Pôvodná agentúrna správa bola nahradená autorským textom SME.
BRATISLAVA. Je pondelok ráno. V každej štátnej základnej, strednej i vysokej škole na Slovensku musia riaditelia pustiť štátnu hymnu tak, aby ju počul každý žiak. V triede je okrem portrétu prezidenta aj štátny znak, zástava, text hymny aj preambula ústavy.
Takto to bude musieť vyzerať v každej štátnej škole už od 1. apríla. Poslanci dnes schválili kontroverzný vlastenecký zákon, ktorý navrhla SNS.
Povinné vlastenectvo sa však nekončí v školách. Koaliční poslanci ho prenesú aj k dospelým. Na všetkých športových podujatiach a zápasoch, ktoré organizujú národné športové zväzy, sa bude hrať hymna. Nad Tatrou sa blýska bude znieť aj pred rokovaním parlamentu, ale aj na začiatkoch zasadaní obecných či mestských zastupiteľstiev, ale aj župných parlamentov. Každý úradník, ktorý nastúpi do štátnej služby, musí povinne sľúbiť vernosť republike.
Za návrh hlasovali okrem SNS aj všetci prítomní poslanci HZDS a takmer celý Smer. Jedinou výnimkou bol predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý bol síce v sále, ale nehlasoval.
Zákon píše, že „upravuje základné princípy, ciele, formy a právne pravidlá, smerujúce na podporu výchovy k vlastenectvu".
Maďari sa boja zneužívania
- hymna na začiatku vyučovacieho týždňa v školách
- hymna pred rokovaním parlamentu, miestnych, mestských aj župných zastupiteľstiev
- hymna na podujatiach, ktoré usporadúvajú národné športové zväzy
- v každej triede zástava, štátny znak, text hymny a preambula ústavy
- novonastupujúci štátni úradníci musia zložiť sľub vernosti
- povinná výchova k vlastenectvu v školách sa zapracuje do študijných osnov
Vlastenecký zákon, ktorý dnes schválil parlament, by mohol štát zneužívať na šikanovanie národnostných menšín. Obáva sa SMK.
„Keď sa v rámci školského systému bude kontrolovať výlučne dodržiavanie tohto zákona a nebudú sa starať o iné dôležité veci," zhrnul obavy podpredseda SMK József Berényi. Podobné obavy má aj pri samospráve, ktorá by mohla byť šikanovaná preto, „či hrajú celú hymnu, či je platňa v poriadku, či to ide nahlas, alebo nie - tam sú rôzne možnosti, ako to zneužívať".
Očakáva, že nálada na miestnych zastupiteľstvách na juhu Slovenska bude „zvláštna". „Ja nebudem spievať hymnu," hovorí Berényi. Na otázku prečo, odvetil, že so slovenskou hymnou nemá žiadny problém, ale nelákajú ho veci, ktoré sú mu vnútené. Vlastenectvo sa podľa neho nedá vynútiť na základe zákonov. Zákon síce neukladá nijaké sankcie, ale jeho porušenie by mohlo spôsobiť nepríjemnosti najmä riaditeľom škôl. Nerešpektovanie by totiž mohli zriaďovatelia škôl interpretovať ako porušenie pracovných povinností.
„Budeme väčšími vlastencami," sľuboval si Rafael Rafaj z SNS.
Na otázku, čo s riaditeľmi škôl, ktorí nebudú chcieť hrať hymnu, odpovedal: „Je to, akoby ste sa občana pýtali, či nechce dodržať zákon." Takíto šéfovia by podľa neho „ako keby pošliapali Komenského prísahu". Rafaj tvrdí, že štátne médiá budú musieť hrať povinne každý deň hymnu okolo polnoci.
Povinné vlastenectvo malo byť ešte rozsiahlejšie. SNS pôvodne navrhovala, aby sľub vernosti Slovenskej republike museli zložiť všetci, ktorí dostanú prvýkrát občianske preukazy. Chcela tiež, aby sľuby skladali všetci zamestnanci štátnej správy, ale aj starostovia a primátori. Smer bol proti.
Ešte dnes ráno to vyzeralo, že Smer nemusí zákon podporiť. Podpredseda Smeru Pavol Paška hovoril po koaličnej rade, že by zákon „možno aj podporil", ale iba v prípade, že by v ľuďoch nevyvolával „pocity tlaku a povinnosti". O pôvodnej podobe povedal, že bola „nátlaková".
BRATISLAVA. Dnešný úspech zákona na podporu vlastenectva pri parlamentnom hlasovaní považuje Slovenská národná strana (SNS) za svoje veľké víťazstvo. "A bude ich viac," povedala po hlasovaní prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová.
"Život aj politika je umenie kompromisu. Myslím si, že tento zákon nie je len sns-ácky. Ak ideme do podstaty, je to zákon o vlastenectve a na to si nemôže robiť patent žiadna politická strana," odôvodnila Belousovová ochotu SNS ustúpiť v pozmeňujúcich návrhoch názorom koaličných partnerov.
"Smer-SD nebolo treba príliš presviedčať, už na začiatku deklarovali, že sú ochotní to podporiť, ale aj kompromisy pomohli. Akceptovali sme v pozmeňovacích návrhoch ich názory," dodala.
Vlastenectvo ako pozitívny cit
Podľa Belousovovej štát musí aktívne podporovať ideológiu, ktorou je "vlastenectvo ako pozitívny cit". "Neviem sa vcítiť do kolegov poslancov, ktorí sa zdržali. Toto je taká téma, že buď ste za, alebo proti," poznamenala na margo poslancov, ktorí nepodporili zákon, nevyjadrili sa však ani jednoznačne proti.
"Tento návrh zákona som nepodporil a z toho dôvodu som sa zdržal hlasovania," komentoval svoj postoj poslanec Pavol Abrhan (KDH). Zákon podľa neho nepomôže podpore vlastenectva. "Bude pôsobiť kontraproduktívne. Nebude podporou vlastenectvu, skôr bude vyvolávať rozpaky a u mladej generácie možno úsmevy," dodal Abrhan.
Prekvapila ho najmä pomerne široká podpora zákona zo strany poslancov Smeru-SD. "Predpokladám, že mali rokovania a bude zase asi nejaký barter medzi SNS a stranou Smer-SD," odhadol Abrhan.
"To môžem úplne vylúčiť," reagoval na Abrhana poslanec Smeru-SD Ján Podmanický. "Bolo to na normálnom rozhodovaní každého jedného poslanca, nebol žiaden nátlak a žiadne odporúčania," vyhlásil. Väčšinu poslancov Smeru-SD podľa neho presvedčili pozmeňujúce návrhy, ktorými SNS pristúpila ku kompromisu. "Pán predseda parlamentu požadoval ešte niektoré ďalšie zmeny, keďže jeho požiadavka nebola celkom naplnená, nehlasoval napokon za tento návrh zákona," reagoval Podmanický na rozhodnutie Pavla Pašku nehlasovať.
Vlastenectvo = neokrádať krajinu
"Návrh vlasteneckého zákona podávali poslanci, ktorí vlastencami ani nie sú," stručne reagoval na schválenie zákona predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
Jedným z poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu zákona, bol aj František Mikloško (nezávislý). "Slováci sú frustrovaní sami zo seba, všetci sa alibisticky zdržali," vyhlásil na margo postoja väčšiny slovenských opozičných poslancov. "Myslím si, že takéto zákony vlastenectvo len kazia. Vlastenectvo napríklad znamená mať rád svoju krajinu a neokrádať ju," uzavrel Mikloško.
Poslanec József Berényi (SMK) nemá problém so slovenskou hymnou, no odmieta spôsob, akým ju vnucuje SNS vlasteneckým zákonom. "Zákon do určitej miery vnucuje, aby žiaci počúvali a niekedy možno aj spievali hymnu. To nie!" vyhlásil Berényi, ktorý očakáva snahy o zneužívanie vlasteneckého zákona najmä na zasadnutiach zastupiteľstiev na južnom Slovensku.
"Tí, ktorí to predkladali, väčšinou nemajú dobré úmysly voči menšinám a najmä voči maďarskej menšine, takže viem si predstaviť, že budú takéto snahy," zdôvodnil svoju obavu Berényi. On sám na základe vynútenia hymnu spievať nemieni. "Ja hymnu spievať nebudem. Rád spievam to, čo si myslím, že treba v danom okamihu spievať, ale takto je to vnútené. Tie vynútené veci ma nelákajú," vysvetlil.
Berényi si naďalej myslí, že vlastenectvo sa nedá vybudovať na základe zákona, predpisov a donucovacích prostriedkov. "Dá sa vybudovať prostredníctvom dobrej politiky, uplatňovania ľudských práv, hospodárskeho rastu a tak ďalej, a vôbec nie takýmto spôsobom," doplnil.
Výber zákonov týkajúcich sa vlastenectva, ktoré na Slovensku vyvolali kontroverzné reakcie (zoradené chronologicky):
Novela zákona o štátnych symboloch:
Norma prijatá slovenským parlamentom v septembri 1996 rozšírila zoznam subjektov, ktoré musia označiť svoje budovy slovenským štátnym znakom a vlajkou. Zákon podľa kritikov zároveň umožnil trestať pokutami za vyvesovanie vlajok a hranie hymien cudzích štátov s výnimkou prítomnosti oficiálnej delegácie cudzej krajiny. Vyslúžil si námietky a kritiku od susedného Maďarska.
Novela trestného zákona:
Vo februári 1997 parlament po prezidentovom vete zamietol obe verzie novely trestného zákona. Norma prezývaná "zákon na ochranu republiky" obsahovala vysoké tresty za akcie usporiadané s úmyslom rozvrátiť ústavné zriadenie a za šírenie nepravdivých správ v zahraničí. Zákon presadzovala Slovenská národná strana (SNS) ako obranu pred údajnou iredentou polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. Tento rok SNS predložila ďalšiu novelu trestného zákona "na ochranu republiky", znovu však neuspela.
Zákon o zásluhách Andreja Hlinku:
Na jeseň 2007 schválil slovenský parlament zákon, ktorým ocenil zásluhy niekdajšieho politika a katolíckeho kňaza Andreja Hlinku. Mužovi, ktorý za prvej republiky patril k popredným bojovníkom za slovenskú autonómiu, časť historikov vyčíta sympatie k nedemokratickým režimom a sklony k autoritárstvu. Poslanci pri schvaľovaní zákona z dielne SNS však vyškrtli pasáž, podľa ktorej by bolo hanobenie Hlinkovho mena trestným činom.
Jazykový zákon:
Od vlaňajšieho septembra platí na Slovensku jazykový zákon, podľa ktorého musia byť všetky verejné oznámenia a tabule v slovenčine. Použitie iného jazyka sa obvykle pripúšťa až na druhom mieste. Zákon tiež nariaďuje používanie slovenčiny v úradnom styku, výnimkou sú obce, kde minorita tvorí viac ako 20 percent obyvateľov. Norma počíta s pokutami od 100 do 5000 eur. Prijatie zákona výrazne zhoršilo slovensko-maďarské vzťahy.
Zákon na podporu vlastenectva:
Dnes schválený zákon z dielne SNS zavádza od apríla povinné hranie národnej hymny na štátnych školách, vo vláde i parlamente. Hymna bude musieť znieť i vo verejnoprávnych médiách. Štátni zamestnanci budú musieť skladať sľub vernosti štátu.
