Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Z domova | Zväzák Fico obdivoval Moskvu

Mimoriadne nadaný a ambiciózny študent, tak hodnotia Roberta Fica bývalí pedagógovia. Aktívny zväzák a kariérista, dodávajú spolužiaci.

BRATISLAVA. „Nepatril som medzi vyvolených ani k privilegovanej vrstve." Aj týmito slovami hodnotí svoje pôsobenie za bývalého režimu premiér Robert Fico. Podľa zistení SME mu však komunisti na jeho ceste nekládli žiadne prekážky - mohol sa vzdelávať, cestovať na Západ a robiť trestné právo, po ktorom vždy túžil. Sľubná kariéra by ho čakala, aj keby neprišiel november 1989.

Fico navyše tvrdí, že na vysokej škole nebol členom nijakej politickej strany.

„Robert Fico bol členom Komunistickej strany Československa od 14. apríla 1986 v základnej organizácii KSČ na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Bratislava I," povedala Alena Nosková z Národného archívu v Prahe, ktorý vedie databázu členov strany pred rokom 1989.

Premiér Fico je stelesnením toho, čo bolo pred novembrom privilegovanou vrstvou - píše Peter Schutz

Šplhúň v rovnošate

fico.jpg„Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci," spomína Katarína Šípošová, ktorá chodila s Ficom v rokoch 1978 až 1982 na gymnázium v Topoľčanoch. „Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory."

Fico bol istý čas predsedom triedy, angažoval sa aj v Socialistickom zväze mládeže (SZM), nosil zväzácku rovnošatu. „Keď boli oslavy 1. mája, vždy sme sa z toho snažili vyvliecť. Vymýšľali sme si choroby, a keď sme tam už museli ísť, obliekli sme si roláky. Pre Roberta však bola radosť, keď mohol ísť v kravate a košeli. Vnímali sme ho ako šplhúňa, ktorý sa rád predvádzal."

Imponoval aj triednej učiteľke, ruštinárke Elene Markovej. „Bola podobný typ, rada sa angažovala v takých veciach, ako boli brigády socialistickej práce. Robert bol jej obľúbencom, predpovedala mu veľkú kariéru. Bolo jasné, že je veľmi ctižiadostivý a dokáže ísť za tým, čo si zoberie do hlavy," tvrdí Šípošová.

Červená cesta

V rokoch 1982 až 1986 študoval Fico na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Bystrý, šikovný a ambiciózny, tak ho vidia bývalí pedagógovia Ľubomír Fogaš a Jozef Moravčík. „Nebol to paragrafový znalec, ale mal systémové myslenie," hovorí Fogaš, ktorý bol po revolúcii s Ficom v SDĽ. „Bol veľmi sebavedomý, zapájal sa do diskusií," spomína Moravčík, bývalý predseda vlády za DÚ.

Na Fica v dobrom spomína aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý končil právo o rok neskôr. „Trochu svojský, ale inak príjemný a rovný chlap. Vedel, čo chce, a robil všetko pre to, aby to dosiahol. Obaja sme skončili s červeným diplomom a to nám nikto nezoberie."

Niektorí spolužiaci vnímali Fica ako sólistu a kariéristu. Milan Galanda, bývalý poslanec za VPN hovorí, že s nimi nechodil na pivo ani na žiadne akcie. „Bol to snaživý študent, ktorý išiel od prvého ročníka za červeným diplomom." Vždy sa snažil robiť všetky skúšky za jedna. „Myslím, že aj dvojku z vedeckého komunizmu si išiel opraviť."

Martin Šrank býval s Ficom na internáte. „Bol nadaný, dobre mu to pálilo. Bol to však iný svet, Robo patril k aktívnym zväzákom. Bol aj veľmi ambiciózny a takíto ľudia si prirodzene vybrali červenú cestu," hovorí Šrank, ktorý bol po revolúcii ústredným tajomníkom KDH.

Kádrová rezerva

Fico sa angažoval aj vo fakultnom výbore SZM, v ktorom bola aj Katarína Mathernová - bývalá poradkyňa Ivana Mikloša. „Bol skôr tichý, nepamätám si ho ako nejakého veľkého hýbača," tvrdí Mathernová, dnes zástupkyňa riaditeľa EK pre regionálnu politiku. Podľa nej organizoval fakultný výbor predovšetkým študentský život - letné aktivity, záujmové kluby, plesy, šport. No keďže zväz mládeže bol súčasťou Národného frontu, podieľal sa aj na prorežimových akciách, ako boli napríklad prvomájové sprievody.

„Ľudia z fakultného výboru boli častejšie v kontakte s vedením školy. Vnímali sme ich inými očami, niečo ako budúce kádrové rezervy. Na druhej strane sme boli radi, že tam máme známych, keď sme potrebovali súhlas so zorganizovaním plesu," hovorí Galanda.

V rovnakom čase ako Fico študovala právo aj jeho budúca manželka Svetlana, v tom čase Svobodová. Jej otec Jaromír bol prominentným sudcom, v roku 1988 sa stal podpredsedom Najvyššieho súdu. „Išlo o nomenklatúrny káder, takže to červené pozadie tam bolo veľmi kvalitné. Aj Svetlana však bola vynikajúca študentka, hoci Robert bol oveľa ambicióznejší," tvrdí Šrank. „Pána Svobodu sme vnímali aj cez povinnú, respektíve odporúčanú literatúru," dodal Galanda.

Ideálny typ

Do komunistickej strany vstúpil Fico v apríli 1986. Kandidátom sa stal o dva roky skôr, v tom čase bol v druhom ročníku. Kto vyberal vhodné typy? „SZM, odbory, športová organizácia, Zväz československo-sovietskeho priateľstva. Prišlo avízo, že niekto je dobrý študent, športovec, zúčastňuje sa Študentskej vedeckej odbornej činnosti. Predpokladal sa aj istý stupeň angažovanosti," hovorí Ľubor Cibulka, ktorý bol aktívny v základnej organizácii strany na právnickej fakulte. Fico spĺňal všetky kritériá.

Podľa Galandu bol Fico pre komunistov ideálny typ. „Strana sa vždy snažila pokryť všetky spoločenské vrstvy. Robo pochádzal z chudobnejších pomerov, bol to mladý a perspektívny právnik." Napriek výhodám, ktoré prinášalo členstvo v strane, tam vo Ficovom ročníku vstúpilo menej ako desať percent študentov. Dalo sa aj odmietnuť. „Na jednom veľkom zhromaždení študentov ma vyzvali, aby som sa stal kandidátom strany. Povedal som, aby ma neurážali," tvrdí Šrank.

Priemerný straník

Po revolúcii sa Fico zamestnal v Právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti. Oslovil ho Michal Benčík, neskorší poslanec SDĽ. „Zaoberali sa všetkým možným, vrátane marxistickej teórie práva. Inštitút bol červenou cestou, ktorá mi nič nehovorila," hovorí Šrank. Benčíkovu ponuku odmietol. Podľa Ficovho kolegu Jána Sváka však v inštitúte pracovali aj ľudia, ktorí neboli konformní s režimom. „Robert Fico bol talentovaný vedecký pracovník. Bol aj zapálený, tvrdo na sebe pracoval."

Fico chodil pravidelne aj na stranícke schôdze, ktoré vtedy viedla Ida Hanzelová. „Nepamätám sa, že by sa jeho vystúpenia nejako vymykali zo všeobecného rámca," hovorí Hanzelová, dnes sudkyňa Najvyššieho súdu. Podľa vtedajšieho riaditeľa inštitútu Benčíka sa síce zapájal do diskusií, „ale nemám pocit, že by sa nejako dral dopredu".

Dobre rozbehnutá kariéra

V práci však Ficovi vychádzal v ústrety. V roku 1988 ho pustil na svadobnú cestu na Maltu, neskôr ho poslal na tri mesiace do Londýna. Fico absolvoval aj medzinárodnú konferenciu v Helsinkách. V novembri 1989 sa pripravoval na stáž do USA. „Bol veľmi usilovný a pracovitý. Ovládal aj jazyky, čo bol dôležitý predpoklad, aby mohol ísť von," tvrdí Benčík.

Podľa Miroslava Lehkého z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe však znalosť cudzích jazykov nerozhodovala. „Aj môj otec ovládal tri jazyky a nemohol cestovať. Nijaký vedec ani odborný pracovník nemohol ísť von bez súhlasu ŠtB. Ak niekoho pustili na Západ opakovane, musel byť stopercentne preverený a lojálny režimu."

Ficov kolega Svák, ktorého otca vyhodili zo strany, nemohol ísť ani do Juhoslávie. „Povedali mi, že v socialistickom Československu nemám šancu ani na nejakú kariéru." November 1989 prežíval Svák veľmi intenzívne. „Zakladal som Slovenský helsinský výbor". Fico sa v prostredí revolucionárov nepohyboval. Pripravoval sa vtedy na stáž do USA.

putin.jpg

Fico na stretnutí s Putinom.
FOTO - TASR

Malta bola luxus, aký si dovolil málokto

Obyčajný človek mal za socializmu peniaze maximálne na dovolenku v Bulharsku. Robert Fico cestoval na Maltu.

BRATISLAVA. Predseda vlády často vyzdvihuje sociálny rozmer bývalého režimu. Nedávno sa pochválil, že v roku 1988 strávil dovolenku na Malte, na ktorú si vraj našetril z prospechového štipendia na právnickej fakulte. „V tom čase bola pre väčšinu lukratívna aj dovolenka v Bulharsku," pripomína Milan Galanda, Ficov spolužiak z vysokej školy.

Na dovolenku k moru sa nechodilo každý rok, normálna rodina si našetrila na lacnejšie Bulharsko raz za čas. Autobusový zájazd stál okolo tritisíc korún, čo bol priemerný mesačný plat. Letecký zájazd vás vyšiel dvakrát toľko, v prípade Malty aj päťkrát viac. Cestovná kancelária Tatratour ponúkala v roku 1989 dva týždne v tejto krajine za necelých 16-tisíc korún. K tomu treba pripočítať vreckové.

Prospechové štipendium bolo v tom čase okolo 400 korún mesačne. Škola ho vyplácala desať mesiacov v roku. Ďalšie peniaze si mohol Fico zarobiť ako pomocná vedecká sila, za dobré výsledky v rôznych súťažiach, za červený diplom a podobne. Ak by dostával aj sociálne štipendium, jeho príjem by bol okolo tisíc korún mesačne - teda dovedna asi 40-tisíc za celé štúdium.

Hoci náklady na stravné, cestovné, internát, skriptá, kultúru či šport neboli vysoké, aj veľmi šetrný študent by mal problém minúť menej ako 500 korún mesačne, teda celkove asi 20-tisíc korún. „Je pravda, že Robo s nami nechodil ani do Rybárskeho cechu, kde sme jedli raz mesačne ako súčasť životného štýlu," hovorí Galanda.

Napriek tomu pochybuje, že Fico si mohol dovoliť Maltu len zo študentských peňazí.

Aktívni zväzáci a členovia strany mali rôzne výhody, vrátane dotácií na pobyty v zahraničí. Keďže išlo o svadobnú cestu, Ficovi s manželkou mohli pomôcť aj rodičia či príbuzní. Napriek tomu bola Malta luxusom, o akom obyčajný smrteľník len sníval. Premiér na otázky o cene zájazdu a spôsobe financovania dovolenky neodpovedal.

Marek Vagovič

 

Lehký: Musel byť lojálny

Vedci ani odborní pracovníci nemohli ísť na Západ bez súhlasu ŠtB, hovorí MIROSLAV LEHKÝ z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.

Bolo za komunizmu bežné, že mladomanželov pustili na Maltu?

„Nie. Režim prísne selektoval, koho pustí. V prípade mladých ľudí, ktorí práve skončili školu - navyše čerstvých manželov, ktorí ešte nemali deti - to bolo dosť problematické. Väčšinou pustili len jedného, aby ten druhý nezostal vonku. Obyčajní ľudia sa na Západ nedostali, problémom bolo získať aj vycestovaciu doložku. Československo malo navyše málo devíz, takže počet tých, čo cestovali, bol limitovaný. Oddelenie pasov a víz, ktoré bolo súčasťou ŠtB, si ich istilo, aby neemigrovali."

Čo to znamená?

„ŠtB ich kádrovala, preverovala aj široké príbuzenstvo, či nie je niekto z rodiny tzv. závadový. Pýtala sa aj kolegov, či nie sú signály, že chce zostať vonku. Robila to cez svoju agentúrnu sieť, pričom tí, ktorí sa zapájali do protirežimových aktivít, nemali šancu vycestovať. Jeden zo synov Jána Čarnogurského mal napríklad veľké problémy s prieduškami, takže potreboval ísť k moru. No keďže jeho otec bol disident, tak ho na liečebný pobyt nepustili. Bola to istá forma nátlaku."

Pomohlo, ak bol svokor napríklad sudcom Najvyššieho súdu?

„Samozrejme. ŠtB si overovala všetky väzby a podľa toho si vytvárala obraz o dôveryhodnosti človeka, ktorý chcel vycestovať na Západ. Mne napríklad bez vysvetlenia oznámili, že moje vycestovanie nie je v záujme socialistického štátu."

Robert Fico pracoval v čase, keď išiel na Maltu, na ministerstve spravodlivosti, bol aj členom strany. Mohlo aj toto zohrať úlohu, že ho pustili von?

„Určite áno. Aj členstvo v strane bolo pre ŠtB kritériom spoľahlivosti. Často sa stalo, že tí, ktorých pustila von, sa neskôr stali jej agentmi."

Za komunizmu bol Fico v Londýne aj v Helsinkách, chystal sa do USA. Stačilo ovládať jazyky?

„Aj môj otec ovládal tri jazyky a nemohol cestovať. Žiadny vedec ani odborný pracovník nemohol ísť von bez súhlasu ŠtB. Ak niekoho pustili na Západ opakovane, musel byť stopercentne preverený a lojálny k režimu."

Dá sa povedať, že Fico bol kádrovou rezervou režimu?

„Určite. Aj strana mala problém s tým, že percento jednoduchých ľudí v jej radoch sa znižovalo. Postupne sa tam totiž tlačili tí, čo chceli využiť stranícku knižku pre kariéru v rôznych inštitúciách. Hovorilo sa tomu aj živnostenská knižka."

Marek Vagovič

sobota 28. 11. 2009 | Marek Vagovič
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Súvisiace články:

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ 21:26

Rozhodli majstri sveta z Nitry, vynútili si siedmy zápas v Košiciach

Hokejisti Nitry vyhrali 3:1. V Košiciach sa končí finálová séria v pondelok.

PÍŠE EDWARD LUCAS

Spoplatnený obsahBude tretia svetová?

Ak si predsa len vyberieme odpor, budeme riskovať desivú vojenskú eskaláciu.

KULTURA.SME.SK

Spoplatnený obsahNajskôr na ňom pracovala príroda, potom ho do rúk zobrali umelci: vajce

Pozrite si desať vajec v dielach slávnych umelcov.

Z DOMOVA

Pomáhala Židom u Heydrichovcov, prezradila ju saláma

Helena Vovsová vie, aké bolo pracovať na zámku pod dozorom manželky Heydricha.

Robert Fico počas vojenskej služby v Janoviciach.

Robert Fico počas vojenskej služby v Janoviciach.

Foto: ARCHÍV NOVÝ ČAS

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ