Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Zahraničie | Expert: Slováci sa väzňov z Guantánama báť nemusia

Expert: Slováci sa väzňov z Guantánama báť nemusia

Väčšina ľudí, ktorí skončili na Guantáname, podľa neho nemá s terorizmom nič spoločné. „Stali sa obeťou Bushovej vojny a túžia po šanci na nový život,“ povedal v telefonickom rozhovore pre SME ANDY WORTHINGTON, ktorý sleduje prípady uväznených.

Neprekvapila vás správa, že Slovensko prijme väzňov z Guantánama. Dokonca viac ako Francúzsko či Portugalsko?
„Úplne prekvapený nie som. Predpokladám, že za tým je politické pozadie. Pomôže to krajinám zlepšiť ich vzťahy so Spojenými štátmi. Myslím si, že je veľmi dobré od krajín, keď chcú pomôcť Američanom s týmto problémom.“

Väčšina slovenskej verejnosti s týmto krokom nesúhlasí. Mnohí sa boja. Budú prepustení väzni hrozbou?
„Absolútne nie. Strach je výsledkom propagandy vlády Georgea Busha, ktorá od začiatku tvrdila, že Guantánamo je väznica, kde držia nebezpečných teroristov. Teraz to vyvracajú nielen ľudia ako ja, čo robia výskum, ale aj spravodajské služby či ľudia, ktorí po rokoch prehovorili. Napríklad Lawrence Wilkerson, šéf štábu bývalého ministra zahraničia Colina Powella, mi potvrdil, že spravodajské služby odhadujú, že na Guantáname bolo v skutočnosti len niekoľko desiatok ľudí, ktorí mali nejaké spojenie s terorizmom. Traja ľudia, ktorých prijme Slovensko, boli uvoľnení k prepusteniu minulý rok vládou Baracka Obamu. Tá veľmi opatrne prehodnocovala jednotlivé prípady. Určite nechce prepustiť  niekoho, kto by mohol kohokoľvek ohroziť. Veľký počet tých, čo preveril Obama, už predtým očistili aj za Bushovej vlády.  Pre ľudí je kľúčové, aby pochopili, že medzi tým, čo hovorila Bushova vláda, a realitou je veľký rozdiel.“

Prečo sa tieto omyly diali?
„Ľudia by to možno pochopili viac, keby vedeli, že 86 percent ľudí na Guantáname nezatkli Američania, ale Pakistanci a Afganci. Tým vtedy americká vláda ponúkala za jedného zadržaného podozrivého 5­tisíc dolárov. V minulých vojnách sa Američania k zadržaným, ktorí nenosili uniformu, správali podľa piateho článku Ženevskej konvencie. Krátko po zadržaní ustanovili tribunál, predvolali sa svedkovia, a tak zistili, či majú správnych ľudí. Napríklad, v prvej vojne v Perzskom zálive Američania viedli 1200 takýchto tribunálov a 900 ľudí oslobodili. V Afganistane to nikdy nerobili. Nevedeli, či majú správnych ľudí.“

Pentagon však hovorí, že až 20 percent prepustených začalo znova bojovať.
„Niekto v Pentagone vedie svoju vlastnú agendu, ktorá je vážne v rozpore s úmyslom vlády zatvoriť väzenie. Je to nezmysel. Znamenalo by to, že asi sto ľudí by sa vrátilo k terorizmu. Keď minulý rok niekto v Pentagone vypustil podobnú správu, tvrdilo sa, že jeden zo siedmich, čiže 74 prepustených sa vrátilo do boja. Keď sa to prešetrovalo, poskytli informácie iba o 27 ľuďoch. Tieto mená analyzovali organizácie v Amerike, ktoré sa zaoberajú Guantánamom a zistili, že v skutočnosti sa do boja zapojilo iba 12 až 20 ľudí. Čiže ide o štyri percentá. Pri novej správe neposkytli žiadne nové informácie.“

Štyroch čínskych Ujgurov držali na Guantáname niekoľko rokov, kým ich vlani v lete prijali Bermudy, kde začali nový život. FOTO - SITA/AP

Väzňov akej národnosti môžeme očakávať na Slovensku? Ktorí sú momentálne určení na prepustenie?
„Stále je tam niekoľko moslimských Ujgurov z Číny. Ale myslím si, že je veľmi nepravdepodobné, že budú medzi nimi, pretože Čína je proti ich prepusteniu. Z ďalších krajín sú to Alžírsko, Líbya, Sýria, Tunisko či Uzbekistan.“

Môžu väzni odmietnuť Slovensko?
„Určite môžu, ale nevidím dôvod, prečo by to urobili. Sú si vedomí, že jediná cesta, ako sa dostať z Guantánama, je zobrať ponuku, ktorú im dá iná krajina.“

Pýtam sa preto, lebo na Slovensku v porovnaní s Francúzskom je len málo moslimov.
„Čokoľvek by bolo pre nich lepšie ako Guantánamo.“

Aké typy prijali iné európske krajiny vlani. Môžeme povedať, že všetci boli nevinní?
„Môžeme povedať, že nik z nich nemal nič spoločné s terorizmom. A veľká väčšina z nich nespravila nič zlé.“

Môžete povedať niečo viac o niektorých prípadoch?
„Minulý rok prijalo Írsko dvojicu Uzbekov. Ojbek Džabbarov je veľmi dobrý príklad mnohých ľudí, ktorí boli či sú držaní na Guantáname. Patril k utečencom, ktorí sa v čase vojny nachádzali v Afganistane. Stal sa obeťou zarábania peňazí, ktoré domáci dostávali od Američanov za predávanie ľudí, o ktorých tvrdili, že sú podozriví teroristi. Cudzinci boli veľmi ľahký terč. Veľmi pozorne som študoval aj prípady väzov zadržaných v Pakistane. Najmenej 120 ľudí chytili v pakistanských mestách, ďaleko od Afganistanu. Vtedajší prezident Pakistanu Parvíz Mušarráf sám vo svojej biografii píše, ako za niekoľko stoviek podozrivých dostali od Američanov milióny dolárov v rámci pomoci.“

Portugalsko prijalo iný typ väzňa, Sýrčana, o ktorom vy sám píšete, že bol pešiak Talibanu. Nie je nebezpečný?
„Ak by bol, Portugalsko by ho neprijalo. Ja som vychádzal z oficiálnych dokumentov, nemám garantované, že je to tak, nehovoril som s ním, či jeho právnikom. Ak aj bol v Talibane, neznamená to, že bol v spojení s al-Káidou a terorizmom. Myslím, že z tohto sa vychádzalo, keď  ho prepustili.“

Môže Slovensko odmietnuť konkrétneho väzňa alebo musíme prijať to, čo nám dajú?
„To určite nie. Ministri si určite prezrú alebo prezreli prípady týchto mužov. A budú sa pýtať podobné otázky ako vy. Úplne  chápem, prečo by slovenská vláda chcela ochrániť identitu tých ľudí. Je jasné, že meno Guantánamo desí ľudí a je ťažké zmeniť to. Snaha dať im nový domov a predpokladám, že aj novú identitu, vzbudzuje veľa pozornosti, čo je pre nich nebezpečné. Detaily o nich určite netaja, preto, že by sa vláda snažila zakrývať pred verejnosťou nebezpečenstvo.“

Ale napríklad vo Francúzsku zverejnili identitu väzňa, rovnako aj v Portugalsku.
„V Portugalsku to nezverejnila vláda, ale americká strana a myslím, že to bol len nejaký omyl. Vo Francúzsku išlo o známy prípad, o ktorom rozhodol aj americký súd. Inak by postupovali rovnako. Myslím, že všeobecne sa krajiny snažia chrániť identitu týchto ľudí, aby im umožnili sa usadiť. Z prepustených zajatcov, s ktorými som sa rozprával, mnohí nechceli hovoriť. Nechceli publicitu. Je dôležité pochopiť, že títo ľudia si vytrpeli veľa v podmienkach, v ktorých nemali byť.“


FOTO - SITA/AP


Často sa ľudia pýtajú, prečo  ich neprepustili do Spojených štátov?
„Úplne s tým súhlasím. Keď   Obama prišiel do úradu a sľúbil zatvoriť Guantánamo, plánovalo sa prepustiť nejakých čínskych Ujgurov na americkú pôdu. Obama sa však dostal pod veľkú paľbu kritiky, tak stiahol tento nápad. A Kongres presadil zákon, ktorý zabránil prepusteniu väzňov na americkú pôdu.“

Nie je to pokrytectvo, že Amerika sama nerobí to, o čo žiada iných?
„Nie je to pokrytecké v tom zmysle, že by prezident  povedal:  prijmite väzňov, no my ich neprijmeme.  Nebolo to v jeho rukách, on neprijal ten zákon. Z môjho pohľadu je Guantánamo absolútny ľudsko­právny škandál. Som dojatý, že iné krajiny sa podujali pomôcť niektorým ľuďom začať nový život, hlavne keď Američania to nedokázali. Mám veľký rešpekt voči slovenskej vláde, že to urobila. Teoreticky by tam držali väzňov bez akýchkoľvek práv do konca ich životov. Je to druh miesta, ktoré sú možné v totalitných režimoch, no nie v demokratických Spojených štátoch. Čiže každý, kto ho pomôže zavrieť, robí niečo, čo má veľký prospech pre ľudské práva všade na svete.“

Prečo nemôžu byť väzni prepustení do svojich krajín?
„Doma by s nimi zle zaobchádzali. Obvinenia, ktoré boli proti nim podané, by vlády využili, aj keď nie sú pravdivé. Nedá sa spoľahnúť na líbyjského vodcu Kaddáfího či  sýrsku vládu, že bude dodržiavať ľudské práva.“

Aký život žijú títo ľudia v nových krajinách?
„Zatiaľ o tom nie je dostatok informácií, pretože je to nové teritórium. Každý prepustení z Guantánama by vám povedal, aký je problém nájsť si prácu. Dokážete si predstaviť, že idete na pohovor a pýtajú sa vás: kde ste boli týchto päť rokov. A vy poviete: bol som na Guantáname. Irónia je, že títo ľudia, ktorí nikdy neboli obvinení a nikdy proti nim nebol žiaden dôkaz, sú považovaní za nebezpečnejších ako skutoční kriminálnici. Dúfam, že po čase si nájdu prácu. Napríklad čínski Ujguri, ktorí sú na Bermudách, pracujú v golfovom klube.“

Môžu sa väzni pohybovať voľne mimo krajiny?
„Je to extrémne nepravdepodobné. Nemyslím si, že akýkoľvek väzeň, ktorého prepustili, by dostal cestovný dokument.“

Sú pod kontrolou polície?
„Myslím, že každá krajina bude mať vlastný proces, aby ich držala pod dohľadom. Ale určite by slovenská vláda nebrala niekoho, kto je nebezpečný či vyžaduje veľa peňazí na to, aby ho dlho  sledovali.“

Koľko ľudí z Guantánama nakoniec skončí pred súdmi?
„Posledné informácie hovoria, že pred súdmi skončí 40 väzňov.  Ostatní budú repatriovaní domov alebo sa pre nich nájde nová vlasť. A to je výsledok príbehu. Takmer osemsto ľudí držali na Guantáname, no z nich iba 40 budú súdiť.“

sobota 23. 1. 2010 | Tomáš Vasilko
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Andy Worthington je britský novinár na voľnej nohe, bloger a historik. Štyri roky študuje prípady ľudí zadržaných na Guantáname, stretol sa s mnohými britskými prepustenými väzňami, v kontakte je s niektorými ďalšími. Napísal knihu Záznamy z Guantánama: Príbehy 774 zadržaných v nelegálnej americkej väznici.

Andy Worthington je britský novinár na voľnej nohe, bloger a historik. Štyri roky študuje prípady ľudí zadržaných na Guantáname, stretol sa s mnohými britskými prepustenými väzňami, v kontakte je s niektorými ďalšími. Napísal knihu Záznamy z Guantánama: Príbehy 774 zadržaných v nelegálnej americkej väznici.

Foto: FLICKR.COM

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ