte predmetom dosť ostrých vnútrokoaličných rokovaní,“ priznáva Chmel.

Presadiť chce aj možnosť viac používať menšinové jazyky v úradnom styku. Dosiaľ mohli iný jazyk používať iba obyvatelia obcí, kde menšina tvorí aspoň 20 percent. Chmel chce hranicu znížiť na 10 percent.   „Zatiaľ sme o tom nerokovali, počkáme si na jeho návrh,“ hovorí poslankyňa KDH Jana Žitňanská.

Súvisiace články:

• + Kto, keď nie oni?