Vysokoškoláci môžu mať problém dokončiť štúdium

BRATISLAVA. Poslucháči niektorých vysokých škôl môžu mať v budúcnosti problém s dokončením zvoleného štúdia. Univerzitám totiž chýbajú profesori, ktorí môžu garantovať magisterské, inžinierske či doktorandské štúdium; v budúcnosti sa môže situácia pre vysoký vek garantov ešte zhoršiť.

Akreditačná komisia, ktorá nedávno uzavrela hodnotenie 27 vysokých škôl, už stopla niekoľko desiatok štúdijných programov. ČTK o tom informoval predseda komisie Ľubor Fišera.

Magisterské, inžinierske a doktorandské štúdium môže garantovať profesor vo veku menej ako 65 rokov, ktorý je na škole zamestnaný na plný úväzok. Ak má 63 rokov, akreditácia je udelená s podmienkou. Pokiaľ škola o akreditáciu príde, poslucháčom musí zabezpečiť štúdium v rovnakom alebo príbuznom odbore.

Študentov presunú

Nedávno tak urobila Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá pre chýbajúceho garanta zavrela magisterské štúdium andragogiky; budúci magistri môžu ukončiť štúdium v príbuznom odbore pedagogika na domovskej škole alebo študovať externe andragogiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

"Rozhodli sme o pozastavení, odňatí alebo o nepriznaní zodpovedajúcich práv uskutočňovať študijné programy," potvrdil ČTK Fišera. Týkalo sa to údajne niekoľkých desiatok študijných programov na viacerých vysokých školách.

"Išlo najmä o magisterské, inžinierske a doktorandské štúdium," dodal bez bližšieho spresnenia. K najčastejším dôvodom patril podľa Fišeru vysoký vek garantov s profesorským titulom či chýbajúci výskum v danej oblasti. "Časté boli tiež prípady, keď štúdium garantoval docent namiesto profesora," doplnil.

Ľudí si neudržali

"Akreditačná komisia urobila v tomto smere poriadok a štúdium, ktoré nebolo kryté, zastavila," potvrdil viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie a zároveň rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. Pripustil, že dekani zrejme neoznámili všetky prípady, keď profesor dosiahol 63 rokov alebo ho odkúpila iná vysoká škola s cieľom získať vlastného garanta.

"Generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov po roku 1989 odišla do politiky či biznisu a kontinuita sa narušila," priblížil Bujňák dôvody vysokého veku a nedostatku profesorov. Problémom je podľa neho aj nízky plat. "Zatiaľ čo profesor Žilinskej univerzity v priemere zarobí zhruba 1580 eur (47.599 Sk), v susednom Česku je to o minimálne tretinu viac a v Poľsku dvojnásobok," dodal.

Na dvoch desiatkach verejných vysokých škôl pôsobilo vlani podľa výročnej správy o stave vysokého školstva zhruba 1400 profesorov, čo je o 8,5 percenta viac ako rok predtým. V priemere zarobili 44.745 Sk (1485,26 eura), čo je o 8,5 percenta viac ako rok predtým. Priemerný vek vysokoškolských učiteľov vo funkcii profesor bol 58 rokov; štvrtina z nich mala viac 65 rokov.