OSLO, BRATISLAVA. Čo majú spoločné Jásir Arafat, Al Gore a Barack Obama? Od včera dve veci. Nobelovu cenu za mier a búrku, ktorú ich ocenenie vyvolalo. Päťčlenný nórsky výbor včera zaskočil celý svet, keď najprestížnejšiu nobelovku udelil americkému prezidentovi Barackovi Obamovi.
Toto ocenenie švédsky vynálezca Alfred Nobel odkázal pre ľudí, ktorí „najviac urobili pre mier a bratstvo medzi národmi“. No kým pri výbere bývalého palestínskeho teroristu či amerického environmentalistu sa najviac diskutovalo, či sa skutočne pričinili o „bratstvo národov“, u Obamu je najkontroverznejšie slovíčko „urobil“.
Predčasné
Americký prezident je v úrade iba necelých deväť mesiacov a viac ako konkrétne činy v diplomacii má za sebou len vízie či plány. Podľa mnohých je preto jeho ocenenie predčasné.
- Theodore Roosevelt (1906 ): za mier v ruskojaponskej vojne.
- Woodrow Wilson (1919): za vznik Spoločnosti národov.
- Jimmy Carter (2002): ako exprezident za celoživotné diplomatické úsilie.
- Barack Obama (2009): za „mimoriadnu snahu o posilnenie diplomacie“.
„Tak skoro? Však nemá zatiaľ žiadny prínos. Iba začína niečo robiť,“ reagoval prekvapene na novinku nositeľ Nobelovej ceny za mier poľský exprezident Lech Walesa.
Na rozdiel od väčšiny iných lídrov, ktorí Obamovi diplomaticky gratulovali, povedal to, čo si myslí veľká časť ľudí.
„Nobelova cena by sa nemala dávať za pokusy, ale za reálne výsledky,“ súhlasí Tomáš Valášek, analytik z londýnskeho Centra pre európsku reformu. Obamu vybral výbor z vyše dvesto kandidátov.
Zdôvodnil to prezidentovou zmenou ovzdušia v medzinárodnej politike.
Obamova snaha zmeniť svet je aj podľa analytikov skutočne odvážna. Počas svojho aprílovho prejavu pred Pražským hradom predstavil budúcnosť, kde nebudú existovať jadrové zbrane. V lete v Káhire zasa rečnil pred moslimským svetom, aby ho zmieril s Amerikou.
Dialóg ponúka Iránu. „V tomto je skutočne mimoriadny, rozbehol veľa zaujímavých projektov. Napríklad jeho program odzbrojovania je skutočne revolučný,“ hovorí Valášek. To, či sa mu to podarí, je otázne. Svet bez jadrových zbraní tu nebude ešte desaťročia a americkoruské znižovanie jadrových hlavíc je len mierne.
Takisto jeho vrúcne slová o zbližovaní s moslimami, Iránom či resetovaní vzťahov s Ruskom ešte nepočuli odpoveď.
Pri predčasných nobelovkách sa komisia viackrát sekla. Ocenila mierové zmluvy počas vietnamskej vojny či na Blízkom východe, ktoré vydržali len krátko. „Už pri Arafatovi sa hovorilo, že treba počkať až na reálne výsledky,“ dodáva Valášek.
Cena ako bremeno
Jedným zo zdôvodnení nórskeho výboru bolo, že chce ocenením Nobelovou cenou za mier Obamu podporiť v jeho víziách. V to verí aj prezident.
Môže to však dopadnúť aj naopak. Nálepka držiteľ Nobelovej ceny pre miér určite pomohla pri publicite barmskej disidentke Aung San Su Ťij. Aktívny americký prezident však podľa magazínu Time takúto nálepku nepotrebuje. Naopak, môže to ešte pridať ďalšie bremeno očakávaní na jeho plecia. A ublížiť aj doma.
„Kritici Obamu dlho obviňujú, že je len mužom slov, a nie konkrétnych činov,“ napísal komentátor Time Mark Halperin. „A teraz dostal Nobelovu cenu za .... rétoriku.“
Prekvapivé rozhodnutie
Zvolenie Baracka Obamu je určite neočakávané a zaradí sa medzi kontroverzné rozhodnutia komisie Nobelovho výboru. Spomedzi všetkých Nobelových cien patrí už tradične práve mier k najdiskutovanejším.
Kritici tohto rozhodnutia hovoria, že prezident Barack Obama je v úrade len necelých deväť mesiacov a jeho kroky v diplomacii konkrétne výsledky ešte nepriniesli. Na otázku, prečo cenu dostal tak skoro, odpovedal predseda komisie: "Je to preto, lebo ho chceme povzbudiť v tom, čo sa snaží dosiahnuť."
A toho je aj podľa kritikov skutočne mnoho. Na jar v Prahe ohlásil svoju víziu sveta bez jadrových zbraní. Na znižovaní hlavíc v súčasnosti diskutuje s Ruskom. K Iránu pristupuje diplomatickou cestou, takisto sa snaží zblížiť s moslimským svetom.
Podľa kritikov je síce Obamova cesta iná ako jeho predchodcu, no je aj prinajmenšom otázna a nemusí fungovať.
Prvý Afroameričan
44. prezident USA Barack Obama je prvým afroamerickým prezidentom v histórii Spojených štátov. Narodil sa 4. augusta 1961 v havajskom Honolulu. Ako senátor (a ako piaty Afroameričan) pôsobil za štát Illinios, prezidentom sa stal 20. januára v tomto roku.
Obamov otec pochádza z Kene, jeho matka je belošská Američanka z kansaského mestečka Wichita. Jeho rodičia sa stretli počas štúdií na Havajskej univerzite. V roku 1964 sa jeho rodičia rozviedli, Obamov otec sa vrátil do Kene. Zahynul pri dopravnej nehode.
Barack Obama až do svojich desiatich rokov navštevoval školu v Jakarte, kde sa rodina presťahovalo po tom, ako sa jeho matka znovu vydala. Neskôr býval u svojich starých rodičov v Honolulu.
Zmiešané reakcie
Reakcie vo svete na dnešné udelenie Nobelovej ceny mieru pre prezidenta USA Baracka Obamu:
Nórsky premiér Jens Stoltenberg: "Je to prekvapujúca, povzbudzujúca cena. Zostáva nám sledovať, či (Obama) uspeje so zmierením, mierom a jadrovým odzbrojením... Dôležitá vec na tejto cene je, že bola venovaná niekomu, kto má silu prispieť k mieru."
Mohamed El Baradei, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá získala cenu v roku 2005: "Nemôžem dnes myslieť na nikoho, kto by si zaslúžil toto ocenenie viac. Za menej než rok v úrade zmenil spôsob, akým sa na seba pozeráme, a svet, v ktorom žijeme. Znovu oživil nádej na svet v mieri."
Nadácia Nelsona Mandelu v mene svojho 91-ročného zakladateľa, bývalého juhoafrického prezidenta a spolunositeľa Nobelovej ceny mieru uviedla: "Veríme, že toto ocenenie posilní jeho záväzok ako lídra najmocnejšieho štátu na svete pokračovať v presadzovaní mieru a odstraňovaní chudoby."
Taliansky premiér Silvio Berlusconi uviedol, že jeho vládny kabinet počas rokovania prepukol vo "vrelý potlesk", keď dostal správu o udelení ceny Obamovi. Ocenenie podľa Berlusconiho pomôže Obamovi "zachovať si ekumenický prístup smerom ku každému".
Afganské hnutie Taliban vyhlásilo, že je absurdné dať cenu Obamovi, ktorý rozhodol o vyslaní dodatočných 21.000 vojakov do Afganistanu. "Nobelova cena za mier? Obama by mal získať 'Nobelovu cenu za zvyšovanie násilia a zabíjanie civilistov'," uviedol telefonicky pre agentúru Reuters hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžahíd.
Palestínske islamistické hnutie Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy a odmieta mierovú dohodu s Izraelom, uviedlo, že ocenenie pre Obamu je prinajmenšom predčasné. "Obama má stále dlhú cestu a mnoho práce pred tým, než si môže ocenenie zaslúžiť. Obama robil len sľuby a neprispel ničím zásadným k svetovému mieru. A neurobil nič na zaistenie spravodlivosti v otázke Arabov a moslimov," povedal hovorca Hamasu Sami Abú Zuhrí.
Hlavný palestínsky mierový vyjednávač Saíb Irikát privítal ocenenie pre Obamu a vyjadril nádej, že "bude schopný dosiahnuť mier na Blízkom východe".
Predseda nórskeho Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland odmietol, že by ocenenie Obamu bolo predčasné. "Dúfame, že to môže prispieť k podpore toho, čo (Obama) robí," povedal.
Bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov, ktorý získal cenu v roku 1990, povedal pre agentúru ITAR-TASS: "V týchto ťažkých časoch by mali byť podporení ľudia, ktorí sú schopní prijať zodpovednosť, ktorí majú víziu, oddanosť a politickú vôľu."
Zimbabwiansky premiér Morgan Tsvangarai, ktorý patril k favoritom na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier: "Chcem pogratulovať prezidentovi Obamovi. Myslím, že je to kandidát hodný pocty."
História ceny
Nobelov výbor prijal tohto roku na prestížnu cenu rekordných 205 nominácií. Nobelova cena za mier sa pritom podobne ako prírodovedné Nobelove ceny udeľuje od roku 1901. Dosiaľ má 89 laureátov, z čoho je dvadsať organizácií a zvyšok jednotlivci. Žien pritom ocenili iba dvanásť, prvú však už v roku 1905 (Bertha von Suttnerová). Šesťdesiatkrát bola Nobelova cena udelená jednému laureátovi, traja držitelia ju v histórii získali spoločne iba raz - v kontroverznom udeľovaní z roku 1994, keď Nobelovu cenu získali Jásir Arafat, Šimon Peres a Jicchak Rabin.
Najmladším držiteľom Nobelovej ceny mieru bola Mairead Corriganová, ktorá mala v roku 1976 iba tridsaťdva rokov. Najstarším laureátom sa stal Joseph Rotblat v roku 1995, ktorý mal v čase udelenia ceny 87 rokov.
Zaujímavosťou je, že Nobelovu cenu za mier získal až trikrát Červený kríž. Dvakrát sa to podarilo organizácii Vysoký komisár OSN pre utečencov - UNHCR.
Nobelova cena za mier je asi najkontroverznejšia zo všetkých Nobelových cien. Pri jej udeľovaní a oznamovaní laureátov sa často hovorí o politike, niekedy aj zbabelosti komisie nórskeho parlamentu udeliť cenu organizáciám a jednotlivcom z politicky nejednoznačného prostredia.
Na túto cenu pritom boli nominovaní aj jednotlivci ako Adolf Hitler, Juan Perón so ženou Evitou či Stalin. Za bývalé Československo však aj Masaryk s Benešom.
Obama má za sebou jedno z najnezvyčajnejších rán, aké doteraz zažil.
„Dobré ráno, pán prezident, získali ste Nobelovu cenu za mier,” takto nejako znel zrejme budíček amerického prezidenta v piatok ráno krátko pred šiestou. Barack Obama musel pravdepodobne chvíľu rozmýšľať, či už je hore, alebo sníva.
Vedie dve vojny, čaká ho rozhodnutie o ďalšom zvýšení počtu vojakov v Afganistane. A získal Nobelovu cenu za mier.
Tá správa prekvapila nielen prvého muža Ameriky. Biely dom okamžité stanovisko nevydal, nikto získanie ceny nečakal. „Wau!“ znel podľa televízie CBS email od Obamovho hovorcu Roberta Gibbsa. Práve on Obamovi správu skoro ráno, 45 minút po jej vyhlásení, oznámil.
Komisia zvykne budúcemu nositeľovi zavolať hodinu predtým, než výsledok oznámi. Tentoraz to neurobila. „Zobudiť prezidenta uprostred noci sa nepatrí,“ uviedol predseda Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland. Komisia sa zároveň obávala úniku mena ešte pred oficiálnym ohlásením, ako sa to už párkrát v minulosti stalo.
„Prijal som to s prekvapením a som hlboko poctený,“ povedal prezident z Ružovej záhrady v Bielom dome. „Nemyslím si, že patrím do spoločnosti ľudí, ktorí v minulosti túto cenu získali. Ale prijmem ju ako výzvu na akciu,“ dodal.
Amerika správu z Nórska nečakala a prekvapenie neskrývala. „Je to pocta. Určite nič, čo by niekto očakával, vrátane prezidenta,“ uviedol Obamov poradca David Axelrod.
„Čo?“ znelo od dlhoročného spravodajcu televízie CBS Boba Schieffera: „Prezident George W. Bush bol v Európe nepopulárny. Toto je skôr stanovisko k predchádzajúcej administratíve než k novej.“
Udeleniu ceny americkému prezidentovi by svet rozumel lepšie, keby za jeho snahou bola konkrétnejšia stratégia, hovorí sociológ a bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch MARTIN BÚTORA.
Súhlasíte so zdôvodnením Nobelovho výboru, prečo si vybral Obamu?
„V prvom rade je ocenenie vrcholom fascinácie Obamom vo veľkej časti európskej a svetovej intelektuálskej elity. Všetky veci, za ktoré ho ocenili, sú iba na začiatku. A čo sa podarí dosiahnuť, to je otázne.“
Pochopí svet túto Nobelovu cenu?
„Ľudia by cene viac rozumeli a lepšie by ju prijímali, keby mal za sebou konkrétnejšie kroky alebo nejaké jasnejšie a konkrétnejšie stratégie. Vidíme, že na jeho ponuky z Iránu či z Ruska zatiaľ odpoveď neprichádza. Ak by našiel partnera, lepšie by sa tomu rozumelo.“
Dá sa už hodnotiť, či je Obamova cesta správna?
„Z hľadiska ideálov sú mnohé kroky podľa mňa priaznivé, ale určite sa budem pýtať, aká je ich stratégia, aby sa naplnili. Napríklad, nedá sa povedať, či prejav v Káhire zmení mladých moslimov a vytvorí v islamskom svete iné budúce elity. Aj keď rozhodne na to má Obama talent.“
Nemôže sa stať, že Nobelova cena mu viac uškodí?
„Je tam určité riziko. Ľudia by viac ocenili, keby za ňou boli nejaké výsledky.“
Nezníži to prestíž Nobelovej ceny?
„Určite tam aj predtým boli ľudia, ktorých výsledky sú rozporuplné, napríklad Al Gore. Stalo sa, že výbor už udelil cenu aj problematickejším osobnostiam.“
Obama rozbehol viacero zaujímavých projektov, no oceniť ich Nobelovou cenou za mier je predčasné, hovorí analytik londýnskeho Centra pre európsku reformu TOMÁŠ VALÁŠEK.
Prekvapilo vás ocenenie súčasného amerického prezidneta Nobelovou cenou za mier?
Určite a myslím si, že cena je predčasná. Nobelova cena by sa nemala dávať za pokusy, ale za reálne výsledky. Obama síce rozbehol zaujímavé veci v diplomacii, ale všetko je len na začiatku. Ukazuje sa možno trošku aj tendencia komisie pre udeľovanie Nobelovej ceny.
Už pred pár rokmi udelila cenu Mohamedovi El Baradejovi a Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu. Tiež to bolo ešte predtým, ako dosiahli výsledky. Navyše takéto predčasné ocenenie môže byť riskantné. V roku 1994 dali Nobelovu cenu palestínskemu predákovi Jásirovi Arafatovi a izraelskému premiérovi Jicchakovi Rabinovi za mierovú zmluvu, ktorá vydržala len pár mesiacov.
A vtedy sa hovorilo, že cena by mala viac byť za iniciátívy, ktoré vydržia a že treba počkať, kým to čas ocení.
Je Obamova diplomacia skutočne mimoriadna v porovnaním s inými americkými prezidentovi?
To áno. To, čo sa oceňuje na Obamovi, je jeho veľké spektrum iniciatív, do ktorých sa pustil. Jadrové ozborejnenie, ktoré odhlásil, je skutočne revolučné. Postavil na hlavu doterajšiu americkú stratégiou. A myslí to vážne, nie len rétoricky.
Vrátil teraz Pentagonu novú americkú jadrovú stratégiou, lebo sa mu nezdala dostatočne revolučná. Takisto otázka postupu k Iránu nenásilnou cestou. Na hodnotenie je však skutočne priskoro. Obama je len 9 mesiacov v úrade. Navyše sa ešte môže zmeniť svoje politické názory, za rok, za dva. A to sa stáva skoro pravidelne.
Nezníži to prestíž Nobelovej ceny za mier?
Áno. No nie je to prvýkrát. Viackrát sa ukázalo, že cenu dostali ľudia, ktorí nepriniesli dlhodobé zmeny.
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
