Šéf najväčšej ukrajinskej Strany regiónov sa ujme prezidentského kresla. Na spokojné vládnutie a zjednotenie rozdelenej krajiny bude musieť šikovne manévrovať v parlamente.
KYJEV. Päť rokov po oranžovej revolúcii sa karta obrátila. Kto dnes určuje na Ukrajine pravidlá hry, je jej niekdajší najväčší porazený Viktor Janukovyč.
Aký bude prezident, si však väčšina znalcov ukrajinskej politickej scény netrúfa predpovedať. Janukovyč je totiž mužom dvoch tvárí.
Politik kučmovskej éry
„Ukážu to najbližšie dni v parlamente,“ hovorí napríklad Oľga Šumylová, šéfka kyjevského Medzinárodného inštitútu pre politické štúdie. Práve tam sa začne boj o to, kto bude premiérom.
Či ním zostane Julia Tymošenková, alebo sa moci ujme kompromisný kandidát. Janukovyč je síce prezidentom, ale jeho Strana regiónov nemá dosť poslancov na vládnutie.
Janukovyč v doterajšej kariére ukázal svoju prívetivú aj menej láskavú tvár. V roku 2004 bol premiérom, ktorý vyhral prezidentské voľby ich falšovaním, aby ho napokon zosadili davy v uliciach. Rozprával hrubo a svojimi nudnými prejavmi nedokázal upútať .
V uliciach Kyjeva boli rozvešané plagátiky s jeho postavou za mrežami. Janukovyč bol synonymom politika kučmovskej éry s pochybnou minulosťou.
Nový Janukovyč
Odkedy sa ho ujali americkí experti na PR, zmenil sa. Naučil sa rečniť na tribúnach, lepšie sa oblieka. Jeho Strana regiónov zvyknutá na provládne médiá ešte z čias prezidenta Leonida Kučmu sa k novej generácii novinárov začala správať profesionálne. „Janukovyč môže byť zlým aj dobrým prezidentom,“ myslí si ukrajinský politológ Volodymyr Horbač. Otázka je, ktorou cestou sa vyberie.
Keď sa v roku 2004 chcel pomocou volebných manipulácií stať nástupcom Kučmu, rešpektoval jeho drsné metódy a očakávalo sa, že pri jeho „sovietskom“ štýle vedenia krajiny aj zostane. Až prehnane otvorene ho podporoval Kremeľ a slobodné médiá na Ukrajine takmer neexistovali.
Po revolúcii, ktorá ho poslala na krátky čas do opozície, dal prednosť imidžu politika, ktorý vedie krajinu do Európskej únie. „Keď sa neskôr spojil s rivalom, prezidentom Viktorom Juščenkom, ktorý ho nominoval do funkcie premiéra, nijako to demokraciou na Ukrajine neotriaslo,“ spomína Horbač.
V posledných parlamentných voľbách Janukovyč akceptoval porážku a svoje kreslo prenechal Tymošenkovej. Líderka oranžovej revolúcie bola dlho jediná, ktorá si nikdy nepripustila spoluprácu s Janukovyčom.
Julia a Viktor sa potrebujú
Teraz sú však v pozícii, keď sa potrebujú. „O tom, akým bude Janukovyč prezidentom, veľa napovie, či sa s ňou civilizovane dohodne,“ myslí si Šumylová. Ak by sa Janukovyč rozhodol pre otvorenú konfrontáciu s Tymošenkovou, Ukrajine hrozí permanentná kríza a nestabilita. „Nie je vylúčené, že už na jeseň budú predčasné parlamentné voľby,“ hovorí Horbač.
Líder Strany regiónov prekvapil už počas nedeľnej volebnej noci. „Nemali by sme hľadať nepriateľov v našej krajine. Mali by sme sa zjednotiť,“ povedal v zaplnenej hale hotela Intercontinental. Rozprával uvoľnene a s úsmevom.
Julia Tymošenková po prehraných voľbách mlčala. Nebolo jasné, či ostane premiérkou, prejde do opozíce, alebo sa stiahne.
KYJEV, PRAHA. Najkrajšia politička sveta, ako to uviedol nedávno internetový server Wordpress, ukrajinská premiérka Julia Tymošenková, prehrala nedeľňajšie prezidentské voľby. Žena s inžinierskym diplomom, ktorú obdivujú ako silnú osobnosť a kritizujú ako populistku, ktorá túži po moci, prvou prezidentkou v histórii krajiny nebude.
Nevychádza s mužmi
Boj to bol tvrdý a premiérka si v ňom viedla statočne až agresívne. Možno to ju zbavilo potrebných niekoľkých tisíc hlasov, ktoré ju delili od vysnívaného víťazstva.
Julia Tymošenková súboj o prezidenta prehrala, teraz bojuje o to, či v politike ostane. FOTO – TASR/AP
Pondelková tlačovka Tymošenkovej bola niekoľkokrát odložená, až ju nakoniec zrušili a odložili. Je jasné, že ona i jej tím sa radia, čo ďalej. Už bolo počuť, že o správnych výsledkoch volieb bude musieť rozhodnúť súd. Alebo ulica. Na tú by sa však Tymošenková spoliehať nemala. Najskôr skončí niekdajšia „kráľovná oranžovej revolúcie“ v opozičnom tábore.
Víťaz Janukovyč jej už cez médiá poradil, aby sa pripravila na demisiu. Nečudo. Počas volebnej kampane Tymošenková Janukovyča nešetrila a dotkla sa i rýdzo mužských citov svojho protikandidáta. Nazvala ho zbabelcom, čo bývalého vodcu pouličnej kriminálnej partie muselo uraziť. Napokon s Tymošenkovou to nemal ľahké ani jej pôvodný spojenec, neskôr úhlavný sok, odstupujúci prezident Viktor Juščenko.
Ukrajinská „železná lady“
Úprimne povedané, domov by si ju asi nevzal žiadny Ukrajinec. Maximalistky a workoholičky nemajú východní muži v obľube. Veď životným vzorom Tymošenkovej je „železná lady“ Margaret Thatcherová a heslom „Dokázala som sa sama vyhrabať z chudoby, pomôžem k tomu i Ukrajine“.
Tymošenková pochádza z veľmi chudobných pomerov a navyše vyrastala bez otca. I preto je možno na mužov prísna a ako šéfka pre mnohých dominantných jedincov silnejšieho pohlavia neprípustná.
„Tymošenková je niečo ako jadrová energia – neriadená môže napáchať obrovské škody,“ napísal o nej už v apríli 2001 nezávislý ukrajinský týždenník Zrkadlo nedele. Bála sa jej preto i ukrajinská oligarchia, bez ktorej podpory sa v krajine vládnuť nedá.
Do politiky prešla z energetického biznisu v roku 1999, keď ju vtedajší prezident Leonid Kučma vymenoval za vicepremiérku.
Po viac ako desiatich rokoch v politike, mnohých korupčných škandáloch a jednej revolúcii sa teraz rozhoduje, či v politike ostane.
Autor: Z Kyjeva od nášho redaktora Mirka Tódu
