Americký zápisník: Nespanikáriť nie je ľahké

Mladý muž prišiel niekoľkokrát dnu a potom opäť vyšiel von. Nervózne si prehľadával vrecká, písal SMS, hneď na to mobil vložil do vrecka. Druhú ruku mal pritom po celý čas v bunde a nervózne ňou poklepkával o svoj bok. Pozrel sa na mňa, ale keď som k nemu otočila hlavu, odvrátil zrak a cúvol o dva kroky.

Trištvrte hodiny som odolávala a snažila si ho nevšímať. Keď však piatykrát vyšiel von a opäť rázne vošiel dnu s možno mnou už namýšľaným odhodlaním, odišla som z kostola ešte pred skončením omše a vybrala sa domov.
Manželovi som potom už so sebakritickým odstupom opísala, čo sa stalo a prečo som spanikárila. Do Ameriky som prišla s tým, že tu nič nie je vylúčené a na miestach, kde je viac ľudí, som, povedzme, opatrná. V ten deň sa kostol v Georgetowne do správ nedostal, mladý, nervózny muž si tam neprišiel liečiť žiadne sklamanie zo života a vo vrecku vetrovky pravdepodobne neskrýval strelnú zbraň.

To nedeľné predpoludnie som uzatvorila s tým, že som reagovala prehnane.

„Ak sa ešte snažíte vyrovnať s tragédiou na základni Fort Hood v Texase, to, čo teraz sledujete, sú obrázky z ďalšej streľby, tentoraz z centra Orlanda. Hovorí sa o dvoch mŕtvych, 10 zranených. Podozrivý strelec je na úteku, je extrémne nebezpečný a hrozí, že by si mohol vziať rukojemníkov,” hlásil moderátor v televízii.

Záver minulého týždňa bol v Amerike tragický. Dve streľby si vyžiadali životy 14 ľudí a 50 zranených. Krajina smúti, vlajky vejú na pol žrde. Odborníci hľadajú odpovede a legislatívci primeraný trest pre vinníkov.

V utorok sa mal naplniť rozsudok smrti nad Johnom Allenom Muhammadom, známym ako washingtonský strelec. Pred siedmimi rokmi zabil v priebehu troch týždňov 10 ľudí, ktorých si vyberal náhodne na verejných miestach.
Po pár mesiacoch som si spomenula na nervózneho muža a poopravila svoj záver. Možno som v tú nedeľu spanikárila. Urobila by som to však opäť.