Akreditácia vysokých škôl je na spadnutie

Retroaktívne kritériá a protizákonné kategórie škôl.  Takto zhodnotila  postup ministerstva školstva po niekoľkoročnej práci delenia vysokých škôl Generálna prokuratúra.

BRATISLAVA. Nové rozčlenenie slovenských vysokých škôl na univerzity, vysoké školy bez zaradenia a odborné vysoké školy je ohrozené. Pre nezákonné postupy ministerstva školstva. Generálna prokuratúra začiatkom augusta napadla protestom prokurátora kritériá komplexnej akreditácie, ich retroaktivitu a členenie škôl do kategórií.

Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) hovorí, že všetko je v poriadku a akreditácia pokračuje. Niektorí rektori už  uvažujú nad žalobami.

Zaradenie škôl je otázne

V posledných mesiacoch prenikali informácie o rozdelení slovenských vysokých škôl. Napríklad Univerzita Komenského zostáva univerzitnou vysokou školou alebo Ekonomická univerzita nesplnila akreditačné kritériá a asi príde o štatút univerzity.

Teraz školy, ktoré nie sú spokojné so svojím zaradením, majú nádej, že o titul univerzita pre chyby ministerstva neprídu.

„Protestom prokurátora bolo napadnuté rozhodnutie ministerstva školstva (...) o schválení kritérií používaných pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy najmä z dôvodu, že ministerstvo vydalo rozhodnutie nad rámec zákonom vymedzenej pôsobnosti  (...),“ napísala hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.

Analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že minister je v slepej uličke.
„Ten protest je úplným spochybnením rozdelenia vysokých škôl, keďže celé rozhodnutie ministra je podľa prokurátora retroaktívne a minister ho má zrušiť,“ hovorí Králiková.

Prokurátor napadol kategórie začlenenia škôl, keď ministerstvo schválilo až tri typy– univerzitné, vysoké školy bez zaradenia a odborné školy. Podľa zákona nemalo stanoviť podmienky akreditácie pre vysoké školy bez zaradenia.

„Právna retroaktivita, ako konštatoval niekoľkokrát Ústavný súd, je v rozpore s princípmi právneho štátu,“ napísal prokurátor v proteste ministerstvu. Retroaktivity sa mal Mikolaj dopustiť, keď schválil kritériá, ktoré neboli školám známe dostatočne vopred – šesť rokov.  Minister tvrdí, že preto školám dali zákonnú možnosť:  rok na nápravu nedostatkov.

Rozhodne vláda

Minister chyby priznáva, argumentuje však, že ak by to tak nebolo, potom by vysoké školy, ktoré nesplnia ani jednu podmienku a prídu o mandát vysokej školy, boli v rovnakej kategórii ako školy bez zaradenia. O spore prokurátora a ministra rozhodne vláda. Mikolaj povedal, že má jej podporu.  Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora však môže prokurátor podať nový protest alebo sa obrátiť na súd.

„Ak odignoruje prokurátora, tak by sa vysoké školy mali s ministrom súdiť hneď, ako rozhodne o ich začlenení,“ myslí si Králiková. Niektorí rektori to zvažujú.

Kritériá napadla v minulosti aj Akreditačná komisia a upozorňovala na to isté ako prokuratúra. Jej pripomienky neakceptovali.

„Akreditačná komisia je poradný orgán, ktorý nemá ani len IČO. Samozrejme, ku kritériám boli výhrady.  Chcela, aby boli podstatne miernejšie. Ministerstvo má však zodpovednosť voči školám. Kritériá boli schválené aj rektorskou konferenciou,“ povedal Mikolaj SME.

„Akreditačná komisia v týchto dňoch zasadá, preto sa nebudem až do piatka pre médiá vyjadrovať,“ povedal šéf komisie ľubor Fišer. Ak školy napadnú  akreditáciu na súde, nebude možné ich zaradiť do kategórií a niekoľkoročná práca komisie sa môže opakovať znova.

Stanovisko Generálnej prokuratúry k nedodržaniu zákona ministerstvom školstva - kliknite - obrázky zväčšíte

Súvisiace články:

• + Vykastrovaná novela zákona o vysokých školách
• + Zachovanie