Pred rokom poskytol rozhovor v ktorom vysvetľoval podrobnosti novely zákona o ochrane nefajčiarov. Novela prešla s množstvom pozmeňujúcich návrhov, ktoré spôsobili zmätky vo výklade. Pre SME.sk dnes hovorí o fajčení v reštauráciach a kaviarňach vo vnútri nákupných centier Róbert Ochaba, ktorý dozoruje kontroly dodržiavanie zákona a venuje sa problematike ochrany nefajčiarov.
Čo všetko sa dosiahlo novým zákonom o ochrane nefajčiarov?
Zákon o ochrane nefajčiarov platí od roku 2004. Prvá novelizácia bola prijatá v roku 2005 a posledná novelizácia je účinná od prvého apríla tohto roku. Od roku 2004 prešiel zákon viacerými zásadnými zmenami, ktoré mali priniesť zlepšenie ochrany nefajčiarov na verejných miestach, čo sa vo všeobecnosti stalo. Ale na mnohých miestach, kde platí zákaz fajčenia a zákaz predaja tabakových výrobkov, sú problémy pri kontrole. Nie všetko, čo sme si predsavzali, sa nám splnilo.
Aký stav ste sa snažili dosiahnuť novelami zákona?
V oblasti kontroly fajčenia a kontroly predaja tabakových výrobkov sme sa snažili novelami navrhnúť model, ktorý bude viesť k zvýšeniu aktivít a povinností kontrolných inštitúcií, najmä zo strany Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tie majú povinnosť kontrolovať napríklad zdravotnícke zariadenia, školy, školské zariadenia, reštaurácie, bary, kultúrne zariadenia. Čo občanov trápi, je aj oblasť fajčenia na autobusových zástavkach, kde sme sa snažili posilniť nedostatočný výkon kontroly fajčenia zo strany obcí a miest tým, že sme medzi kontrolné inštitúcie zaradili orgány policajného zboru. Prijali sme model, ktorý je podľa nášho názoru optimálnym riešením pre zlepšenie kontroly zákazu fajčenia.
Existujú v tejto oblasti nejaké nedostatky?
Sú nedostatky, ktorých sme si plne vedomí. Vidíme rezervy a isté hranice, do akých môžu kontrolné orgány a inštitúcie napĺňať to, čo je zákonom dané. Myslím tým najmä personálne dôvody, ktoré obmedzujú kontrolné možnosti, alebo pôsobnosť všetkých kontrolných inštitúcií podľa zákona o ochrane nefajčiarov. Z tohto hľadiska vidím ešte možné rezervy.
Ako by ste zhodnotili "život" zákona, od jeho vzniku?
Od roku 2004 ideme postupnými krokmi vpred a nedá sa povedať, že by bol tento zákon zlý. Verejnosť ho vníma negatívne najmä preto, že už po tretíkrát sa nepodarilo to, aby bary a reštaurácie boli postavené na jednu úroveň. Jednak, aby sa v nich vôbec nemohlo fajčiť a nepodarilo sa ani to, aby museli všetky kaviarne, bary a reštaurácie budovať stavebne oddelené časti pre fajčiarov.
Chceli sme absolútny zákaz fajčenia, ale rozhoduje Národná rada
Váš pôvodný zámer bol aký?
Navrhovali sme absolútny zákaz fajčenie v týchto zariadeniach. Boli tu isté návrhy, ale v konečnom dôsledku je zákonodarným orgánom Národná rada Slovenskej republiky. Tá prijala pozmeňujúce návrhy, ktoré viedli k tomu, že nemáme zákaz fajčenia v baroch a že je problém so zariadeniami kaviarenského typu v nákupných centrách, kde sa fajčí a tabakový dym preniká do verejne prístupných priestorov predajní. Kompetentní si zrejme neuvedomili, čo spôsobia prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov.
Poznám reštauráciu, ktorá je zariadením verejného stravovania a vyrába sa tam jedlo. Počas celého dňa sa tam fajčí, až na časový úsek obeda. Vtedy je tam zakázané fajčiť s tým, že sa priestor vyvetrá. Je takéto riešenie v súlade so zákonom?
Jedným z prijatých pozmeňujúcich návrhov sa vytvorilo prechodné obdobie do prvého septembra na budovanie stavebne oddelených priestorov reštaurácií. Myslím tým zariadenia, kde sa pripravujú, vyrábajú a podávajú pokrmy a nápoje. Od toho dátumu tieto prevádzky reštauračného typu, ak chcú, aby sa tam fajčilo, budú musieť dodržať podmienky v zákone. Toto je len na nich, povinnosť majú len ak chcú, aby sa v prevádzke fajčilo a k tomu ich zákon nenúti.
Bude stačiť, ak prevádzkovatelia fajčiarov a nefajčiarov rozsadia do dvoch sektorov v jednom priestore?
Do septembra majú čas aby vybudovali priečku, ktorá bude nepriedušne oddeľovať fajčiarsku a nefajčiarsku časť.
Ako je to s oddeľovaním kaviarní v nákupných centrách? Nemám teraz na mysli kaviarne, ktoré sú stavebne zakomponované v nákupnom centre. Myslím práve tie prevádzky, ktoré sú známe najmä z Avionu, Auparku, kde jednoducho je kaviareň uprostred promenády, nie je ničím oddelená a bežne sa tam fajčí.
Fajčiť sa v tých otvorených prevádzkach, ktoré zasahujú do uzavretých verejne prístupných priestorov predajní, nemôže.
A robíte niečo preto, aby sa tento zákaz dodržiaval?
Bolo prijatých množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré zmenili filozofiu zákazu alebo regulácie fajčenia v reštauráciach a baroch. Netušili sme, že sa to bude vo veľkej miere dotýkať práve obchodných centier. Verejnosť očakávala, že tam fajčenie bude zakázané, a taký bol aj pôvodný návrh zákona, pred tým ako išiel do Národnej rady. Po schválení parlamentom nebolo možné prečítať si kompletne schválený zákon so zapracovaným pozmeňujúcimi nárvhmi v databáze JASPI. Nedalo sa to, našli ste len novely, ktoré ste si museli pospájať. Priznávam, že sme mali problém, aby sme si všetky tie pozmeňujúce návrhy vedeli dať do súvislosti a dokázať nájsť východisko ako vlastne vykonávať kontrolu. Hlavným problémom je, že sa nezakazuje fajčenie v obchodných centrách. Obchodné centrum nie je definované ako také v zákone o ochrane nefajčiarov. Pôvodný zámer obsahoval zákaz fajčenie v obchodných domoch.
Prečo sa tento navrhovaný zákaz nedostal do praxe?
Tento návrh neprešiel legislatívnou radou vlády, pretože nemal oporu v iných právnych normách. Nakoniec sa prijal termín predajňa, ktorý vlastne nadväzuje voľne na termín prevádzka zo živnostenského zákona. Tá je presne definovaná ako uzavretý priestor, určený na predaj tovaru spotrebiteľom. Z tejto definície vychádzame. Takže, zákaz fajčenia sa v dnešnej podobe vzťahuje na uzavreté verejne prístupné priestory predajní. Ak sa tam teda nachádza predajňa, ktorá je otvorená do chodieb a ostatných verejne prístupných priestorov, ktoré sú uzavreté, pričom sa nachádza v takomto priestore kaviareň, nie je v nej možné fajčiť, pokiaľ kaviareň nie je stavebne oddelená od verejne prístupných priestorov predajní.
Zákaz v nákupnom centre závisí od stavebného riešenia všetkých prevádzok
Prevádzkovatelia kaviarní a správcovia centier, ako jeden z argumentov na obhajobu používajú tvrdenie, že nákupné centrum ako celok nie je považované za predajňu. Oslovený advokát tvrdí, že je to nezmysel, pretože taký Avion je predajňa ako celok a nesmie sa tam fajčiť ani na promenádach. Je závislá možnosť fajčenia v nákupných centrách od toho, ako sú jednotlivé predajne riešené stavebne - či sú oddelené od verejne prístupných priestorov predajní, alebo sú otvorené? Zoberme si taký Avion a predajňu hračiek Dráčik, ktorá je počas prevádzky otvorená. Znamená to, že v kaviarňach v Avione sa nesmie fajčiť? Závisí zákaz fajčenia od dispozičného riešenia všetkých týchto obchodov, nie len kaviarní?
Obávam sa, že áno.
Na to, aby platil zákaz fajčenie v nákupnom centre, musia byť všetky prevázdky v nákupnom centre otvorené do verejne prístupných priestorov predajní?
Nemusia. Koncom júna som bol osobne na kontrole, ako vyzerá fajčenie v Žiline, Poprade a Liptovskom Mikuláši, práve v zariadeniach ako sú Hypernova, alebo obchodné centrum Max. Sami sme skontrolovali, aká je situácia a pracovníci poverení Regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva vykonali kontrolu pričom udelili sankcie. Zistili sme, že situácia nie je dobrá a je potrebné prijať opatrenia, ktoré budú viesť k ochrane nefajčiarov. Takéto kontroly priamo na mieste budeme robiť aj naďalej.
Čo znamená, že situácia nie je dobrá?
Podľa záverov z kontroly, ktorú sme mali možnosť vykonať, sa fajčilo na miestach, kde sa fajčiť nemôže. Je potrebné prijať opatrenia, ktoré budú viesť k sankcionovaniu porušenia zákazu fajčenia oveľa striktnejšie a budú zahŕňať čo najväčší okruh predajní, ktoré sa nachádzajú nie len vo veľkých mestách, ale aj menších mestách a obciach. Tam sa tiež nachádzajú predajne v ktorých môže dôjsť k rozdielnym interpretáciam zákona tak, ako to každému vyhovuje. Z tohto hľadiska preberáme zodpovednosť. Na jednej strane tu boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré zmenili filozofiu regulácie fajčenia v reštauráciach, baroch a predajniach. Na druhej strane sú rezervy, ktoré sa týkajú kontrolnej činnosti, nie len zo strany Regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ale aj zo strany obcí a orgánov policajného zboru. A tak isto je potrebné prijať opatrenia v oblasti kontroly fajčenia na pracovisku. Nehovoriac už o opatreniach v oblasti kontroly predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako osemnásť rokov.
Toto má kontrolovať Slovenská obchodná inšpekcia?
Áno.
Spomínali ste v prípade kontroly v Žiline, Poprade a Liptovskom Mikuláši sankcionovanie. Aké sankcie sú vyberané za porušenie zákona?
Na základe intervencie Úradu verejného zdravotníctva boli začaté správne konania voči viacerým majiteľom kaviarní v obchodných centrách. Keď si zoberiete zákon o ochrane nefajčiarov, rozlišujeme dva druhy sankcií. Jednej sankcii hovoríme priestupky. Priestupky sa udeľujú fyzickej osobe ak poruší zákaz fajčenia v zariadení, kde sa nemôže fajčiť. Tento priestupok môže byť udelený do výšky 33 EUR.
Môže nastať situácia, že za jedno a to isté porušenie zákona dostane pokutu aj fyzická osoba a aj prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom k porušeniu zákona došlo?
Neodporuje si to. Nie je im za ten istý skutok uložená rovnaká pokuta, pretože podľa zákona má právnická osoba, prípadne fyzická osoba - podnikateľ, vytvoriť podmienky na ochranu nefajčiarov. Je to povinnosť podnikateľa. A to tým spôsobom, že nemôžete dať každému na stôl popolník. Tým predsa nevytvára podmienky na ochranu nefajčiarov. Podľa tohto sú pokutovaní a riešení v správnom konaní podnikatelia a právnické osoby.
Takže tam sa prihliada pri každom prípade na takéto detaily?
Samozrejme. My máme tento dokument - Ustálené postupy kontroly...
To je dokument na ktorý odkazovala aj hovorkyňa ministerstva zdravotníctva? (Pred rozhovorom sme komunikovali aj s ministerstvom, preto vieme o existencii tohto dokumentu - pozn. autora)
Áno. Tu máte všetko vypísané, napríklad akú môžu Regionálne úrady verejného zdravotníctva uložiť pokutu. Spomenul som vám 33 EUR na mieste v blokovom konaní pre fyzickú osobu. Ak to nezaplatí, priestupok sa prejednáva a automaticky sa tam tá pokuta môže zvýšiť. Keď sme hovorili o právnických osobách, tam je tá hranica od 333,1 EUR až po 3319 EUR.
To je vlastne sto tisíc korún...
Áno, v korunách to bolo sto tisíc. Takže z tohto hľadiska vám nepoviem, v akej výške boli udelené pokuty. Pretože správne konanie bolo začaté v troch spomenutých prípadoch okamžite po ukončení kontroly.
Problémom môže byť interpretácia základných pojmov
Druhým argumentom správcov je zmätok vo vašich vyjadreniach. Tvrdia, že v tom sami nemáte poriadok a ani neviete, čo vlastne kontrolujete. Je tp pravda? Mám tu k dispozícii niekoľko vyjadrení, ktoré vyšli od vás z úradu a sami sebe odporujú. Mne je už jasné, z prvej časti rozhovoru, prečo to tak je, ale ľudia, ktorí čítajú tie vyjadrenia to bez ďalšieho vysvetlenia pochopia tak, že sami máte vo výklade zákona zmätok.
Neviem ktorý rozpor máte na mysli. Keď rozpor medzi ministerstvom a Úradom verejného zdravotníctva, vysvetlím to takto: Úrad verejného zdravotníctva je organizácia, ktorá pripravuje návrhy aj legislatívneho charakteru pre ministerstvo zdravotníctva ako predkladateľa návrhov do parlamentu v rámci legislatívneho procesu. Úrad nie je v tomto smere ústredným orgánom štátnej správy, ktorý môže tieto materiály predkladať na rokovanie vlády, alebo v rámci legislatívneho procesu. Úrad verejného zdravotníctva ako odborná inštitúcia zodpovedná za oblasť tabaku, ale nie len v oblasti zákona o ochrane nefajčiarov, ale aj v iných oblstiach. Sú to napríklad oblasti, ako je prevencia fajčenia, či poradenstva pri odvykaní od fajčenia. Tým chcem povedať iba toľko, že ak ide nejaké stanovisko ministerstva zdravotníctva a ak sa hovorí o nejakom rozpore vedzte, že stanoviská ministerstva sú zároveň stanoviskami aj Úradu verejného zdravotníctva. Pracovníci úradu poskytujú konzultácie pri návrhu odpovedí na žiadosti fyzických osôb aj podnikateľov. Ak jeden človek z Úradu verejného zdravotníctva píše odpoveď na žiadosť podnikateľa, je vysoká pravdepodobnosť, ak dostane totožnú žiadosť niekto na ministerstve, že tá odpoveď - netvrdím, že bude totožná - ale bude v intenciách zákona.
Konkrétny rozporuplný príklad z vašich vyjadrení: V jednom vyjadrení píšete, že v otvorených kaviarňach v nákupných centrách je zakázané fajčiť. No v inom vyjadrení zas píšete, že ak sa v kaviarni nevyrábajú zákusky je tam fajčenie dovolené.
Nie zákusky...
No v tom vyjadrení je to presne tak: slovo pokrmy v zátvorke zákusky. Môžem vám to aj ukázať.
Veď ja viem, sám som tie vyjadrenia písal. Ja si na to presne pamätám. Takýchto žiadostí zo strany podnikateľov bolo niekoľko. Budem sa vám to snažiť vysvetliť. Vyzerá to, že ide o rozpor, pretože niekto sa vás opýta, či sa tam môžu predávať zákusky a druhý to, či sa tam môže podávať jedlo.
Je to to isté, podľa mňa.
No vidíte.
Zákusky sú pre mňa jedlo.
Ale zákon pojem jedlo nepozná.
No zákon nepozná ani pojem zákusky...
Vidíte, to som sa vám snažil ukázať. Tu môže byť problém s interpretáciou základných pojmov. Náš zákon v oblasti zariadení spoločného stravovania definuje takéto zariadenie v troch podmienkach, kde vznikne povinnosť stavebne oddeľovať priestory pre fajčiarov a nefajčiarov: takéto zariadenie musí pokrm - nie jedlo, ale pokrm - pripraviť, vyrobiť a podávať. Vtedy je to zariadenie spoločného stravovania. Všetky tieto tri podmienky musí splniť. Ak čo i len jednu podmienku nespĺňa, nie je to zariadenie spoločného stravovania, ale nie je to ani predajňa.
V zákone o ochrane nefajčiarov sa presne narába so slovom pokrm?
Presne je to tam definované ako pokrm.
Naša metodika môže byť záväzná len pre nás a regionálne úrady
Vedia o tomto zjednotení výkladu, o ktorom sa rozprávame a ktoré ste podľa vyjadrenia ministerstva robili na ich nótu, aj prevádzkovatelia kaviarní? Poskytli ste im nejak túto informáciu, aby sa sami vedeli zariadiť?
Nie.
Prečo?
Tieto postupy sú schválené len pre Regionálne úrady verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva týmto dokumentom koordinuje prácu regionálnych úradov, ale už nekoordinujeme prácu Slovenskej obchodnej inšpekcie ani iných kontrolných orgánov, ktoré ustanovuje zákon. My ich koordinovať nemôžeme, okrem organizácií, ktoré patria pod nás. Môže byť poskytnutý aj ostatným kontrolným inštitúciam, ale nikdy nemôže byť záväzný pre kohokoľvek, ani pre podnikateľa. V prípade súdneho sporu by tieto dokumenty neznamenali nič. Nie že by sme to nechceli zverejňovať. Je to pomôckou, aby sme na mieste upozorňovali prevádzkovateľov, že dochádza k porušeniu zákazu fajčenia nie, aby sme hneď dávali pokuty. I keď tu bolo veľa záujmov, aby sme ich hneď prísne trestali.
Prečo vás ministerstvo požiadalo o vypracovanie tohto dokumentu?
Tento dokument vyšiel práve preto, že ako aj vy tvrdíte, niektoré ustanovenia sú sporné, majú viacero interpretácií. Skutočný výklad však môžu podľa nášho právneho poriadku vydať iba ústavný súd. Toto je iba metodika pre nás, ktorá nemôže byť záväzná pre nikoho. Vypracovali sme to na základe pripomienok, ktoré prebiehajú okolo nás - či už priamo na úrade, alebo na Regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. My nemôžeme dávať metodické pokyny iným orgánom.
Máte informáciu o tom, že by aj iné kontrolné orgány mali vypracované v tejto oblasti metodické postupy?
Neviem o tom. Možno by bola dobrá koordinácia.
Na Slovensku je 36 regionálnych úradov, ktoré sú ľudom k dispozícii
Ak sa nachádzam v kaviarni, kde viem, že sa fajčiť nemôže, napriek tomu sa tam fajčí, na koho sa môžem obrátiť?
Tam kde je zákaz fajčenia podľa zákona, je povinnosťou prevádzkovateľa takéhoto zariadenia umiestniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou, kde a na ktoré kontrolné orgány sa môže občan obrátiť. To znamená, že pokiaľ dochádza k porušovaniu zákazu fajčenia, malo by stačiť pozrieť sa na tieto informácie a zavolať na konkrétny orgán. Čo sa týka fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania a predajniach, je kontrolným orgánom príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorého príslušnosť sa určuje podľa sídla prevádzkovateľa. Na Slovensku je ich 36, majú svoje kompetencie a majú svoju vyhradenú územnú pôsobnosť.
Čo ak je zákaz porušovaný na autobusovej zastávke?
V tomto prípade kontrolu fajčenia vykonávajú obce a mestá, najmä prostredníctvom obecnej a mestskej polície a potom môžu vykonávať kontrolu aj orgány policajného zboru, ale iba v blokovom konaní. Ak občan odmietne zaplatiť, spíšu s ním zápisnicu o priestupku a zašlú ju na prejednanie príslušnej obci alebo mestu. Tam je rovnaká sankčná úroveň 33 EUR, ale ak sa nezaplatí a prejednáva sa, môže sa zvýšiť.
Rozhovor bol autorizovaný. Róbert Ochaba v prepise nič nezmenil.
