BRATISLAVA. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nezistil v prípade nákupu vakcín proti pandemickej chrípke porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
"Boli splnené podmienky na rokovacie konanie bez zverejnenia z dôvodu existencie nepredvídateľnej, mimoriadnej udalosti a časovej tiesne, keďže bola vyhlásená pandémia chrípky A(H1N1)," informoval dnes riaditeľ kancelárie Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Ľubomír Urban, ktorá nákup vakcín zabezpečovala. Výsledky kontroly pre TASR potvrdila aj hovorkyňa ÚVO Helena Fialová.
Vyberali z troch
Vláda schválila nákup milióna vakcín v septembri 2009. SŠHR SR následne oslovila štyri spoločnosti, pričom sa s tromi následne aj rokovalo.
Po vyhlásení verejného obstarávania metódou rokovacieho konania bez zverejnenia si súťažné podklady prevzali dve spoločnosti - GlaxoSmithKline a Sanofi Pasteur. V rámci danej lehoty na predkladanie ponúk prišla iba jedna, a to od Sanofi Pasteur. Zmluvu podpísala francúzska strana 30. novembra 2009. Slovensko za jednu vakcínu zaplatilo 7,60 eura, pričom cena zahŕňa aj distribúciu očkovacích látok, ako aj potrebnú ihlu a striekačku.
Nakupovať mali neskoro
Výhodnosť nákupu pandemických vakcín, ako aj samotný proces ich obstarávania boli témou zasadnutia parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Stanovisko k správe o nákupe očkovacích látok poslanci nakoniec neprijali, keďže väčšina koaličných poslancov z rokovania odišla.
Opoziční poslanci za SDKÚ-DS vyčítali ministerstvu zdravotníctva, že vakcíny nakúpilo neskoro, cez firmu blízkej vládnej koalícii a predražene. Šéf rezortu Richard Raši s týmito výčitkami nesúhlasil a označil ich za súčasť politického boja.
Zmluva o nákupe očkovacích látok proti pandemickej chrípke, ktorú SŠHR SR uzavrela vlani s farmaceutickou spoločnosťou Sanofi Pasteur, je podľa správy o nákupe vakcín ekonomicky výhodná. Jej vypracovanie inicioval poslanec Štefan Zelník (SNS), ktorý tak reagoval na to, že o nákupe "odznelo množstvo lží a neprávd". Médiá vlani upozornili, že spomínanú spoločnosť zastupuje na Slovensku Zelníkov asistent.
Poslanec viackrát poprel, že by bol asistent do dodávania vakcín zapojený. Objasnil, že prevzal iba súťažné podklady, na rokovaniach sa však nezúčastňoval. Spojitosť medzi jeho asistentom a obchodom označil za vykonštruované.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
