Rusko môže útočiť atómovkou

Čerstvá ruská bezpečnostná stratégia pripúšťa možnosť preventívneho jadrového úderu v prípade, že bude ohrozený štát alebo občania. Za hlavných nepriateľov označuje NATO a americký systém protiraketovej obrany.

MOSKVA, PRAHA. Už cez víkend sa objavili prvé reakcie na novú ruskú vojenskú doktrínu, ktorá je podľa mnohých západných analytikov napísaná v tóne 70. rokov minulého storočia. Odpovede politikov na čerstvo podpísaný dokument sú rozpačité.

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen doktrínu v sobotu kritizoval, keď časti, v ktorých je NATO prezentované ako „hrozba“, označil za „nezodpovedajúce realite“. „NATO nie je nepriateľom Ruska,“ vyhlásil. Experti sa zároveň zhodujú na tom, že uverejnenie doktríny neprispeje k ďalším odzbrojovacím rokovaniam medzi Moskvou a Washingtonom.

Podpísal sa Medvedev

Rusko sa vracia do čias, keď NATO bolo hlavnou hrozbou jeho národnej bezpečnosti. Vyplýva to z textu vojenskej doktríny, ktorú minulý týždeň podpísal ruský prezident Dmitrij Medvedev. Autori hlavného strategického dokumentu určujúceho vojenskú politiku štátu sa domnievajú, že Severoatlantická aliancia sa snaží „globalizovať svoj silový potenciál,“ čím porušuje medzinárodné právo.

Okrem toho ruská strana pokladá za znepokojujúce, že sa infraštruktúra členských krajín NATO nebezpečne približuje k hraniciam Ruska aj preto, že do aliancie vstupujú a chystajú sa vstúpiť ďalšie štáty.

NATO však nie je jediný nepriateľ, ktorý môže potenciálne ohroziť bezpečnosť ruského štátu. V doktríne sa spomína americká protiraketová obrana, militarizácia vesmíru, rozširovanie rodiny jadrových krajín a šírenie strategických a nejadrových systémov vysoko presných zbraní.

Vojny budú viesť roboty

Zvláštna pozornosť je však venovaná najpálčivejšiemu problému, ktorý dnes trápi Moskvu – rozmiestňovanie amerických vojenských systémov v krajinách, ktoré sú susedmi alebo veľmi blízko Ruska.

Doktrína tak určuje tiež smer modernizácie ruskej armády. V budúcnosti sa podľa textu budú vo vojnách bežne používať nepilotované lietadlá, laserové zbrane, najmodernejšie informačné systémy či robotizované zbrane.
Prezident Medvedev podpísal aj druhý dokument Základy štátnej politiky v oblasti jadrového zdržovania do roku 2020. Ten však uverejnený nebol, lebo obsahuje i presnejšie inštrukcie pre prípad použitia jadrových zbraní.

Vie sa však napríklad to, že v texte sú jadrové zbrane predstavené ako garancie demokratického rozvoja Ruska.

Šéf Bezpečnostnej rady: Časy sa menia

Od roku 1990 je to tretia vojenská doktrína Ruska. V prvom texte v roku 1993 sa písalo, že veľké vojenské konflikty sú krajne nepravdepodobné.

Druhá verzia sa predstavovala ako výlučne obranná. „Život však nestojí na mieste,“ vyhlásil v komentári k najnovšiemu dokumentu niekdajší riaditeľ tajných služieb, teraz šéf ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.

„Vývoj situácie vo svete ukazuje, že vojenské konflikty, a to aj veľké, sú možné,“ dodal Patrušev.