Väčšina vysokoškolákov napriek kríze študuje spoločenské vedy

BRATISLAVA. Väčšina poslucháčov vysokých škôl napriek hospodárskej kríze uprednostňuje dlhodobo populárne štúdium spoločenských vied ako sú marketing či sociálna práca, hoci po skončení školy majú títo absolventi s hľadaním práce najväčšie problémy.

Vyplynulo to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2009, ktorú dnes zverejnilo ministerstvo školstva. Kým počet študentov verejných vysokých škôl minulý rok opäť klesol, súkromné univerzity potvrdili nárast poslucháčov.

Necelé tri pätiny zo všetkých vysokoškolákov vlani študovali spoločenské vedy, z ktorých sú už tradične najvyhľadávanejšie marketing, manažment, právo, mediálna komunikácia či sociálna práca. Absolventi spoločenských vied mali pritom výrazne väčšie problémy zamestnať sa ich kolegovia z technických smerov.

Väčšina z necelých šiestich tisícok nezamestnaných absolventov denného štúdia, ktorých vlani v septembri evidovali úrady práce, získali diplom práve v spoločenských vedách; pätina skončila technicky orientované štúdium.

Technicky vzdelaní zamestnanci sa podľa minuloročnej sondy mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry najčastejšie uplatňujú vo vyštudovanom odbore a zarábajú najviac spomedzi absolventov. Najťažšie sa, naopak, zamestnajú právnici či odborníci na sociálnu oblasť.

Na 20 verejných a desiatke súkromných vysokých škôl študovalo v minulom roku 225.588 poslucháčov, čo je o necelé dve stovky menej ako rok predtým. Zatiaľ čo verejné vysoké školy evidovali úbytok 7348 vysokoškolákov, súkromné vysoké školy vlani navštevovalo o 7170 študentov viac ako v predchádzajúcom období. Podiel študentov na súkromných vysokých školách sa tak medziročne zvýšil na 16,8 percenta z predchádzajúcich 13,6 percenta.

Pod pokles študentov na verejných vysokých školách sa podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Libora Vozára podpísala najmä ich snaha udržať si titul univerzita v rámci hodnotenia kvality, takzvanej komplexnej akreditácie.

"Väčšina verejných vysokých škôl prijímala menej študentov, aby vyhovela podmienkam komplexnej akreditácie, a to najmä predpísanému počtu študentov na jedného vysokoškolského učiteľa," povedal ČTK Vozár, ktorý je zároveň rektorom nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. Práve prekročenie hranice 20 denných študentov na jedného vysokoškolského pedagóga ohrozilo zaradenie niekoľkých škôl do najvyššej kategórie medzi univerzity.

Nižší počet podaných prihlášok Vozár odôvodnil tým, že uchádzači o štúdium vsadili na istotu a v snahe ušetriť za prijímacie konanie podali menej prihlášok. "Poplatok za prijímacie konanie môže byť pre niektoré rodiny problémom," dodal.