Najmocnejším moslimom je vraj kráľ Abdulláh

Najväčší vplyv medzi moslimami má podľa jordánskeho think­-tanku saudskoarabský kráľ.

AMMÁN, TEL AVIV. Najvplyvnejším moslimom na svete je saudskoarabský kráľ Abdulláh.

Tvrdí to rebríček Top 50 moslimov, ktorý je spoločným dielom Centra pre moslimsko-kresťanské porozumenie americkej univerzity Georgetown a jordánskeho Kráľovského islamského centra pre strategické štúdie.

Prečo práve Abdulláh?

Ako to už býva, aj tento rebríček má mnoho kritikov. Nepáči sa im metodológia, podľa ktorej rebríček zostavovali, ani niektoré mená či ich umiestnenie. Problematický je hneď „najvplyvnejší“ moslim. Kráľ Abduláh síce spravuje najposvätnejšie miesta moslimov, má v rukách najviac ropy na svete a opatrne sa snaží o reformy svojho kráľovstva, ale zároveň vládne krajine, ktorá v mnohom pripomína stredovek. Centrum na americkej univerzite navyše sponzoruje jeho synovec. Princ Walíd dal 20 miliónov dolárov na jeho spustenie.

Podozrenia, že saudskoarabská kráľovská rodina si prvé miesto kúpila, môže vyvrátiť druhý v rebríčku. Tým je iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Prví dvaja sa nemusia

Monarchia a islamská republika sa otvorene nenávidia a obe sa usilujú o pozíciu lídra islamského sveta. Okrem toho, kráľ je sunnita a ajatolláh šiita. Noviny amerických moslimov Muslim Observer napísali, že voľba ajatolláha bola prejavom politickej korektnosti. Do prvej päťdesiatky sa však, na rozdiel od lídra Revolučných gárd, nedostal iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. Je len v päťstovke, hoci v nej nechýbajú lídri malých blízkovýchodných monarchií.

Tretím v rebríčku je marocký kráľ Muhammad VI., ktorý má v islamskom svete, ale aj na Západe, povesť umierneného reformátora. Štvrtým je jordánsky kráľ Abdulláh II. a piatym turecký premiér Recep Tayip Erdogan. S výnimkou Chameneího sú všetci lídrami krajín, ktoré sa považujú za viac či menej oddaných amerických spojencov.

Znalci islamu hovoria, že v prvej päťdesiatke sú zástancovia skôr tradičnej až radikálnej formy islamu. Figurujú tam napríklad líder Hizballáhu šejch Nasrallah či exilový líder Hamasu Chalid Mišaal.

Nenachádza sa tam žiadna žena, hoci vplyvné moslimky publikácia uvádza v osobitnej kategórii. V prvej päťdesiatke je tiež len jeden americký moslim. Nezmestil sa do nej ani terorista Usáma bin Ládin. Skončil v sekcii radikáli.