BRATISLAVA. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) nechce, aby vysoké školy (VŠ) vznikali na Slovensku "ako huby po daždi" bez ohľadu na kvalitu. Podľa neho také podmienky umožnila bývalá vláda. Pre súčasné VŠ preto sprísňuje podmienky. Zmeny sa však týkajú len kvality. Uviedol to v rozhovore pre TASR.
"Začiatok pôsobenia vysokých škôl je absolútne benevolentný. Vo vzťahu ku kvalite majú v podstate päť rokov prázdnin. Počas tých piatich rokov udeľujú diplomy. A to je chyba," zhodnotil šéf rezortu.
Kvalitu VŠ posudzuje v súčasnosti komplexná akreditácia, ktorá školy rozdelí na univerzity, vysoké školy bez zaradenia a odborné VŠ.
Minister zdôraznil, že žiadnu z 33 slovenských vysokých škôl nechce administratívne rušiť. "To by bolo nekorektné. Nastavujeme podmienky tak, že buď sa vypracujú na určitú kvalitu a budú existovať, alebo sa nevypracujú a zaniknú. Prípadne sa môžu spájať s inými," komentoval.
Slovensko patrilo v minulosti medzi krajiny Európskej únie s nedostatkom vysokoškolsky vzdelaných ľudí na počet obyvateľov. Podľa Mikolaja bolo pochopiteľné, že pár rokov dozadu existovali kritériá, ktoré umožnili študovať čo najviac mladým Slovákom.
"Teraz to však prešlo do extrému, už máme až 70 percent populácie jedného ročníka na vysokých školách, čo je zbytočne veľa. Chýbajú nám stredné odborné kádre," upozornil. Dodal, že jeho rezort plánuje znížiť tento počet na 50-55 percent tak, aby sa priblížil k európskemu štandardu.
Čo sľúbili: (SMER bude) zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP mimo finančných zdrojov zameraných do sociálnej oblasti študentov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Dlhodobý nedostatok financií pre vysoké školy je jednou z príčin ich nízkej kvality. Je však dôležité aby vláda peniaze rozdeľovala transparentne a tak, aby školy motivovala k zvyšovaniu kvality. K tomu by malo pomôcť aj zavedenie finančnej spoluúčasti študentov.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Výdavky na vysoké školy v pomere k HDP vzrástli z 0,81% v roku 2006 na 0,94% v roku 2010. Nárast ovplyvnila zmena metodológie vypracovania rozpočtu, keď sa od roku 2008 do neho zarátavajú aj európske zdroje a vlastné zdroje škôl. Prostriedky pre vysoké školy stále nedosahujú úroveň 1,2% HDP.
Zdroj: INEKO
