Česi si nežnú revolúciu v Prahe zopakovali

Recesia z Verejnej bezpečnosti aj nespokojnosť so súčasnou politikou. Účastníci demonštrácie pred 20 rokmi prešli včera rovnakou trasou. Tentoraz ich polícia chránila. Oslavy v Prahe poznačilo vyčíňanie extrémistov.

PRAHA. Je 17. november. Na pražskom Albertove sa zhromaždili tisíce ľudí. Chystajú sa až na Národní třídu. Nesú transparenty, doprava je zablokovaná. Presne ako v roku 1989. Tentoraz ich však polícia nebije, ale chráni. Nefotia si ich agenti ŠtB, ale novinári. A na Národní tříde ich nečakajú ťažkoodenci a kordóny, ale sviečky a veľký koncert.

Nechýba ani Opona. Nie však železná, ale mimovládna. Je to názov združenia, ktoré spomienkový pochod organizuje. A robí tak spontánnejšiu konkurenciu oficiálnym akciám českých politikov, ako kladenie vencov na Národní tříde či konferencia predsedov parlamentov európskych krajín v Senáte.

autor: Martin Kohout, iDnes.cz

VIDEO

Pražania opäť vyšli do ulíc

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Dážď radosti

Leoš Rousek je novinár. No na Albertov neprišiel pracovne. Prišiel spomínať na to, ako v roku 1989 odtiaľ vyrazil na demonštráciu ako 20-ročný študent. Hoci bola povolená, mal strach. „Bola strašná zima, toto je nič. To je dážď radosti,“ smeje sa na včerajších prehánkach.

Počasie vtedy ani teraz veľa ľudí neodohnalo. Pred 20 rokmi mali na to však viac dôvodov. Rousek dostal na Národní tříde obuškom do chrbta, keď bránil priateľku. „Buď im dali alkohol, alebo niečo iné. Boli nepríčetní,“ hovorí o príslušníkoch vtedajšej Verejnej bezpečnosti.

Skôr ako o pochod za slobodu šlo organizátorom o malú recesiu. Na čele sprievodu bola smrtka, trabanty a žltobiela maketa Verejnej bezpečnosti. Všetci zvážneli len vtedy, keď na tribúnu vystúpili bývalí študentskí lídri Šimon Pánek a Slovák Milan Žitný. „Mnoho ľudí stále žije v diktatúrach: Barma, Bielorusko, Kuba,“ hovoril Pánek.

Plač. Nová revolúcia?

Vážne to včera zobrali aj tí, ktorých viac trápila situácia v Česku. Podľa transparentov mnohých trápia hádky či korupcia v podaní súčasných českých politikov. Keď si na ideály nežnej revolúcie spomína Lenka zo Zlína, plače. Hoci pracuje ako predavačka, netrápi ju životný štandard.

„Pod tamto sa môžem podpísať,“ ukazuje na jeden z transparentov. „Jsem rád, že listopad '89 byl, ale z vás, „páni politici“, by jsem blil“, píše sa na ňom.

Leoš Rousek, ktorý dnes šéfuje pobočke agentúry Dow Jones pre Česko a Slovensko, si napriek všetkému myslí, že v roku 1989 to stálo zato. „Chceli sme normálny život. Slobodu,“ hovorí o roku 1989. „Sú možno niektoré veci, ktoré sa nedotiahli, ale nemenil by som.“

Českí politici sa aspoň včera snažili ukázať zhodu. Prezident Václav Klaus, úradnícky premiér Jan Fischer a bývalý disident a prezident Václav Havel zapálili sviečky na Národní tříde.

Havel sa predtým v Senáte poďakoval aj tým, ktorí sa 20. výročia nedožili – manželke Olge aj slovenskému disidentovi Jánovi Langošovi. Klaus zase varoval pred zhubnými ideológiami. Nebolo jasné, čo presne mal na mysli, ale na 20. výročie revolúcie sa v Prahe ozval pravicový extrémizmus.

Pred Národním divadlom zasahovali policajti proti 200 pravicovým radikálom, ktorí napádali okoloidúcich.