Agentúrne texty sme o 21:38 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Dvadsaťšesť miliónov eur (783 miliónov korún). Toľko by malo ministerstvo vnútra vyplatiť spoločnosti ISS Facility Services, ktorá sa bude najbližšie tri roky starať o správu a údržbu 1600 policajných budov po celom Slovensku. Hoci firma bude mať prístup prakticky všade, nemá bezpečnostnú previerku. Rezort to za problém nepovažuje. „Nebola to podmienka,“ povedal hovorca ministerstva Erik Tomáš.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) podpísal zmluvu s víťazom tendra vlani v júni. Tvrdí, že išlo o najlacnejšiu ponuku. Do medzinárodného tendra sa prihlásili aj firmy AB Správcovská, Elektrovod Holding, Johnson Controls a Strabag PFS. Ich ponuky rezort nezverejnil. „Existuje podozrenie, že tender je predražený a že bol našitý na konkrétnu firmu,“ myslí si poslanec KDH Daniel Lipšic.
Tomáš: Bude to menej
Ministerstvo sa bráni, že konkurenčné ponuky nemôže zverejniť bez súhlasu uchádzačov. Podozrenie z predraženia odmieta. „Dvadsaťšesť miliónov eur je len maximálny odhad, reálna suma bude omnoho nižšia,“ tvrdí Tomáš. Doteraz vyplatili firme 141-tisíc eur.
Spoločnosť ISS Facility Services má okrem upratovania na starosti aj odpratávanie snehu či údržbu zelene. Ministerstvo tvrdí, že aj v minulosti zabezpečovali tieto služby popri zamestnancoch rezortu aj externé firmy. „Ak si dokážu jednotlivé útvary v regiónoch objednať lacnejšie služby, tak nie sú povinné postupovať podľa rámcovej dohody (s víťazom tendra – pozn. red.),“ hovorí Tomáš.
Dodnes to neurobili, hoci na strednom Slovensku sú podľa Lipšica niektoré práce aj o polovicu lacnejšie, ako vyplatí ministerstvo firme ISS Facility Services. Riaditeľ sekcie ekonomiky Róbert Hančák vydal dokonca tri mesiace pred podpisom zmluvy s víťazom tendra príkaz, aby prestali kraje zabezpečovať opravy a údržbu objektov. „Dôvodom bola úspora finančných prostriedkov,“ reagoval Tomáš.
Pochybnosti vzbudzuje aj odborná spôsobilosť ISS Facility Services. Jednou zo súťažných podmienok napríklad bolo, aby firma v rokoch 2005 až 2007 vykonávala podobný typ prác, aké si od nej teraz objednalo ministerstvo vnútra. Stavebné či elektroinštalačné práce má pritom spoločnosť ISS Facility Services zapísané až od mája 2008. Kaliňák nevie, prečo ich má v predmete činnosti až od tohto termínu. „Spýtajte sa ich.“
Ministerstvo napriek tomu tvrdí, že firma splnila podmienky súťaže „predložením požadovaných referencií na služby obdobného charakteru ako predmet zákazky za požadované obdobie“. Dôkazy nepredložilo.
„Proti priebehu súťaže nebola vznesená námietka zo strany uchádzačov ani Úradu pre verejné obstarávanie.“
Zo zmluvy medzi ministerstvom a víťazom tendra tiež vyplýva, že firma ISS Facility Services má zabezpečiť strážnu službu. Podľa obchodného registra ju však nevykonáva, túto činnosť zabezpečuje len jej dcérska spoločnosť ISS Security. Ministerstvo v tom nevidí problém. „Túto službu zabezpečí subdodávateľsky,“ tvrdí Tomáš.
Záujem bol veľký
Lipšic tvrdí, že z tendra boli vylúčené iné firmy, ktoré nevedeli zabezpečiť strážnu službu priamo, ale len cez subdodávateľov. O koho ide, nepovedal. Súťažné podklady si vyzdvihlo až 15 záujemcov, ich zoznam ministerstvo nezverejnilo. Konkrétne ponuky predložilo päť firiem. „Nikoho sme nevylúčili, tender bol absolútne korektný a transparentný,“ tvrdí Kaliňák.
Firma ISS Facility Services podľa informácií SME robí na ministerstve aj stavebnú činnosť nad rámec zmluvy – napríklad výmenu okien na policajných budovách. Rezort to odmieta. „Spoločnosť vykonáva činnosť v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, súťažných podkladov a platnej rámcovej dohody.“
Za predražený upratovací tender padol v januári 2008 minister obrany a Kaliňákov stranícky kolega František Kašický. Lipšic vyzýva premiéra Roberta Fica, aby odvolal aj ministra vnútra. „Mal by poupratovať vo vlastnej vláde, a pokiaľ potrebuje mop a vedro, dám mu ho k dispozícii.“ Fico na otázku, či odvolá Kaliňáka z funk〜cie, neodpovedal.
Ministra vnútra kritizuje HZDS aj SNS. Opatrne a bez toho, že ho nechajú padnúť.
BRATISLAVA. Problémy na ministerstve vnútra sa kopia, Robert Kaliňák sa však o ministerské kreslo obávať nemusí. Smer ho bezvýhradne podporuje a ostatné koaličné strany si trúfajú najviac na kritiku a jeho hlavu nepýtajú. Premiér Robert Fico o ňom hovorí naďalej ako o „priateľovi“.
- policajt na letisku v Poprade zabudol v batožine výbušninu, ktorá odletela do Írska
- policajný prezident Ján Packa pohrozil počas blokády kamionistom, že im budú odoberať vodičské preukazy
- v stredu sa prevalilo, že polícia tajila útek muža podozrivého z drogovej trestnej činnosti z policajnej stanice v Senici
- objavili sa pochybnosti o minuloročnom tendri na ministerstve vnútra
Packa áno, Kaliňák ešte nie
HZDS je ku Kaliňákovi kritickejšie. „Odstúpenie ministra je vec charakteru. Vzhľadom na to, že vyplávalo na povrch veľmi veľa problémov, mal zvážiť ďalšie pôsobenie,“ myslí si poslanec Ján Kovarčík. Opozičný návrh na odvolanie však jeho strana nepodporí.
„Ale čo nebolo, môže prísť,“ varuje. HZDS však trvá na tom, že by mal o funkciu prísť policajný prezident Ján Packa.
„SNS si myslí, že je to chyba. Zodpovednosť je v tomto rezorte, ktorý má Smer. Je to jeho politická zodpovednosť. My sme vedeli vyvodiť politickú zodpovednosť voči sebe, alebo bola voči nám vyvodená,“ tvrdila podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Odvolanie ministra určite podporovať nebudú.
Silné zázemie nepustí
Kaliňákova pozícia je v Smere veľmi silná. Do volieb išiel na kandidátke ako dvojka, v prieskumoch je druhým najpopulárnejším politikom strany. Ešte v decembri 2008 bol populárnejší než ktokoľvek z opozície.
Zakladajúci člen strany patrí k lídrom bratislavskej či „podnikateľskej“ časti strany. Stojí za ním silná bratislavská organizácia rovnako ako europoslankyňa Monika Flašíková – Beňová.
Jeho vplyv podľa straníkov siaha nielen na ministerstvo vnútra, ale aj do rezortu obrany, ktorému chcel kedysi šéfovať. „Kaliňákovým človekom“ je aj minister financií Ján Počiatek.
V strane s ministrom vnútra aj do budúcnosti počítajú ako s človekom pre najužšie vedenie, ktorý bude v prvej päťke na kandidátke vo voľbách 2010. Premiéra minister vždy urputne bráni – najčastejšie pri parlamentných debatách a rovnako sa môže zasa spoľahnúť minister na premiéra.
Ministerstvo kultúry bude svoje budovy spravovať a upratovať centrálne.
BRATISLAVA. Po novom budú spravovať budovy a upratovať aj v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry, ktoré podpísalo zmluvu za 17 miliónov eur na päť rokov. V kópii návrhu zmluvy, ktorú má denník SME, sa píše, že má zostať dôverná a obchodným tajomstvom.
V súťaži boli štyria záujemcovia vrátane ISS Facility Services, úspešnej na ministerstve vnútra. Uspelo konzorcium bratislavských firiem AB správcovská a EMM. Konateľ EMM Jozef Chebeň tvrdí, že prvá firma sa stará o upratovanie, ich „o odbornejšiu časť ako zabezpečovacie techniky“.
Ministerstvu Mareka Maďariča zo Smeru zrušil Úrad verejného obstarávania už dva tendre na správu nehnuteľností.
Riaditelia inštitúcií, ktoré majú s ABB a EMM podpísať čiastkové zmluvy, zatiaľ ceny ani zmluvu nepoznajú. „Požiadali nás, aby sme neuzatvárali nové zmluvy a čakali na ich inštrukcie. Nedostali sme možnosť vyjadriť sa k zmluve a nepoznáme cenník za služby, a preto nevieme, či sú ceny podľa tejto zmluvy nadhodnotené či podhodnotené,“ hovorí riaditeľ Novej scény František Javorský.
Ani riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave Tibor Trgiňa nevedel povedať, či ceny, ktoré ponúklo konzorcium, sú skutočne výhodnejšie než súčasné.
Jozef Bednár, hovorca ministerstva kultúry, tvrdí, že v decembri sa zúčastnili na rokovaní zástupcovia organizácií so sídlom v Bratislave, ktoré majú najviac nehnuteľností. „Mali návrh zmluvných podmienok.“ Ministerstvo tvrdí, že vybralo najnižšiu ponuku.
Za služby podľa Bednára zaplatili za päť rokov 23,2 milióna eur. Teraz predpokladajú, že za rovnaké obdobie to bude 17,2 až 18,3 milióna eur.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností, informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
