Volebné miestnosti sa tento rok otvárajú tretí raz. Volíme krajské parlamenty.
BRATISLAVA. Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov ide o každý hlas. Regionálne voľby lákajú najmenej voličov a na zisk poslaneckého mandátu môže stačiť zopár stoviek hlasov. Pred štyrmi rokmi sa stal poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja za myjavský okres kandidát so 634 hlasmi.
Sociológ Pavel Haulík ohaduje, že účasť bude podobná alebo o málo vyššia ako pred štyrmi rokmi. Župné zastupiteľstvá si vtedy zvolilo 18 percent voličov. „Nízka účasť súvisí s nevhodným časom, množstvom volieb v tomto roku a najmä s tým, že značná časť verejnosti kraje vníma ako niečo nadbytočné.“
Volí sa do ôsmich regionálnych parlamentov a rovnaký počet županov. Tí na zvolenie potrebujú nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V krajoch, kde ju nezíska nik, sa súboj dvoch najsilnejších kandidátov zopakuje o dva týždne.
Župné voľby veľký záujem nevyvolávajú, kampaň v niektorých krajoch však bola vyhrotená. Viacerí kandidáti čelili agresívnym antikampaniam, iní nerešpektovali 48-hodinové moratórium. Najmä na východe krajiny obyvatelia viacerých miest nachádzali v schránkach letáky kandidátov ešte aj včera.
Rozdeliť môžu milióny eur
Ako voliť
2. Na voľbu treba občiansky
preukaz, volič dostane dva hlasovacie lístky a jednu obálku.
3. Na jednom lístku sú kandidáti na župana zoradení podľa abecedy – treba si jedného vybrať a zakrúžkovať jeho
poradové číslo.
4. Na druhom lístku sú kandidáti na poslancov v abecednom poradí – aj to, koľkých z nich si možno vybrať, bude
napísané na tomto lístku.
5. Volič zakrúžkuje poradové čísla vybraných kandidátov.
6. Ak označí viac kandidátov, ako je počet poslancov z jeho obvodu, alebo neoznačí žiadneho, lístok je neplatný.
7. Kto chce, môže voliť iba
župana alebo iba poslancov.
8. Lístky treba vložiť do obálky, tú zalepiť a hodiť do volebnej schránky.
Dnešné voľby do orgánov samosprávnych krajov môžu byť iné ako v minulosti. Kým dosiaľ boli pre tieto voľby typické nesúrodé koalično-opozičné spojenectvá alebo si blízke strany konkurovali navzájom, dnes takmer vo všetkých krajoch stoja proti sebe dva silné prirodzené bloky.
Koalícia strán Smer a HZDS podporuje spoločného župana v šiestich krajoch, na poslancov idú vedno v siedmich, okrem Košíc. Vo viacerých krajoch však zostala mimo koalície SNS.
Pravicová koalícia SDKÚ s KDH spolupracuje ešte tesnejšie a spoločného kandidáta na župana postavila vo všetkých ôsmich župách. Koalíciu pre voľbu poslancov rovnako nevytvorili iba v Košiciach. Výnimkou je Nitriansky kraj, kde opäť vznikla široká protimaďarská koalícia.
Menšie strany idú do volieb zväčša samostatne, alebo ako súčasť jedného z blokov. Koalície, ktoré čiastočne kopírujú rozloženie síl v Národnej rade, môžu byť v župných voľbách zároveň jasnejším testom rozloženia síl pred parlamentnými voľbami, ktoré budú v lete na budúci rok. Nízka účasť však môže takýto kľúč spochybniť.
„Takto nastavené koalície dávajú šancu, že už prvé kolo bude súbojom dvoch najsilnejších kandidátov, čo sa v predchádzajúcich voľbách dialo až v druhom kole,“ myslí si sociológ Pavel Haulík.
Je preto podľa Haulíka možné, že vo viacerých krajoch budú okrem poslancov známi aj víťazi volieb župana.
Aby sa tak stalo, potrebuje niektorý z kandidátov získať viac ako polovicu platných hlasov. To sa doteraz podarilo iba bývalému bratislavskému županovi Ľubovi Romanovi v roku 2001.
Na okraji záujmu
Kompetencie žúp
l domovy dôchodcov a sociálnych služieb
l stredné školy
l divadlá, múzeá, galérie, knižnice
l cesty II. a III. triedy
l cestná daň
l ceny a grafikony autobusovej prímestskej dopravy
l dotácie prímestskej dopravy
l dotovanie športu a kultúry
l zdravotnícke a sociálne zariadenia
l čerpanie eurofondov
Vymykať sa dnešné voľby zrejme nebudú účasťou. Haulík očakáva, že by mohla dosiahnuť 20 percent. Pred štyrmi rokmi prišlo v prvom kole k urnám 18 percent voličov, pred ôsmimi rokmi 26 percent. Voličov podľa sociológa odrádza aj volebný systém. Vo väčšine obvodov voliči krúžkujú viacerých kandidátov, ktorých si vyberajú z desiatok zväčša neznámych abecedne zoradených mien.
Strany v týchto voľbách navyše vytvárajú aj mnohopočetné koalície a volič tak nevie, z akej strany ktorý kandidát je. Hlavným dôvodom ľahostajnosti voličov je však podľa odborníka na verejnú správu Jaroslava Piláta nedokončená decentralizácia. Župy majú stále iba obmedzené kompetencie, s ktorými ľudia v bežnom živote takmer neprichádzajú do kontaktu.
Vo viacerých oblastiach v regiónoch naďalej rozhodujú štátne orgány, napríklad Krajské úrady životného prostredia alebo Krajské stavebné úrady.
Rozhodujú o stámiliónoch
„Regionálne voľby budú mať vždy najnižšiu účasť spomedzi domácich volieb, lebo miestne komunálne problémy si ľudia riešia v meste a obci a problémami centrálnej politiky ich zas denne bombardujú médiá. Je aj veľa oblastí medzi tým,“ upozorňuje Pilát. Kompetencie i rozpočty krajov postupne rastú. V tomto roku župy v priemere hospodárili so 150 miliónmi eur a majetkom za ďalšie stámilióny.
Z volieb vzíde osem županov a 408 župných poslancov.
1. Kandidáti na župných poslancov
Poslancov bude o štyroch menej ako dnes, šiesti ubudli v Bratislavskom, dvaja pribudli v Nitrianskom kraji. Vo volebných obvodoch sa nevolí rovnaký počet poslancov. Najviac si ich voliči vyberú v obvodoch Žilina a Nitra (13), vo viacerých obvodoch iba jedného. Do zastupiteľstiev kandiduje 3482 záujemcov. Najviac kandiduje nezávislých – až 574. Zo strán ich postavila najviac Sloboda a solidarita. Najstarší kandidát má 81, najmladší 18 rokov.
2. Kandidáti na županov
Županmi chce byť 56 kandidátov. O hlasy sa uchádza 51 mužov a päť žien. Ich priemerný vek je 51 rokov. Najstarší kandidát má 73, najmladší 32 rokov. Vo voľbách kandidujú všetci súčasní župani. Dvaja sa môžu stať županmi tretíkrát, šiesti druhýkrát.
3. Kto volí
Na Slovensku je približne 4 352 780 oprávnených voličov. Voliť môže asi 320-tisíc prvovoličov. Voliť možno iba v mieste trvalého bydliska. Zúčastniť sa môžu aj cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku, naopak voliť nemôže približne osemtisíc odsúdených vo výkone trestu.
4. Ako sa pripravil štát
Na voľby vyčlenilo ministerstvo vnútra vyše 8,4 milióna eur. Zriadených je 5902 volebných okrskov a 90 obvodných volebných komisií. Štatistický úrad nasadí na spracovanie výsledkov 1 250 ľudí a 720 počítačov.
5. Výsledky a druhé kolo
Výsledky volieb by mali byť známe v nedeľu okolo piatej hodiny ráno. V tých krajoch, kde žiaden z kandidátov na župana nezíska viac ako 50 percent platných hlasov, si budú voliči župana vyberať z dvoch najúspešnejších kandidátov o dva týždne.Župným kandidátom robili v krajoch kampaň aj včera. Napriek zákazu.
TREBIŠOV, HUMENNÉ, BANSKÁ BYSTRICA. Na východe Slovenska dostávali ľudia aj včera propagačné materiály kandidátov Smeru. Volebný zákon pritom pre moratórium kampaň dva dni pred voľbami zakazuje.
Letáky kandidátov Smeru roznášali v Humennom a v Trebišove. Obyvatelia humenského Sídliska I našli vo vchodoch spolu s reklamou obchodnej siete aj reklamné noviny agitujúce za kandidátov na poslancov Janu Vaľovú, Jána Ferka a Tibora Focka a kandidáta na župana Petra Chudíka.
Kampaň robili aj poslankyni
Predseda Obvodnej volebnej komisie v Humennom Daniel Lenčiš za Smer to potvrdil, Jana Vaľová mu to vraj vysvetlila. „Že letáky pošta distribuovala počas moratória, za to ona nemôže.“ Priznal, že doklad, ktorý by potvrdzoval včasnú objednávku, nevidel.
„Mám čisté svedomie,“ bránila sa Vaľová, ktorá je aj poslankyňou Národnej rady. „V utorok sme zaplatili schránkovanie predvolebných novín a ešte v ten istý deň ich mali distribuovať.“ Ústredná volebná komisia sa dovčera podľa jej zapisovateľky prípadom nezaoberala.
Moratórium odignorovali aj v Trebišove. Aj tam ľuďom do schránok prišli propagačné letáky Smeru. Ponášali sa na hlasovacie lístky, boli na nich však väčším písmom zvýraznené mená ľudí zo Smeru, ich poradové čísla boli zakrúžkované červenou farbou. Volebnú komisiu na to upozornil opozičný kandidát.
Okresný predseda Smeru Róbert Puci odmieta, že by strana porušila volebný zákon. „Všetkým, ktorí pomáhali pri distribúcii, sme letáky rozdali v dostatočnom predstihu. Je možné, že to nestihli,“ povedal. Bráni sa, že podobnú kampaň používali aj iné strany.
Obvodná volebná komisia v Trebišove podľa jej predsedu Petra Ferka včera zasadla aj pre túto kampaň, nerozhodla však. „Komisia to zobrala na vedomie. Počas volieb budeme situáciu monitorovať.“
Kandidát vidí spravodajskú hru
Priamo pred krajskou centrálou Smeru v Banskej Bystrici zasa objavil miestny obyvateľ volebný lístok s vodotlačou a okrúhlou pečiatkou krajskej volebnej komisie. Odniesol ho na políciu, tá už prípad preveruje.
Kandidát Smeru na župana Vladimír Maňka za tým vidí „spravodajskú hru“. „Volebný lístok v krajskej centrále Smeru? To je absolútny nezmysel. To vylučujem. Pozrite sa na to logicky. Niekto príde a nájde v Smere volebný lístok. Je to podozrivé. Ak by to bol nejaký konfident, bolo by to úplne presné,“ povedal Maňka.
Zoznam kandidátov mnohí voliči prvýkrát uvidia až vo volebnej miestnosti. Najmä v Bratislavskej a Žilinskej župe je cesta k nim ťažká.
BRATISLAVA. Rozsiahle a neprehľadné kandidátky vo väčších volebných obvodoch nie sú jedinou vecou, ktorá môže odrádzať od volieb.
Už len poznať kandidátky pred tým, než sa otvoria volebné miestnosti, môže byť ťažká úloha. Orientáciu ľudí komplikuje zákon, ktorý obciam priamo neukladá povinnosť rozosielať zoznamy do schránok. Píše sa
v ňom iba, že obce listiny zverejňujú „obvyklým spôsobom“. Iba málo obcí dobrovoľne posielalo zoznamy kandidátov. Urobila to napríklad Galanta.
Voličom tak zostáva jediná možnosť – nájsť si kandidátov na internete. Najmä stránky Bratislavskej a Žilinskej župy však vzbudzujú dojem, že na nich zoznamy úmyselne ukryli.
Nenápadne na stránke
Žilinský kraj schoval zoznamy pod vetou „Volebná komisia Žilinského samosprávneho kraja zverejňuje ZOZNAM KANDIDÁTOV podľa § 16 a § 21 zákona 303/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“. Bez podrobného pátrania na stránke župy tak zoznam nájde iba málokto.
Pred voľbami balili
Ešte menej pochopiteľne sa zachovala Bratislavská župa. Všetky volebné zoznamy v elektronickej podobe „zbalila“ do jedného súboru a pokiaľ si chce niekto kandidátov pozrieť, potrebuje na to špeciálny „pakovací“ program. Tento program navyše nie je automaticky nainštalovaný vo všetkých počítačoch.
Jednotlivé kandidátky sa zároveň označujú iba číslom volebného obvodu. Kto nepozná číslo obvodu, musí si ten svoj prácne hľadať medzi ostatnými. Málo skúsení používatelia počítačov sa tak o tom, kto v ich obvode kandiduje, môžu dozvedieť až vo volebnej miestnosti.
Naopak, pomerne viditeľne umiestnené zoznamy má Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, ale aj Prešov a Trnava. V Košiciach sa dajú síce nájsť kandidátky pomerne ľahko, osobitne však treba hľadať, do akého volebného obvodu volič podľa svojho bydliska patrí.
