SME

Život vody sa nezačína v kohútiku

Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu! Čudesný popevok pred časom preletel médiá v rámci kampane ministerstva zdravotníctva a Asociácie vodárenských spoločností. Začalo sa viac hovoriť o tom, že na našom území máme v domácnostiach kvalitnú pitnú vodu. Jedna

Strojovňa „zámoček“ na ostrove Sihoť na historickej fotografii. Na horných poschodiach boli byty pre strojníkov, dnes je v nich archív BVS.Strojovňa „zámoček“ na ostrove Sihoť na historickej fotografii. Na horných poschodiach boli byty pre strojníkov, dnes je v nich archív BVS. (Zdroj: Archív)

z najlepších je vraj v Bratislave a v okolitom kraji, zásobenom vodou z dunajských ramien. Neznamená to však, že je aj lacnejšia. Je to s ňou vraj ako s whisky: čím je kvalitnejšia, tým je drahšia.

Voda v domácnostiach Bratislavského kraja obsahuje šesťdesiat miligramov vápnika a dvadsať miligramov horčíka na liter. Je mierne tvrdá, no miestni vodári tvrdia, že pre nás, spotrebiteľov, je to skôr výhodné. Tam, kde je tvrdá voda, sa vraj v menšej miere vyskytujú srdcovo-cievne ochorenia. „Tvrdá voda síce vytvára usadeniny na vodovodných potrubiach, ale ide o vápnik a horčík, teda zo zdravotného hľadiska úplne neškodné minerály, dokonca vápnik zabraňuje osteoporóze. Takúto vodu netreba doma zvlášť filtrovať," hovorí asistent riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti inžinier Pavol Helia.

Na ostatných územiach Slovenska je to však s vodou rôzne. Tam, kde je nerozpustné žulové alebo kremičité podložie, napríklad v Tatrách, či v okolí Pukanca, Zvolena a Hriňovej, je voda mäkká. Mäkká voda si chce minerály získavať zo svojho prostredia, čím pôsobí korozívne na povrch potrubia, cez ktoré sa dopravuje. Kvalita vody na celom území Slovenska je však jednoznačne daná zákonom stanovenou normou, ktorá sa musí dodržiavať.

Poradil drážďanský radca

Písal sa rok 1868, keď sa prešporskí radní páni dohodli, že by bolo dobré pre mesto postaviť vodovod. Práve v tom roku otvárala svoj prvý vodovod Budapešť. Viedeň na svojom vodovode v tom čase už pracovala a otvorila ho v roku 1873, Berlín ho užíval už vyše dvadsať rokov. Do Prešporka hneď v roku 1868 prišli prví odborníci, ktorí mali navrhnúť systém bratislavského vodovodu. Vtedajší radní páni si dali veľmi konkrétne a prezieravé podmienky: tvrdosť vody nesmie presiahnuť osemnásť stupňov nemeckých (dnešná bratislavská voda má hodnotu asi trinásť stupňov) a jej teplota nesmie stúpnuť nad 11,5 stupňa.

Odborníci z Anglicka chceli, aby sa zberala voda až z Karpát, ale napokon rozhodol Bernard Salbach, drážďanský radca a riaditeľ firmy Corte z Prahy, ktorá sa zapodievala výrobou armatúr a výstavbou vodovodu. Urobil prieskum a prišiel s návrhom, aby sa vodným zdrojom mesta stalo územie ostrova Sihoť pri dnešnej Devínskej ceste. Mestská rada teda rozhodla, že sa tu urobí prvá pokusná studňa. Prečo práve na Sihoti?

Jednak to bolo územie nad mestom, čo je vždy výhoda, a jednak dosť ďaleko od Viedne, aby samočistiaca schopnosť Dunaja odstránila z vody nečistoty, ktoré do nej vniesli obyvatelia mesta. „Z viacerých hľadísk je to veľmi dobre zabezpečený vodný zdroj," hovorí Pavol Helia. Počas druhej svetovej vojny toto územie síce na chvíľu zabrali Nemci, ale po rokovaniach, ktoré trvali len niekoľko dní, ostrov Sihoť z územia tretej ríše vypustili. Obec Devín však ostala jej územím až do konca vojny.

obraz_13.jpg

Inžinier Pavol Helia, bývalý riaditeľ vodární,
dnes asistent riaditeľa a zasvätený znalec vodárenskej histórie

Už prvá bola dobrá

K najstaršej bratislavskej vodárenskej studni prichádzame po snehom zaviatom moste. Ďalej vedie široký zasnežený chodník, studňu však možno ledva rozoznať od okolia, v tomto počasí pripomína skôr väčší biely závej, odlíšený len hrubou čiernou tyčou. Jej vrchol predstavuje úroveň tisícročnej vody.

Od prvého čerpacieho pokusu na tomto mieste uplynulo 128 rokov. Dopadol veľmi dobre - ukázalo sa, že studňa má dostatočnú výdatnosť i dobrú kvalitu vody. Bola a stále je hermeticky uzavretá, dnes však už nie je v prevádzke, tá sa skončila v roku 1956. Hoci kvalita vody zostávala stále dobrá, studňa postupne znižovala svoju výdatnosť. Voda z nej sa pôvodne privádzala do do čerpacej stanice v Karlovej Vsi (pri Rivére). V pôvodnej a veľmi dobre zachovanej budove dnes stojí vodárenské múzeum. Odtiaľto voda putovala pomocou čerpadiel, poháňaných parnými strojmi, až do mesta ku svojim spotrebiteľom.

Od pary k elektrine

Prvý mestský vodovod u nás začal fungovať v roku 1886. V tom čase sa z prvej studne na Sihoti odčerpávalo tritisíc kubíkov vody za deň, neskôr sa množstvo zvýšilo na šesťtisíc. Bolo to dosť, pretože v tých časoch nikto nemal doma vodovod a všetky činnosti spojené s vodou sa odohrávali vo veľkých mestských fontánach, kam sa voda dovtedy privádzala z prameňov nad mestom.

Až po dobudovaní vodovodu osadili približne na každých päťdesiat až sto metrov výtokové hydranty, kde si ľudia mohli chodiť naberať vodu. Bol to veľký prínos pre mesto hlavne preto, že takto bola v meste stále pripravená protipožiarna ochrana. Požiare boli v tom čase na dennom poriadku, keďže sa svietilo petrolejom a sviečkami. Vďaka verejnému vodovodu začala stúpať i hygiena v meste. V roku 1905 sa neďaleko prvej studne dobudovala druhá, dnes už neexistujúca studňa, v roku 1911 tretia a spolu s ňou výstavba čerpacej stanice - zámočku na Sihoti, ktorý bol dokončený v roku 1912. Odvtedy sa datuje elektrická éra bratislavského vodovodu. Do tých čias čerpadlá poháňala para.

obraz_02.jpg

Parné stroje poháňajúce čerpadlá v bývalej hlavnej strojovni

Časy bez chlóru a bez chorôb

Čerpacia stanica v Karlovej Vsi tlačila vodu do vodojemu na Mudroňovej ulici, na voľakedajšom Somárskom, dnes Hradnom vrchu. Vodojem dodnes slúži bez veľkých opráv. Týchto dvadsaťosem kilometrov potrubia prichádzalo k vodojemu dvoma smermi - popri Dunaji, pri Vodnej veži pod hradom, druhá vetva zase cez mesto dokola po Palisádach. „O kvalite vody svedčí skutočnosť, že od roku 1886 až do roku 1965, keď bola veľká povodeň na Dunaji, nebola voda vôbec chlórovaná. Bez akejkoľvek úpravy sa dostávala k ľuďom a neevidoval sa ani jeden prípad ochorenia," hovorí inžinier Helia. „No keďže ostrov Sihoť bol počas povodne zaplavený vodou, nariadilo sa, že voda sa musí začať chlórovať. Dnes je to v zákone, chlórujeme však len minimálne, na najnižšej hranici, aby bola voda hygienicky zabezpečená a aby sa po ceste prípadne nekontaminovala."

Sto rokov bez zásahu

Čerpacia stanica na Sihoti z diaľky vyzerá ako luxusný zámoček. Pôvodná, oku lahodiaca architektúra je dnes stavebnou pamiatkou. V interiéri sa okrem kancelárie strojníka a bývalých strojníckych bytov na poschodí, kde je teraz archív Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ukrývajú v podzemí čerpadlá a strojová výbava. Za vitrážovými oknami podzemnej strojovne je svetlík, ktorý poskytuje dosť svetla aj pri výpadku elektriny.

Svetlíky slúžia aj na vetranie a transport ťažkých čerpadiel, umiestnených v najnižšej časti objektu. Priestranná miestnosť s čerpadlami má vysoký kazetový strop s pôvodnými svietidlami. „Táto čerpačka je zo všetkých najtesnejšia, i keď občas sa isté priesaky objavia, ale minimálne. Bola dobre naprojektovaná, za tých sto rokov nebol potrebný takmer nijaký veľký zásah na jej opravu," tvrdí Helia. Všetky čerpadlá sú tu podľa jeho slov funkčné. Teraz sa vody čerpá menej, lebo je veľmi nízka hladina Dunaja. „Nechceme studne takpovediac vydrancovať. Máme dostatok vody. Na základe hydrogeologických prieskumov je zistené, že je to takto lepšie."

obraz_12.jpg

Strojovňa „zámoček“ na ostrove Sihoť na historickej fotografii v časoch, keď na Sihoť
ešte neviedol most ponad rameno Dunaja. Na horných poschodiach boli pôvodne
byty pre strojníkov, dnes je v nich archív BVS

Zakonzervované časy

Otvárame dvere a schádzame ešte hlbšie, do stotridsať metrov dlhej štôlne. Vedú cez ňu polmetrové potrubia popod rameno Dunaja až k Devínskej ceste. Približne uprostred štôlne sa nad našimi hlavami ukáže montážny vstup. Komín dlhý niekoľko metrov je dimenzovaný tak, aby sa v prípade potreby cezeň mohli vysunúť rozobrané potrubia a vymeniť náhradné dielce. Na druhom konci štôlne je dvoje dverí. „Do vybudovania mosta cez rameno Dunaja to bola jediná prístupová cesta pre peších. Autá chodili brodom, položenom na temene štôlne, po kamennej dlažbe.

Do roku 1989 na začiatku mosta pri strážnej búde stával vždy pohraničník a každého pracovníka, ktorý vošiel do areálu, skontroloval. My sme mali špeciálne povolenia. Ostrov Sihoť však pretínal plot s vysokým napätím a keď sme chceli prejsť tadiaľ na južnú polovicu, tam vojak musel ísť s nami," spomína Helia. Ešte predtým, okolo roku 1952, vraj bolo územie zakonzervované už od odbočky na Devínsku cestu. Pri voľakedajšej Riviére bola rampa, cez ktorú sa dalo prejsť výlučne s povolením. Dnes je všetko inak. Areál vodární je síce stále strážený, ale hneď vedľa sa práve dokončuje parkovisko pre autobusy. Čoraz viac sa tu počíta s exkurziami a s návštevami najmä zo škôl.

Vodovod kontra ropovod

Z dunajskej vody prefiltrovanej prírodným prostredím sa zásobuje celá Bratislava. Len na ostrove Sihoť je dnes tridsaťtri studní, ktorých výdatnosť sa pohybuje v priemere od päťdesiat do osemstopäťdesiat litrov za sekundu. Ďalšie vodné zdroje sa nachádzajú v Petržalke (v Pečnianskom lese), v Rusovciach (Ostrovné lúčky) a ďalej v Kalinkove a Šamoríne. Voda sa čerpá zo štrkopieskových štvrtohorných nánosov, ktoré sa začínajú pod žulovým prahom Devínskej brány, na začiatku vnútrozemskej dunajskej delty, ktorú dnes poznáme pod názvom Žitný ostrov. Mocnosť nánosov narastá z desiatich metrov na štyridsať pod Petržalkou, kde na krátkom úseku na Ostrovných lúčkach stúpnu na osemdesiat metrov.

Práve tieto nánosy sú tým najprirodzenejším filtrom na vodu a ich znečistenie môže viesť až k ekologickej katastrofe. „Preto je nebezpečné vybudovať a prevádzkovať tu ropovodné potrubia medzi Slovnaftom a obcou Kitsee. Vodovodné štrkopieskové nánosy Dunaja sú tu ako lievik, ktorým preteká na Žitný ostrov infiltrovaná voda z Dunaja. Liter ropných látok znehodnotí milión litrov vody," prízvukuje Helia. Na druhej strane, Bratislava sa ako prvá metropola na Dunaji mohla pochváliť čistiarňami na všetky odpadové vody. Situované sú vo Vrakuni a v Petržalke. Okrem odpadových vôd z celého vodného areálu Bratislavy čistia aj odpadovú vodu z piatich rakúskych obcí.

obraz_08.jpg

Studňa číslo 1 na ostrove Sihoť. Dnes je odstavená,
nahradili ju však ďalšie, s väčšou výdatnosťou

(Po)revolučné tradície

Zastavujeme sa vo Vodárenskom múzeu v Karlovej Vsi. Jeho priestory sa prevádzkovali ako čerpacia stanica do roku 1965, potom fungovali ako údržbárske dielne. V najväčšej miestnosti sa dnes nachádza vodárenské múzeum. Na vysvietených paneloch sa nachádzajú historické fotografie, vo vitrínach sú časti vodárenských zariadení. „Chceme múzeum v blízkej budúcnosti zveľadiť a pozývať sem i do ostatných sprístupnených objektov čo najviac mladých ľudí," hovorí Pavol Helia. Nech sa dozvedia niečo viac o tom, že život vody sa nezačína v kúpeľni vo vodovodnom kohútiku.

Čo je pitná voda
Kvalitu pitnej vody vo verejnom vodovode testujú prevádzkovatelia. Odoberajú vzorky z vodných zdrojov, z vodojemov, častí vodovodného systému aj zo spotrebiska, teda z kohútika. Tieto vzorky potom odoberajú a vyšetrujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Výsledky z veľkých vodovodov nad päťtisíc zásobovaných obyvateľov sa sumarizujú a raz za tri roky posielajú do Európskej komisie. Vodu testuje i orgán verejného zdravotníctva na základe podnetov pri podozrení zo zhoršenia kvality vody alebo na základe objednávok z novovybudovaných častí siete.

Testovanie sa robí v rôznej frekvencii podľa ukazovateľov - napríklad chlór sa stanovuje denne. Vzorky na monitoring sa v sledovaných miestach odoberajú spravidla raz-dvakrát ročne. Počet sledovaných ukazovateľov - mikrobiologických a biologických, fyzikálno-chemických a rádiologických - je vyše osemdesiat, bežne sa ich vyšetruje asi tridsať.

V prípade zistenia prekročenia limitov určených vládou sa spravidla urobí kontrolný odber, ktorý vylúči chybu v odbere alebo v analýze. V prípade pretrvávajúceho problému môžu vydaťý zákaz používať vodu na pitné účely.

Prevádzkovateľ vodovodu môže požiadať o povolenie výnimky. Musí však preukázať, že časovo obmedzené používanie tejto vody nespôsobí poruchy zdravia. Výnimky sa udeľujú na tri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky, za ten čas musí prevádzkovateľ nedostatok odstrániť.

Bratislavský vodovod výnimku nemá. Bratislava má najväčšie vodné zdroje na Slovensku, samotné Ostrovné lúčky - Mokraď pri Čunove by mohli zásobovať takmer celé západné Slovensko. Bratislavská voda čerpá i z ďalších vodných zdrojov, ako sú ostrov Sihoť, Kapitulské pole, Sedláčkov ostrov. Voda je vysoko kvalitná. Vzhľadom na rozsah vodovodnej siete sa však zabezpečuje chlórovaním - plynným chlórom a chlórdioxidom.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 180
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 541
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 862
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 154
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 024
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 756
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 951
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu