V Tadžikistane chcú vychovať supermanželky

V bývalej sovietskej republike otvorili školu na vytvorenie supernevesty. Ženy sa tam učia byť ideálnymi manželkami.

PRAHA. Východné ženy sú údajne oveľa lepšie, vernejšie, tolerantnejšie a vďačnejšie manželky než preemancipované euroatlantické feministky.

Tadžickým mužom sa však zrejme zachcelo ešte dokonalejších manželiek, dokonca najdokonalejších v celom Oriente. Preto sa v krajine objavila „továreň na nevesty“.

Továreň na nevesty

Oficiálne ide o centrum výchovy k partnerskému vzťahu, ktoré sa volá „Superkelinčak“ – v preklade z perzštiny „supernevesta“.

Podľa riaditeľky školy Zulajcho Egamovej je jej hlavným cieľom obnoviť úctu k rodine. I v tejto tradičnej rodovej spoločnosti je totiž rozvodov viac než svadieb.

Dievčatá majú niekoľko predmetov a o ich výchovu sa okrem iného starajú profesionálni psychológovia, kuchári, ale i dohadzovačky, čo je v Strednej Ázii celkom legálna a žiadaná profesia.

Dohodnuté sobáše sú totiž stále bežné a dohodou, ktorá má za úlohu okrem iného určiť i výšku vena, prípadne poplatku či hmotnej odmeny za nevestu  ich  rodičom, sa zaoberajú fundovaní majstri tohto remesla.

Modelka a supermanželka

„Vo východnej rodine dievča na vydávanie musí vedieť všetko. Učí ju to matka. Lenže dnes viacerí rodičia nemajú čas,“ tvrdí riaditeľka Egamová.

Pod jej vedením sa dievčatá naučia slušne správať, byť spoločenské, vkusne sa obliekať, dobre variť, viesť domácnosť, naniesť si mejkap za čo najkratší čas, prijímať hostí, poskytovať prvú pomoc a pripravovať darčeky členom rodiny.

Absolventka školy totiž musí vyzerať ako modelka, a pritom zvládnuť všetky domáce práce. Pokiaľ chce ešte chodiť do zamestnania, je to možné, ale náročné.

„Potom je potrebné vstávať veľmi skoro, do východu slnka, pripraviť jedlo na celý deň, vyprať a s úsmevom privítať prebúdzajúceho sa manžela,“ vysvetľuje Azizza Egamová, učiteľka stravovania.

Aktivistky ženských hnutí centrum kritizujú. Je podľa nich prospešné naučiť sa domáce práce, ale ešte prospešnejšie by bolo odnaučiť tadžické ženy správať sa ako slúžky. Po svadbe sa totiž stávajú de facto majetkom rodiny muža.