Polícia môže strieľať do chlapcov

Dvojmiliónová Kibera je plná prachu, hladu a zápachu, ale pre miestnych to stále nie je ozajstná chudoba.

Kibera. Žijú tu asi dva milióny ľudí, takmer polovica všetkých obyvateľov hlavného mesta Kene Nairobi. Druhý najväčší slum v Afrike. Miesto prachu a bahna, hladu a miliónov porcií skromných jedál, zápachu močovky aj spálených chlpov.

Fotografovať tu môže byť nebezpečné, belosi zasvietia a lákajú pozornosť. Spúšť cvakla pred chlapcom s farebným dáždnikom. Smial sa a predával fazuľu. So zlovestným pokrikom pribehol starší muž s natrhnutým uchom. Nadával, na ucho mu sadali muchy, v ruke zvieral palicu. Rana neprišla, jeho pokriky bolo počuť ešte z diaľky.

Dílera v slume spoznáš podľa dlhého nechta
na malíčku. Z neho šnupe kokaín.

Jonathan, kenský chlapec v odvykacom centre

Na rohu jednej z ulíc vchádzame cez plechovú bránu do úzkeho dvora. Labon býva v rozpadnutom dome so sestrou a jej dvojročným synom. Má asi 25 rokov. Dom je aj chrámom, každú sobotu sa tu modlí asi tridsať ľudí. Ošarpaná izba, trikrát tri metre, na stenách infantilné maľby rozprávkových postavičiek. Kedysi hotel.

Kto v slume býva v hoteli? Labon si zarába „biznisom“, má obchod s kozmetikou. Dobre vraj idú parfumy.
Na ulici sa preháňajú vychudnuté psy, trčia im rebrá. Trojica mužov na drevenom uhlí pečie zvieracie nohy. Ťažko určiť, čo to je, ale pripekajúce sa kopytá smrdia neskutočne.

Kibera? Iba odvar

Keď o Kibere hovorím s ľudmi v Nairobi, škodoradostne sa uškŕňajú. Pridáva sa aj slovenský veľvyslanec Milan Zachar. Slum podľa neho svojou hrozivou povesťou prilákal Európanov a Američanov, už o ňom dávno neplatí to najhoršie v Keni.

„V Kibere je už viac mimovládok ako toaliet,“ smeje sa veľvyslanec.

Kibera je síce najväčšia, ale ozajstná chudoba je inde, hovoria domáci. Slum Kawangware možno, ale najmä v Mukuru.

Slumy, to sú smutnosmiešne výjavy plné pachov. A osamelí mladí chlapci s igelitkou, v ktorej skrývajú železný šrot aj nože a pištole. Streetboyi žijú na ulici, zavrhli rodinu alebo ju stratili. Často nemajú ani desať rokov.

Po ceste do Mukuru na nás rozčúlene kričí chlapík z tmavého sedanu. Gilbert Okumu z miestnej mimovládky to s ním rýchlo urovná. To boli policajti, hovorí. „Jazdia na civilných autách, na sedadle majú AK 47.“ Kalašnikov má váhu aj v Keni.

Policajti sa často do slumov nepúšťajú. Keď, tak poľujú na streetboyov. „Majú povolenie zabíjať. Strieľajú bezhlavo aj do detí. Bojujú tak proti zločinu,“ hovorí Gilbert.

Chlapci fetujú lepidlo, berú a dílujú aj heroín a kokaín, žijú v gangoch. „Drogy vozia bohatí muži na veľkých autách. Dílera spoznáš podľa dlhého nechta na malíčku. Z neho šnupe,“ hovorí Johnatan. Rok žil na ulici.

Cez Spartu do života

Zbrane musel starším členom gangu k lúpežiam nosiť aj 12-ročný Steve. Keby nebol volavkou, nemohol by prespávať v dome gangu. Utiekol sociálnym pracovníkom, potom aj z väzenia. Ulicu opustil, až keď mu zomrel najbližší kamarát.

V odvykacom centre Mwangaza na okraji Nairobi je izolovaný od starého sveta. Chlapci tu žijú v sparťanských podmienkach, prešli si závislosťou od lepidla, marihuany či tvrdých drog. Zakladateľka centra Mary Allis sa v deň našej návštevy dozvedela, že na ulici slumu na smrť umlátili chlapca z jej prvej skupiny.

Chlapcov v odvykacom centre Mwangaza podporuje aj slovenská mimovládka eRko. FOTO SME – Juraj Koník

„So mnou si v bezpečí. Všetci ma poznajú, cez deň sa ti tu nič nestane,“ hovorí mi Huka Kalich v srdci Mukuru. Šéf mládežníckej organizácie, ktorá postavila záchody a vodnú nádrž nás vedie k rieke, ktorá preteká slumom.

Rieka je masou pohybujúcich sa odpadkov, zapácha a zapadá do kulisy hrdzavejúcich chatrčí. Malému dievčatku z úst trčí niečo ako sladký pelendrek, s úsmevom ho naťahuje. Je to však len gumená bužírka, ktorú objavila niekde na zemi.

„Slum je nebezpečný iba v noci. Tmu využívajú lupiči najmä keď prší. Buchot kvapiek prehluší všetko,“ hovorí Huka. Aj jeho už vykradli, nepomohla ani povesť dobrodinca slumu.

Obamovi bratranci

Na okraji slumu Kibera, tam, kde ho pretína úzkokoľajná železnica, sa k nám pridala „rodina“ Baracka Obamu.

KIBERA. Slum Kibera, to sú najmä ľudia z kmeňa Luo. Z neho pochádza aj otec amerického prezidenta Baracka Obamu. Na hranici chatrčí, kde už mesto stavia nové byty pre chudobných, sa k nám pridal mladý nízky muž. „Som bratranec Obamu,“ hovorí a tvári sa, že je to tá najvážnejšia vec na svete. „Keď pôjdeš za Obamom, odkáž mu, že podľa jeho bratranca z Kibery sa tu nedá žiť.“

Do nových bytov bývať nepôjde, je to vraj vysoko na kopci, a on je zvyknutý na svoju chatrč. „Kedy ma vezmeš do Ameriky?“ pýta sa.

Obama sa v roku 2006 vrátil ku koreňom. FOTO – SITA/AP

Náš sprievodca Moses si z neho uťahuje, Obamovým bratrancom tu je vraj každý druhý. Chlapík sa nedá, diktuje mi mobilné číslo. Meno Onyango Omeny Obama svieti v telefónnom zozname. Nemá vraj už kredit, nemôže mi zavolať. Neodíde, kým ho neprezvoním. Aby vedel, keď mu budú volať od Baracka.

Obama je v Keni téma. Hovoria o ňom, aj keď sa nepýtate. Príhoda o bratrancovi pobavila aj futbalového trénera zo sirotinca Childrens Garden Jamesa. „Je spravodlivý ku všetkým, k Arabom, černochom, aj ku Keni. Povedal vláde, že nič neurobí pre Keňu, kým nezastavíme korupciu.“

Najviac Obamovi podľa Jamesa verí práve chudobná Kibera. Keď prišiel do Kene v roku 2006 ešte ako senátor, život v slume sa zastavil. Ulice sa vyľudnili, všetci sedeli pri televízii.

Juraj Koník

Cesta sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO s podporou Európskej komisie a SlovakAid.