Deviataci majú vedomosti, no nevedia ich využiť v praxi

BRATISLAVA. Deviataci na slovenských školách majú vedomosti, avšak v praxi im to často nepomôže. „Nemajú problém s vedomosťami, ktoré majú nacvičené alebo zautomatizované, problémom je skôr hĺbka poznatkov a ich uplatnenie v praxi alebo neznámych situáciách,“ konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská.

Testovanie 9 v posledných troch rokoch dokazuje, že žiaci majú problém s geometriou, modelovaním, priestorovou predstavivosťou. Deviataci sa naopak zlepšujú v oblastiach ako kombinatorika, štatistika a pravdepodobnosť. "Je to učivo, ktoré je veľmi dôležité pre život a pre praktické uplatnenie sa či už v bankách alebo obchodoch, pri vybavovaní pôžičiek," uviedla Kanovská.

Dlhší text je prekážkou

Školákom dáva zabrať i čitateľská gramotnosť. Jednoduchý text dokážu prečítať i porozumieť mu, pri zložitejších však váhajú. "Našim žiakom robí problém i samotné sledovanie inštrukcií, napríklad pri úlohách, ktoré sú viackrokové, komplikované, tam nevedia dodržať postupnosť," vysvetlila Kanovská. Dodala, že zistenia Testovania 9 z posledných troch rokov korešpondujú s výsledkami medzinárodného testovania PISA.

Podľa ministra Mikolaja je Testovanie 9 "korektným zrkadlom", ktoré presne ukáže trendy v slovenskom školstve. "Z toho sa bude odvíjať aj úprava štátnych vzdelávacích programov a dovzdelávanie učiteľov," uviedol Mikolaj. Minister upozorňuje, že zmeny nenastanú zo dňa na deň, pretože Slovensko je zatiaľ len v polovici reformy.

Kanovská tvrdí, že výsledky testovania v posledných troch rokoch ovplyvnila motivácia školákov dosiahnuť čo najlepší výsledok. Záver Testovania 9 totiž môže slúžiť ako vstupenka na strednú školu. Tohtoroční deviataci boli pri riešení testov úspešnejší ako vlaňajší, úroveň náročnosti pritom NÚCEM nemenil. Zlepšili sa v literatúre.

Problémy robí matematika

Z testovania vyšli lepšie dievčatá, ktoré podľa Kanovskej čítajú viac než chlapci. Školáci majú problém s pravopisom, písaním veľkých a malých písmen či morfológiou. Celková úspešnosť z matematiky bola 60,1 percenta, zo slovenčiny a literatúry 67,6 percenta. Slovenský jazyk a slovenskú literatúru napísali deviataci na školách s vyučovacím jazykom maďarským na 62 percent, maďarský jazyk a literatúru na 64,5 percenta.

Najlepšie výsledky dosiahli žiaci testovaní z ukrajinského jazyka a literatúry, a to úspešnosť 79,2 percenta. Na viac ako 90 percent v marci napísalo testy 8,6 percenta žiakov na slovenských školách a sedem percent žiakov na školách, kde sa vyučuje v maďarčine.

Štátne, súkromné a cirkevné školy dosiahli v testovaní približne rovnaké výsledky. Z hľadiska krajov vedú rebríček úspešnosti už tradične Prešovský, Košický a Trenčiansky. Bratislavský kraj sa neobjavuje v prvej trojke. "Môže to súvisieť s tým, že ťahúni, lídri, tí najšikovnejší žiaci odchádzajú zo základných škôl na osemročné gymnáziá a nemáme ich vo vzorke deviatakov," konštatuje Kanovská s tým, že v Bratislavskom kraji sa nachádza najviac osemročných gymnázií na Slovensku. Na chvoste rebríčka úspešnosti je Banskobystrický kraj. "PISA ukázala, že na Slovensku má socioekonomický status veľký vplyv na výkonnosť a úspešnosť našich žiakov i škôl a my sa domnievame, že toto je jedným z dominantných problémov v Banskobystrickom kraji," odôvodnila Kanovská.

V marci tohto roka absolvovalo Testovanie 9 takmer 48 000 deviatakov v 1 461 základných školách na Slovensku. Všetci písali v rovnakom čase a rovnaké testy. Ministerstvo si overilo ich vedomosti z matematiky i zo slovenského jazyka a literatúry. Žiaci v školách s vyučovacím jazykom maďarským písali testy zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry i maďarčiny, žiaci na ukrajinských školách z ukrajinčiny a literatúry a slovenčiny a literatúry.