Pokus opozície odstrániť problémy s meškaním učebníc nevyšiel

BRATISLAVA. Pokus opozičných poslancov Tatiany Rosovej a Jaroslava Ivanča (obaja SDKÚ-DS) odstrániť problémy s meškaním a používaním učebníc na školách novelou zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) dnes v parlamente nevyšiel. Poslanci totiž ich iniciatívu zastavili už v prvom čítaní.

Predkladatelia navrhovali, aby základné a stredné školy mohli od nového roka okrem učebníc schválených Ministerstvom školstva SR využívať aj ďalšie knihy, učebné texty a zošity, o ktorých rozhodnú riaditelia škôl. Tieto vybrané učebnice však mali byť v súlade s cieľmi a princípmi legislatívy.

Poslanci zároveň chceli, aby školám, ktoré si neobjednajú schválené učebnice a zakúpia si iné, uhradil rezort sumu, avšak len do výšky nákladov na učebnice schválené ministerstvom.

Chceli rozmanitosť

"Navrhovanou zmenou sa posilňuje sloboda a rozmanitosť foriem vzdelávania a výrazne sa znižuje riziko, že školy budú aj v ďalších rokoch dostávať učebnice s viacmesačným meškaním. Vytvára sa väčší priestor pre moderné a kreatívne formy vyučovania používaním iných tlačených a multimediálnych materiálov a internetových zdrojov," dôvodila Rosová.

Upozornila, že za nesúlad so znením súčasnej legislatívy hrozia školám za používanie iných než schválených zdrojov sankcie.

Ministerstvo financií SR upozornilo, že z návrhu sa dá predpokladať určitý dopad na rozpočet verejnej správy. "V prípade, že učebnice sú už vytlačené na základe edičného plánu ministerstva školstva a zostanú nepoužité, môžu vzniknúť dodatočné výdavky na pokrytie učebníc podľa požiadaviek riaditeľov školy." Podľa rezortu financií ani nie je zrejmé, z akých zdrojov bude zabezpečené ich financovanie.

Poslanci SDKÚ-DS Rosová a Ivančo dnes v prvom čítaní neuspeli ani s návrhom novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý mal umožniť vzdelávanie manažérov základných a stredných škôl aj organizáciám, ktoré "nie sú ani zriadené ministerstvom ani iným orgánom štátnej správy a ani nie sú vysokými školami".

Podľa predkladateľov by však kvalite kontinuálneho funkčného vzdelávania prospelo, ak by sa okruh subjektov, ktoré ho môžu poskytovať, rozšíril. "Za 20 rokov vzniklo a pôsobí v tejto oblasti veľké množstvo podnikateľských aj neziskových subjektov, ktoré sú z funkčného vzdelávania pedagogických zamestnancov zákonom vylúčené. Zužuje sa tým okruh výberu pre tých, ktorí majú vo funkčnom vzdelávaní záujem o skutočnú kvalitu," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe k novele.