SME

Gahér: Budeme „najmúdrejšia" krajina na svete

FRANTIŠEK GAHÉR je už šesť rokov rektorom našej najväčšej a najstaršej univerzity. Od prijatia zákona o jej založení dnes uplynulo presne deväťdesiat rokov.

(Zdroj: SME - PETER ŽAKOVIČ)

Je plný energie a výrazne gestikuluje, či už hovorí o svojich predstavách o vzdelávaní, o vede, o logike, alebo o hokeji, ktorý príležitostne hráva. Zúfa len nad tým, že v nasledujúcich dňoch musí vlastnoručne podpísať desaťtisíce diplomov či vysvedčení študentom končiacim Univerzitu Komenského v Bratislave.

Aká bola atmosféra sprevádzajúca vznik Československej štátnej univerzity, vzápätí premenovanej na Univerzitu Komenského?

"Nepokojná. Zákon o UK sa navrhoval v období, keď bola polovica Slovenska obsadená vojskami Maďarskej republiky rád. V Bratislave bol slovenský živel v menšine. Maďarskí profesori z Alžbetinej univerzity, ktorá dovtedy v Bratislave pôsobila, presvedčili prezidenta Masaryka, že majú na novej škole zostať. Oni však hovorili len po maďarsky či nemecky, pritom v zákone stálo, že výučba bude prebiehať v slovenčine a češtine. Prvý rektor UK Kristian Hynek mal skúsenosti s tým, ako sa správali nemeckí profesori na pražskej univerzite. Vedel, že ak majú len trochu hrdosti, budú robiť iredentu. Preto presvedčil prezidenta, aby túto univerzitu budovali bez maďarských profesorov, ktorí napokon dostali odstupné a odišli. Spolu s českými učiteľmi prišli podporiť budovanie univerzity aj niekoľkí študenti z Prahy."

Je logický výrok, že Univerzita Komenského má len deväťdesiat rokov, a preto nemôže byť lepšia ako univerzity v Oxforde či v Cambridgei?

"Vzhľadom na finančné vstupy je skoro zázrak, že máme dnešnú úroveň. Na jedného študenta dostávame štvrtinu priemeru krajín Európskej únie a sedminu oproti americkým univerzitám. V ratingu Webometrics sme na 508. mieste z 15-tisíc univerzít, patríme teda medzi top štyri percentá univerzít, ďalšia zo slovenských univerzít je za nami približne až o 400 miest. U nás študuje skoro 1400 zahraničných študentov, čo je asi tretina všetkých študentov zo zahraničia na Slovensku. V rámci štúdia medicíny a farmácie máme tri kompletné anglické programy."

Dá sa z toho usudzovať, že tieto odbory sú najkvalitnejšie?

"Určite sú porovnateľné so štúdiom v zahraničí. Štúdium medicíny je vo svete drahé, chodia k nám napríklad Gréci či Nóri. Dostali sme však už aj akreditáciu pre USA, u nás stojí štúdium medicíny asi 10-tisíc eur, čo je asi tretina toho, čo by platili študenti v USA."

Čo je lepšie, ak naši absolventi neodpracujú na Slovensku ani rok, alebo ak rovno odídu študovať do zahraničia?

"Žijeme v Európskej únii, každý môže študovať v zahraničí za rovnakých podmienok ako domáci študent. My nevyrábame absolventov len pre slovenský trh. Iná vec je, že by sme mali robiť všetko preto, aby zostali doma, no nebolo by korektné robiť to reštrikciou. V Česku študuje asi do 20-tisíc Slovákov, naplnili by teda jednu stredne veľkú univerzitu. Česi dávajú na školstvo o tretinu viac peňazí, tešia sa zdravej konkurencii. Českým študentom, ktorí majú niekedy tendenciu sťažovať sa na vysoký počet Slovákov, školy odkazujú - buďte lepší."

Je podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v populácii u nás stále nízky?

"Porovnania niekedy skresľovali, lebo na Západe sa počítali aj tí, ktorí sú len bakalári. Súčasný trend je taký, že štatisticky budeme čoskoro „najmúdrejšia" krajina na svete. V minulých rokoch sa prijal na vysokoškolské štúdium počet uchádzačov, ktorý zodpovedal okolo 72 percentám maturitného ročníka, čo je podľa mňa veľmi vysoké číslo, ktoré je jasným indikátorom znižovania kvality vysokoškolského vzdelania a hodnoty diplomu. Dnes je často bakalár na úrovni maturanta spred dvadsiatich rokov."

Je to výsledok zmenenej metodiky, ktorá financovanie škôl odvádzala od počtu študentov?

"Samozrejme, je to aj tým. Najviac na tomto systéme zarábali školy, ktoré nerobili prísne prijímacie skúšky. Predovšetkým novovzniknuté školy sa neohliadali na kvalitu. Ak to dovedieme do extrému, mnohé z nich diplomy v podstate len predávali a uspokojovali tak študentov chtivých diplomu. Týkalo sa to však len istého segmentu, nemohlo sa to diať v odboroch, ktoré sú náročné napríklad na experimentálne činnosti, na prístrojové vybavenie a podobne."

gaher2.jpg

Bakalársky titul sa stále neberie veľmi vážne.

"Je to nová vec. Vážnejší problém je však v tom, že štandardný bakalár nemá v mnohých odboroch uplatnenie. Bakalár-učiteľ nesmie učiť, bakalár-právnik nemôže vykonávať takmer žiadne povolanie. Zastával som názor, aby sme tento stupeň zavádzali len tam, kde tomu vyhovovala príslušná pracovno-právna legislatíva. Môj hlas nebol vypočutý."

Prečo ste proti preferencii technických smerov?

"Sledujete na trhu práce nedostatok absolventov v technických odboroch? Možno len v niektorých segmentoch či profesiách, to je však len štrukturálny problém. Je ilúziou, že spoločnosť je postavená predovšetkým na technológiách vymyslených technikmi. Bez základného výskumu, ktorý sa deje na univerzitách, nemôže byť dlhodobo úspešný ani aplikovaný výskum. Základný výskum je najlepšou investíciou."

Problém pri vnímaní jeho užitočnosti je zrejme v tom, že nemá stanovený cieľ uplatnenia.

"Objavy, ktoré zmenili náš svet, vznikli často pri základnom výskume. Web vymysleli predsa vedci v CERN-e, keď prišli na to, že treba mať niektoré dokumenty zavesené v rámci nejakej siete dostupnej mnohým. Nehovoriac už o vynálezoch, ktoré vyplynuli z výskumov NASA. Ani americké univerzity nechcú byť firmami, ich produktom je absolvent - najlepšie taký, ktorý je plný myšlienok a nápadov."

Niekto si zas môže myslieť, že v čase krízy je luxus platiť na študentov estetiky či filozofie.

"Žijeme v dobe, keď v našich zemepisných šírkach nie je problém uspokojovať základné potreby. Problém je zorganizovať spoločnosť tak, aby už neboli napätia, krízy či vojny, a na to potrebujeme ľudí s vyhraneným a kultivovaným hodnotovým vedomím. Preto je veľmi dôležitá filozofia, etika či estetika a umenie. Človek je predsa komplexný tvor."

Vy sám ste vyštudovali fyziku i filozofiu. Nie je to zvláštna kombinácia?

"Fyzika je čosi ako všeobecná teória modelov prírody, filozofia hovorí o spoločnosti, o jej modeloch. Logika, ktorej sa dnes venujem, skúma abstraktnú ríšu pojmov, je to teda ešte niečo hlbšie, niečo za týmito dvoma oblasťami, pretože obe používajú špecifické pojmové sústavy."

Kde všade sa schémy myslenia, ktoré prednášate, dajú aplikovať?

"Ak učím študentov marketingu či práva, pracujeme s odbornými textami, chcem, aby v nich dokázali precízne vyjadrovať myšlienky a presne im rozumieť. Celé právo je o jednoznačnosti noriem, o logických dôsledkoch obsahu zmlúv a podobne. Aj počítače fungujú na princípe logických obvodov. Tí, ktorí ich objavili, vedeli, že výrokové spojky vieme zadefinovať tabuľkovo."

Vašu učebnicu logiky odporúčajú napríklad aj na bohosloveckých fakultách. Existujú logické dôkazy existencie Boha?

"Nateraz žiadne nesplnili očakávania. Mnohé z nich nevychádzali dostatočne presne z dogmatiky. Ale čo je najdôležitejšie, logika nemôže dokazovať existenciu nijakých predmetov v časopriestore ani existenciu Boha. Nie je to v jej kompetencii, lebo to nie je empirická veda. Logika hovorí len o súvislostiach medzi nejakými pravdami a výrokmi."

Existuje niečo ako ženská logika?

"Provokatívne zvyknem hovoriť, že neviem, či to existuje, ale ak áno, tak ju nepoznám. Mal som vo svojich kurzoch mnohé študentky, ktoré dosahovali v testoch z logiky bezchybné výsledky, ale celkovo sa o ženskej logike hovorí vtedy, ak niekto v prospech citov potláča racionálne usudzovanie."

Logiku často zneužívajú aj politici pri svojich vyhláseniach.

"Málokedy sa môže tento termín v prejavoch používať korektne. Väčšinou sa tým myslí istá samozrejmosť, tam by sa skôr hodil menej exaktný termín „prirodzené". Politici chcú použitím adjektíva „logické" vzbudiť dojem, že ich návrh riešenia vychádza z nejakých všeobecne platných axióm. Nič exaktnejšie ako logika totiž nie je. Mnohí tvrdia, že aj matematika je len aplikovaná logika."

Je pohľad manažéra a pedagóga školy niekedy v konflikte?

"Nebol by som dobrým manažérom, ak by som nedokázal oddeliť to podstatné od nepodstatného, to isté musí urobiť aj učiteľ."

Sú machinácie pri prijímacích pohovoroch na UK už celkom vylúčené?

"Šesť rokov nebola spájaná UK so žiadnym prijímačkovým škandálom spôsobeným zamestnancami školy. Len na dokreslenie jeden fakt - svojho času sa jeden z mojich synov hlásil na Právnickú fakultu UK, a nebol prijatý. Ja som s tým nič neurobil, a podobne sa snažím postupovať aj v ostatných prípadoch - ako rektor som neopravil žiadne rozhodnutie dekanov o neprijatí na štúdium."

V čom sa líši súčasný študentský život od toho, ktorý ste zažili vy?

"Študentské časy bývajú v živote každého tie najkrajšie. Na vysokej škole je človek už dospelý, slobodný a plný elánu. My sme boli možno skromnejší, lákadiel bolo menej. Dnešní študenti žijú v rizikovejšom prostredí. V oceáne informácií majú však problém vyhľadať si to, čo je dôležité."

gaher3.jpg

S írskou prezidentkou Mary McAleeseovou po udelení Veľkej zlatej medaily UK.
FOTO - Archív UK

Sú mladí ľudia dnes dostatočne zvedaví?

"Zvedavosť je základný predpoklad skutočného štúdia, musíte ju mať v sebe, škola vytvára len podmienky na jej úspešnú realizáciu. Genetickú výbavu našich študentov zatiaľ ešte nevieme zmeniť. Často sa u študentov stretávam s cynizmom. Myslím si, že mladí priam nemajú morálne právo byť cynickí. Je to však výsledok zmeny hodnôt, prevláda orientácia na zisk a na pragmatickú účelovosť. Toto však považujem za ústup hodnôt, o ktoré sa má opierať civilizovaná spoločnosť."

Využívajú dnešní študenti dostatočne slobodu, ktorú dostala naša spoločnosť pred dvadsiatimi rokmi?

"Využívať slobodu znamená podľa mňa byť aj spoločensky aktívny. V tomto smere badám skôr únavu zo slobody a demokracie. Kvalita spoločnosti nie je určovaná len akýmsi systémom schválených pravidiel, ale závisí najmä od toho, ako ich ľudia napĺňajú, presadzujú."

Toto je aj dôvod, prečo ste sa stali miestnym poslancom vo Svätom Jure, kde bývate?

"Áno, venujem tomu dosť času. Som presvedčený, že občianska angažovanosť môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať život spoločnosti."

Sú akademické slobody u nás dostatočné?

"Dokladom akademickej slobody je aj to, že študenti či profesori verejne kritizujú rektora. Na druhej strane musí byť člen akademickej obce rovnako zodpovedný, ako je kritický, a nemal by používať pri argumentácii nepravdy."

Nemajú niekedy samosprávy tendenciu prerásť do uzavretých, vnútorne korumpovaných systémov?

Lobizmus je považovaný za legálny spôsob získavania priazne. Ja však preferujem priamu a verejnú komunikáciu. Vždy je to len o hrdinstve a osobnom presvedčení tých, ktorí hlasujú. Snažím sa nerobiť rozhodnutia účelovo, napríklad v prospech niektorej fakulty, ale riadiť sa dohodnutými princípmi a pravidlami v zmysle „padni komu padni".

František Gahér (1957)

vyštudoval fyziku a filozofiu na UK v Bratislave. Od roku 1998 pôsobil ako vedúci katedry a neskôr mimoriadny profesor na katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty UK, od 1. februára 2003 je rektorom Univerzity Komenského. Habilitoval prácou o stoickej sémantike a logike. Je autorom knihy Logika pre každého (1994, 1998, 2003), Logické hádanky, hlavolamy a paradoxy: nielen pre deti a mládež (1996); a štyroch desiatok vedeckých alebo odborných publikácií. Je ženatý a má štyri deti.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 907
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 297
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 159
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 866
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 719
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu