U nás volíme 21 000 komunálnych politikov, v Dánsku len 3 000

BRATISLAVA. Na Slovensku podľa analýzy Konzervatívneho inštitútu volíme približne 21 000 komunálnych politikov, kým v porovnateľne veľkom Dánsku, kde prebehla komunálna reforma, volia necelých 3 000 komunálnych politikov. Priemerný počet obyvateľov slovenskej samosprávy je 1 800, v Dánsku 55 000 ľudí. Výsledky analýzy prezentoval na Regionálnom diskusnom fóre analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.

Dve mestá na Slovensku – Košice a Bratislava - majú dvojúrovňovú organizáciu samosprávy, čo znamená, že majú samosprávu na úrovni mesta a sú rozdelené na mestské časti s vlastnými volenými orgánmi samosprávy. Košice majú 22 mestských častí a Bratislava 17 mestských častí a riadi ich spolu takmer 850 komunálnych politikov. Vďaka novele zákona o Bratislave ich bude mať Bratislava v budúcom volebnom období výrazne menej. Podľa Dušana Slobodu nemá dvojúrovňové usporiadanie Košíc a Bratislavy opodstatnenie a navrhuje v tomto smere iniciovať legislatívne zmeny.

Starosta Petržalky Milan Ftáčnik aj zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice Richard Dlhý považujú dvojúrovňový model fungovania oboch miest v súčasnosti za dobré riešenie. Napriek tomu obaja súhlasia s potrebou uskutočniť komunálnu reformu na úrovni Slovenska, vrátane Košíc a Bratislavy. Prvým krokom by mala byť analýza nákladovosti a efektívnosti výkonu kompetencií a stanovenie kritérií pre vytváranie spoločných obecných úradovní najprv pre prenesený výkon štátnej správy, napr. stavebné konanie, uviedol Milan Ftáčnik.

Medzi fungovaním Košíc a Bratislavy sú rozdiely. Košice sú centralizovanejšie a prerozdeľujú iba 10 % svojho rozpočtu mestským častiam, kým v Bratislave hospodária mestské časti s príjmami tvoriacimi 33 % rozpočtu mesta. V Košiciach sa prostriedky medzi mestské časti prerozdeľujú pevnou sumou na hlavu obyvateľa, pričom Richard Dlhý priznal, že nie sú stanovené kritériá na ich určovanie.

V Bratislave na rozdiel od minulosti funguje objektívny systém delenia prostriedkov medzi mestské časti, ktorý vychádza z počtu obyvateľov, počtu žiakov a počtu seniorov v zmysle nariadenia vlády. Delenie medzi mesto a mestské časti je stanovené percentuálne, čo je spravodlivejšie pre mesto aj mestské časti ako pevná suma.