Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Z domova | Veľkú noc u nás rozdeľujú korbáč a voda na dve časti

Veľkú noc u nás rozdeľujú korbáč a voda na dve časti

Na západe a strede sa najmä šibe, na východe a severe baby oblievajú. Záhorie má špeciálne korbáče, východ typické veľkonočné jedlá.

BRATISLAVA. Jedna krajina, dva spôsoby slávenia Veľkej noci. Slovensko počas sviatkov jari rozdeľujú podľa etnológov korbáč a vedro so studenou vodou na dve veľké časti: stredozápadnú a severovýchodnú. Každá z nich prežíva Veľkú noc svojím spôsobom.

„Pre západ a stredozápad Slovenska až po Liptov, podobne ako pre Čechy, Moravu, Rakúsko alebo Nemecko, je typické šibanie korbáčom, zatiaľ čo pre východ a Oravu, tak ako aj pre Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, je typické polievanie dievčat,“ hovorí etnologička Silvia Letavajová.  Pomyselná hranica rozdeľuje krajinu „na západnú a východnú kultúrnu oblasť“.

Hoci šibačka a oblievačka sú naoko odlišné, vychádzajú podľa etnologičiek Letavajovej a Zuzany Beňuškovej z rovnakých pohanských predstáv. Voda aj vŕbové prúty majú dievčatám dodávať sviežosť a zabezpečiť plodnosť.

Záhorácke korbáče v krčme

Šibačka je typická najmä pre Záhorie. Beňušková hovorí, že sa tam používajú až dva metre dlhé korbáče. Na šibačku, ale aj oblievačku, chodili chlapci v skupinkách. Platila zásada, že mohli vyšibať či vykúpať akékoľvek dievča, ale nemohli „obísť krstnú mamu a  svoju milú“, hovorí Letavajová. Na Záhorí nosili mládenci po dedine akýsi skupinový korbáč, ktorý po obchôdzke zavesili na stenu krčmy alebo „vystavili priamo v nej“, dodáva Beňušková.

Západ a stred sa okrem šibačky vyznačovali aj pochodmi s Morenou a Detkom, ktoré symbolizovali zimu, a prinášaním letečiek, ktoré ohlasovali jar.

Dievčenská odplata

Na východe a severe Slovenska sa dievčatá najmä oblievajú. Polievanie malo podľa Letavajovej rôzne podoby. Chlapci ich vodou buď len kropili, alebo oblievali vedrami či kúpali priamo v potoku.

Pondelňajšia oblievačka a šibačka mala v utorok v niektorých regiónoch svoju dievčenskú odplatu. „Šibalo sa napríklad vo Vrábľoch, v Želiezovciach a v okolí Nových Zámkov, oblievalo sa v okrese Vranov nad Topľou,“ hovorí Letavajová.

Východ má aj svoje špecifické veľkonočné jedlá. Etnologičky hovoria, že typickými sú kysnutý koláč calta alebo obradové jedlá: okrúhly koláč paska či zvarené a ochutené vajíčka s mliekom, ktoré sa scedia do  hrudky pod názvom syrek.

Spätosť s náboženstvom na východe vyjadruje podľa Beňuškovej aj svätenie jedál na Veľkonočnú nedeľu v kostole. Okrem spomínaných pokrmov sa do košíka na posvätenie dávali aj vajcia, údená šunka a mladá zelenina.

V Telgárte gazda jedno na­ tvrdo uvarené vajce rozkrojil a rozdelil medzi členov rodiny, „aby sa nepotratili“.

Šibačka

sibanie-r782.jpg

Používa sa korbáč upletený z ôsmich až 28 mladých jarných prútov vŕby. Na Záhorí dosahuje až dva metre. Dievčatá šibú najmä na západe a strede Slovenska. (FOTO - TASR)

Oblievanie

polievanie_sita.jpg

Tradícia typická najmä pre východ a sever Slovenska. Oblieva sa vodou zo studne či z potoka. Od polovice minulého storočia sa často používajú namiesto vody voňavky. (FOTO - SITA)

Vajíčka

vajicka_tasr.jpg

Sú symbolom náklonnosti, lásky a priateľstva, čo sa vyjadrovalo aj ich zdobením. Najznámejšia forma dekorácie dostala pomenovanie kraslica. Dnes sú ako veľkonočné vajíčka žiadané najmä čokoládové kindervajcia.
(FOTO TASR)

Zajace

zajac_simi.jpg

Tradícia v nich vidí symboly plodnosti, múdrosti či súcitu s chudobnými. V súčasnosti si získava priazeň tradícia, podľa ktorej zajace znášajú veľkonočné vajcia, ktoré deti potom hľadajú v tráve v záhrade.
(FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

 

Najvýznamnejší kresťanský sviatok

ského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Zelený štvrtok

stvrtok_tab.jpgVečer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Ustanovil dve sviatosti kňazstva a eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Odovzdal takto apoštolom kňazskú moc.

 

Veľký piatok

piatok_tab.jpgDeň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci sa postia a najesť sa možno za deň len raz. Jediný deň roka, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi.

Veľkonočná nedeľa

nedela_tab.jpgPripomienka ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie je najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery, víťazné zavŕšenie Kristovho diela.

 

Veľkonočný pondelok

piatok_tab.jpgV pondelok dodával anjel odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu. Boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!" povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu."


Čokoládové kindervajce vytláča maľované

Vajcia pre mnohých ľudí už neznášajú sliepky, ale veľkonočné zajace.

BRATISLAVA. Namiesto studenej vody a obyčajného vajca drahá voňavka a čokoládové kindervajce.
Etnologičky Silvia Letavajová a Zuzana Beňušková hovoria, že Veľká noc na Slovensku sa podobne ako v iných krajinách komercializuje. Svetové trendy podľa nich rýchlejšie prenikajú do miest ako do dedín.

Napriek tomu naša šibačka a oblievačka zostávajú stále veľkým lákadlom pre ľudí zo zahraničia. „Obchôdzky šibačov či polievačov sú osobitosťou strednej Európy,“ vysvetľuje Beňušková. Avšak aj na nich vidno, ako sa Slovensko posúva do komercie, a to najzreteľnejšie podľa odborníčok na výslužke pre šibačov či kúpačov.

„Surové alebo varené, ručne zdobené vajíčka, ktoré sa tradične dávali ako odmena za šibanie a oblievanie, sú čoraz častejšie vytláčané čokoládovými alebo najnovšie, kindervajíčkami,“ hovorí Letavajová.
Od sedemdesiatych rokov sa práve kindervajce z Talianska postupne rozšírilo do celého sveta a stalo sa komerčným symbolom Veľkej noci. Zaujalo dvojfarebnou čokoládou a skladacími hračkami, ktoré ukrýva.

Komerčná Veľká noc podľa Beňuškovej nielen kindervajcia ukrýva do záhrad, kde ich hľadajú deti. Tento zvyk k nám podľa nej prichádza zo zámoria a v nemecky hovoriach častiach Uhorska o ňom existujú zmienky už v 16. storočí.

Vajce podľa tejto dnes už skomercializovanej tradície do záhrady znáša zajac. Najmladším deťom sa vysvetľuje, že treba nájsť vajíčka, ktoré prinášajú veľkonoční zajačikovia, povedala Letavajová.

Ján Krempaský

sobota 3. 4. 2010 | Ján Krempaský
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Foto: TASR

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ