SME

Sme draví, ale druholigisti

Kedysi patril k najviac citovaným sociológom. Zo dňa na deň sa stiahol, pretože nechcel byť „hovoriacou hlavou“. Politiku však sledovať neprestal. „Často nemáme názor a aj vďaka tomu sme paradoxne úspešní,“ hovorí sociológ MICHAL VAŠEČKA.

Michal Vašečka (37) sa narodil v Poprade. V roku 1995 skončil štúdium sociológie na Masarykovej univerzite v Brne. V rokoch 1998 až 2005 pôsobil v Inštitúte pre verejné otázky. Dnes vedie Centrum pre výskum etnicity a kultúry v Bratislave. Je ženatý, má dMichal Vašečka (37) sa narodil v Poprade. V roku 1995 skončil štúdium sociológie na Masarykovej univerzite v Brne. V rokoch 1998 až 2005 pôsobil v Inštitúte pre verejné otázky. Dnes vedie Centrum pre výskum etnicity a kultúry v Bratislave. Je ženatý, má d (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Prečo ste prestali komentovať slovenskú politiku?
„Hoci som sociológ, mnohí novinári ma oslovovali ako politológa. Neustále sa pýtali na Fica či Dzurindu a ich rozhodnutia, pričom ako sociológ by som radšej komentoval trendy. To znamená, aké hodnoty preferujú ich voliči, prečo sa rozhodujú pre konkrétnych politikov, či je šanca, aby sa to mohlo zmeniť. Stiahol som sa aj preto, že som nechcel byť hovoriacou hlavou. Keď som celý deň komentoval politiku, nemal som čas na svoju prácu. Bežne som mal aj osem, deväť mediálnych výstupov, po voľbách 2002 ich bolo až 23. Kolegovia si zo mňa už robili vtipy, keďže som sa často prezliekal, aby som nemal v každej televízii rovnakú kravatu. Na to, aby vedel analytik dobre komentovať politiku, musí navyše sedávať s politikmi alebo s ľuďmi z pozadia strán v kaviarňach. Ja som na to nemal čas ani chuť – politológovia, ktorí to nerobia, však nemôžu byť v predpovediach presní. Síce ovládajú teóriu, no v praxi to často funguje inak.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Sú aj politológovia a sociológovia takí rozdelení ako slovenská spoločnosť?
„Zákopy sú ešte hlbšie. Vykopali sa v roku 1989 a trvá to dodnes. Je to zrážka dvoch svetov, najmä v sociológii je tá deliaca čiara veľmi viditeľná. Keďže pôsobím na katedre sociológie na Masarykovej univerzite v Brne, môžem porovnávať.“

V čom je rozdiel?
„Hneď po revolúcii sa jej podarilo zbaviť ľudí, ktorí na to nemali, alebo boli silne zviazaní s komunistickou minulosťou. Prišli mladí ľudia, ktorí síce na začiatku môžu urobiť aj chyby, ale raz dozrejú. Chvíľu to trvalo, ale už vidno výsledky. Dnes sú z nich docenti a profesori, univerzita kope prvú európsku ligu.“

Ako je na tom naša UK?
„Nevyužila priestor, ktorý sa jej otvoril po roku 1989. V sociálnych vedách sa mnohí zabetónovali, nechceli pustiť mladých ľudí, aby sa realizovali. Deliaca čiara je aj medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Mnohé univerzity, označované ako vidiecke, majú na katedrách sociológie či politológie ľudí, o ktorých nikto nikdy nepočul. Nepíšu do odborných časopisov, nevydávajú monografie.“

SkryťVypnúť reklamu

Po víťazstve SDK v roku 1998 ste boli vy, Grigorij Mesežnikov, Pavel Haulík a ďalší vnímaní ako analytici pravice, čo v podstate platí dodnes. Nie je to problém?
„Súhlasím, že mnohí neboli schopní byť kritickejší k novej moci, ktorá prišla po páde mečiarizmu. Ja však nemám problém byť kritický ani voči Dzurindovi. Na druhej strane, v rokoch 1998 až 2006 nebola opozícia, ktorú vtedy reprezentoval najmä Smer, konštruktívna. Kritizovala všetkých a všetko, neponúkala však žiadne riešenia. Aj preto to niekedy vyzeralo, že sme málo kritickí k vláde. Ako sociológ sa pritom venujem témam ako ľudské práva, ktoré nie sú doménou pravice, ale skôr stredoľavých strán.“

Od roku 2005 vediete Centrum pre výskum etnicity a kultúry v Bratislave. Prečo ste odišli z renomovaného Inštitútu pre verejné otázky (IVO)?
„Možno to vyznie ako klišé, ale v médiách som často vystupoval aj preto, že som mal pocit zodpovednosti. Po revolúcii sa na Slovensku udialo veľa zmien, stačí si spomenúť na rok 1992 a spôsob transformácie krajiny. V roku 1994 vznikla koalícia, ktorá nápadne pripomína tú dnešnú, a tak to aj s nami dopadlo. Negatívne trendy sa podarilo zvrátiť až v roku 1998. Inštitút zohral veľmi dôležitú úlohu, keďže sledoval transformačný proces a otváral témy, ktoré hýbali vtedajším svetom. Po roku 2002 sa však rozkročil príliš naširoko – vznikla z toho taká malá akadémia vied, ktorá sa zaoberá obrovským kvantom tém. V momente vstupu Slovenska do Európskej únie to už nemá opodstatnenie, takže som šiel tam, kde sa môžem sústrediť na problémy ako etnicita, migranti. To sú témy budúcnosti, keďže Slovensko je stále uzavreté v klietke banálneho nacionalizmu.“

SkryťVypnúť reklamu

IVO často kritizuje aj premiér Fico. Prečo to robí?
„IVO si napriek výhradám našiel dobrý spôsob, ako merať stav demokracie a občianskych práv. Chápem, že Fica to znervózňuje, pričom si myslím, že odpočty, ktoré robí IVO, by mali robiť analytické centrá opozičných politických strán.“

Možno áno. Nemá však Fico pravdu, keď hovorí, že opozičnú agendu prevzali mimovládne organizácie?
„Je pravda, že v istom zmysle nahrádzajú opozíciu. Občianska spoločnosť však z definície vypĺňa priestor, o ktorý nemajú iní záujem alebo nevládzu. Je akousi treťou nohou spoločnosti – prvou je štát, druhou biznis. To znamená, že zasiahne vždy, keď jeden z týchto pilierov zlyhá.“

Dokážu organizácie ako IVO ustriehnuť, aby sa nestali hlasnou trúbou opozície?
„Pokiaľ ide o odborné výstupy, tak áno. Problém vidím skôr vo vnútornom nastavení jednotlivých ľudí – keď príde na lámanie chleba, zrejme si napriek všetkým Dzurindovým chybám povedia, že im je milší ako Fico. Navonok sa to však neprejaví, čo sa ukázalo aj v minulosti. Ani Dzurinda nebol s IVO spokojný, keďže boli k nemu tiež dosť kritickí. Rozdiel bol v tom, že na rozdiel od Fica nenapádal občiansku spoločnosť v médiách. Skôr sa snažil s nimi stretnúť a získať niekoho na svoju stranu.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo nemá ľavica za sebou uznávaný think tank?
„Na Slovensku nebolo zvykom zakladať vyhranené ideologické think tanky, ktoré by boli ľavicové. Ľavica s tým nikdy neuspela, skôr sa snažila rozvíjať akademické prostredie, ktoré bolo vždy previazané so štátom a s jeho štruktúrami – na rozdiel od liberálov či konzervatívcov. Možno to vyzerá, že ľavica je nevýrazná, ale ide o falošný obraz. Je pravda, že jej intelektuálne elity sú momentálne paralyzované. Fica však rozhodne nepovažujú za svojho reprezentanta, len si nenašli priestor, ako sa mu postaviť. “

Hoci politiku už nekomentujete, určite ju pozorne sledujete. Kam sa uberá?
„Z toho, čo predvádza táto vláda, som znechutený. Slovensko už nemôže mať horšiu zostavu ako Smer-HZDS-SNS. Mečiara ani Slotu nemám potrebu komentovať, Smer sa však určite nespráva ako sociálnodemokratická strana. Je to autoritárska ľavica, ktorá nerobí zmeny v oblastiach, ako sú ľudské práva či menšiny, ktoré pravicové vlády zanedbávali. Hnevalo ma, keď som videl, ako sa Ivan Mikloš, Pál Csáky a ďalší ostentatívne nezaujímali o Rómov. Napokon však dosiahli viac ako táto vláda, pretože nechali expertom voľnú ruku.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo je táto vláda úspešná?
„Politológ by povedal, že je to preto, že to dobre predávajú voličom. V skutočnosti je to však tak, že mnohí voliči chcú, aby to robili práve takto. Počas Dzurindových vlád boli ľudia frustrovaní a unavení z rýchlosti všetkých zmien a reforiem. Už vtedy som hovoril, že sa to vypomstí, čo sa aj stalo. Zrazu prišla vláda, ktorá je len udržiavacia – neprináša nové témy ani riešenia, pričom platí, že kto nič nerobí, nič nepokazí.“

Rýchlosť zmien bola možno škodlivá z hľadiska nástupu Smeru. No nebyť reforiem a hospodárskeho rastu, v čase krízy by sme zrejme padli úplne na dno.
„Určite áno. Je to vždy dilema, keďže Slovensko je konzervatívne. Voliči nemajú radi rýchle zmeny, čo sa potvrdilo už pri rozpade Československa. Zmobilizoval nás až obrovský prepad v období mečiarizmu – pamätám sa, keď nám Američania, ktorí sem prišli niekedy v roku 1997, hovorili, aby sme to robili aspoň ako Rumunsko. Bol to šok, ktorý nás nakopol, nechceli sme byť čiernou dierou na mape Európy.“

SkryťVypnúť reklamu

O pol roka sú voľby. Má v nich opozícia šancu?
„Myslím, že otázka stojí tak, s kým sa spojí Smer po voľbách. Opozícia trpí tým, že sa vyčerpali veľké témy. V roku 1989 to bolo jasné – návrat do Európy, reformy, euro, Schengen. To všetko je preč, zostalo tu akési postmoderné prázdno. Nevieme, čo so sebou, pričom len minimum ľudí si uvedomuje, že krajina, ktorá je ekonomicky z najhoršieho vonku, by mala uvažovať, čo urobí, keď odídu automobilky, montážne firmy na výrobu LCD televízorov a podobne. To znamená, ako sa stať znalostnou ekonomikou.“

Túto tému sa snaží otvárať vicepremiér Čaplovič.
„Áno, ale myslím, že ho nikto veľmi nepočúva. V minulosti to skúšal Mikloš, no tiež málokto rozumel, o čom hovorí. Ak sa čo najskôr nespamätáme, o desať alebo pätnásť rokov budeme znovu prekvapení, že nie sme v prvej lige. V rámci B-skupiny, to znamená medzi ekonomicky slušne rozvinutými krajinami, ktoré sú tak trochu montážnymi linkami, sme celkom dobrí. Je to podobné ako v hokeji, kde sa dokážeme presadiť v zápasoch s Bielorusmi či so Švajčiarmi. No keď príde rad na veľkú šestku, zlyháme. Slovensko je skvelým druholigistom, nevytvára však priestor, aby bolo prvoligistom. Nerozvíja školstvo, neinvestuje do vedy, vláda málo podporuje high-tech priemysel.“

SkryťVypnúť reklamu

Je dvadsaťročie od revolúcie úspešný alebo skôr neúspešný príbeh?
„Slovensko je veľmi dravá a zdravo agresívna krajina. Tých dvadsať rokov je určite veľkým víťazstvom. Niekedy možno viac, ako by sme si zaslúžili, keďže všetko robíme na poslednú chvíľu. Navyše sme spoločnosť oportunistov – často nemáme názor, a aj vďaka tomu sme paradoxne úspešní. Takí Poliaci či Česi prezentujú na veľa vecí jasné postoje, a veľmi sa im to nevypláca.“

Smutné, že sme úspešní vďaka oportunizmu.
„História sa nepýta na spôsoby, dôležité sú výsledky. Niekomu sa to nemusí páčiť, ale svojím spôsobom je to dobrá stratégia. Fungovalo to za Dzurindu, funguje to aj za Fica. Napriek tomu tiež platí, že Slovensko je ešte stále nedospelá krajina, ktorá bola založená podvodom. Nie všetkým išlo o štátnosť, bola tam aj kopa oportunistov, ktorí pochopili, že priemysel sa bude privatizovať len raz. Ako kedysi povedal Milan Šútovec, túto krajinu treba symbolicky založiť ešte raz.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako?
„Napríklad tým, že sa prijme nová ústava, ktorá sa nebude opierať o hmlistú cyrilometodskú tradíciu, ale univerzálne hodnoty a humanizmus. Mali by v nej byť zadefinovaní občania Slovenska, a nie národ slovenský ako etnická skupina.“

Veľkým problémom Slovenska je aj korupcia, klientelizmus, rôzne tendre a kauzy, nefunguje justícia. Prečo je to tak?
„Vývoj po roku 1989 bol veľmi turbulentný. K moci sa dostávali ľudia, ktorí neboli autoritami. Postupne sa ukázalo, že najlepší stratili nádej a najhorší zábrany. Slovenské elity navyše spravidla vzišli z rurálneho prostredia, mesto nikdy nezohrávalo významnú úlohu. Ľudia, ktorí boli v styku so svetom, tu vždy hrali druhé husle. Problémom je aj to, že na rozdiel od Česka, Maďarska či Poľska sme nemali na čo nadviazať. Chýba nám pozitívna tradícia, o ktorú sa môžeme oprieť – časť ľudí sa vidí v ľudáckom, časť v komunistickom režime. Slovensko tak naďalej hodnotovo pláva v povetrí, nemá sa čoho chytiť. Tradíciu, o ktorú sa budú opierať tí, čo prídu po nás, si na Slovensku budujeme až teraz. “

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 117
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 473
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 690
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 784
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 726
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 005
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Richarda Sulíka nahradil Branislav Gröhling.


a 2 ďalší
Čísla politických subjektov kandidujúcich v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Oficiálne vyhlasovanie výsledkov volieb sa môže konať až v pondelok.


TASR
Ranný brífing SME

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


Diskusia Petra Pellegriniho s Ivanom Korčokom v televízii Markíza pred prvým kolom prezidentských volieb.

Diskusia bola predposlednou pred moratóriom


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu