Briti sa kajali za Krvavú nedeľu

Po 38 rokoch britská vláda uznala, že pri smrti severoírskych katolíkov zlyhala armáda. Správa na piatich tisícoch strán uspokojila príbuzných obetí. Zastrelení ľudia boli nevinní.

LONDÝN, BRATISLAVA. Pre Írov to bol jeden z najsmutnejších dní v minulom storočí. Počas Krvavej nedele v roku 1972 zastrelili britskí vojaci štrnásť severoírskych demonštrantov. Svetoznáma írska skupina U2 o udalostiach napísala aj jeden zo svojich najväčších hitov Sunday Bloody Sunday.

Trvalo 38 rokov, kým sa príbuzní obetí dočkali. Britská vláda sa v utorok za jeden z najbrutálnejších zákrokov armády voči vlastným obyvateľom v minulom storočí ospravedlnila.

Zlyhala armáda

Premiér David Cameron v utorok povedal, že obete boli nevinné a neurobili nič, čím by vyprovokovali vojakov k streľbe. „Nikto z vojakov nestrieľal ako odpoveď na hádzanie zápalných bômb či kameňov," povedal podľa BBC nový konzervatívny britský premiér. Cameron sa tiež verejne za to, čo sa stalo, ospravedlnil. „Je mi to veľmi, veľmi ľúto. Udalosti Krvavej nedele neboli žiadnym spôsobom oprávnené," povedal premiér v britskom parlamente.

K tomuto záveru dospelo najdrahšie vyšetrovanie v britskej histórii, ktorého výsledky v utorok zverejnili. Tím okolo sudcu lorda Savilla dával dokopy 5-­tisícstranovú správu dvanásť rokov. Výpovede 2500 svedkov či 110 videozáznamov stálo takmer dvesto miliónov libier.

Zverejnené výsledky vyšetrovania v utorok s nadšením privítal dav tisícov ľudí v severoírskom mestečku Londonderry, len kúsok od miesta, kde sa stala tragédia.  V poslednú januárovú nedeľu roku 1972 sa tu zišli severoírski katolíci, aby protestovali proti tomu, že vláda porušuje ich občianske práva.

Zhromaždenie päť až dvadsaťtisíc ľudí nebolo povolené. Britská armáda sa ho pokúsila ukončiť. Došlo k streľbe, pri ktorej trinásť ľudí zomrelo na mieste, jeden na následky zranení neskôr. Medzi obeťami bolo sedem tínedžerov, ďalších 13 ľudí guľky vojakov zranili. Podľa Savilla dôvodom streľby bolo to, že vojaci stratili sebakontrolu, chýbala aj väčšia disciplína.

Zradikalizovalo to Írov

Prvotné vyšetrovanie pod vedením lorda Widgeryho hneď po tragédii trvalo desať týždňov.  Ako napísal denník Independent, táto správa, obsahujúca len 40 strán,  urobila „viac škody na reputácii krajiny v Írsku, ako ktorýkoľvek iný čin počas histórie severoírskeho konfliktu". Písalo sa v nej, že je podozrenie, že obete mali zbrane či manipulovali s výbušninami, a že vojaci konali v sebaobrane.

Severoírski republikáni to neprijali. Svedkovia aj známi hovorili, že obete neboli žiadni teroristi a demonštrovali pokojne. Výsledky vyšetrovania, ako aj samotný incident zradikalizovali severoírsky konflikt. Do  Írskej republikánskej armády vstúpili  stovky nových bojovníkov. Práve rok 1972 sa stal najkrvavejším  rokom v severoírskom konflikte, keď zahynulo až päťsto ľudí.

Nové vyšetrovanie udalostí sľúbil v roku 1998 vtedajší čerstvý premiér Tony Blair,  aby severoírski lídri súhlasili s mierovou dohodou.

Budú súdiť vojakov?

Podľa niektorých však citlivá téma môže znova otvoriť staré krivdy medzi národmi. Otázkou, na ktorú  správa neodpovedala, je napríklad, či by vojakov nemali teraz súdiť. Podľa niektorých by to už bolo nespravodlivé, najmä keď mnohí bojovníci z IRA sú na slobode

„Istá je iba jedna vec: je nemožné, aby správa lorda Savilla uspokojila všetkých," napísal na stránkach Daily Telegraph írsky profesor politológie a poradca pri vyšetrovaní lord Bew.