Medzi študentmi je viac národniarov a pravičiarov

BRATISLAVA. V júnových voľbách do Európskeho parlamentu volili študenti stredných a vysokých škôl vo veku 18-23 rokov najviac europoslancov zo strany Smer-SD (29,4 percenta) a SKDÚ-DS (21 percent). Nasledovalo KDH (8,8 percenta), SNS (8,1), SMK (6,6) a ĽS-HZDS (5,5 percenta). V porovnaní s oficiálnymi výsledkami eurovolieb tak dali študenti viac percent SNS aj SDKÚ-DS ako ostatní občania SR. (SNS získala v eurovoľbách 5,6 percenta, SDKÚ-DS 16,9 percenta, pozn. TASR). Zo skupiny prvovoličov, maturantov a vysokoškolákov, ktorých je 170.000, išlo voliť zhruba 32 percent, čo predstavuje 47.000 voličov.

Vyplýva to z prieskumu Katedry politológie Univerzity Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave a Agentúry sociálnych analýz, v ktorom 8. až 18. júna oslovili 852 študentov formou sociologických dotazníkov.

Moderátori populárni ako politici

"Mladí ľudia sú viac národne orientovaní, sympatizujú s kritikmi vlády, viac sú pravicovo orientovaní ako ľavicovo," konštatoval politológ UCM Ladislav Macháček. Pokračoval, že stranu ĽS-HZDS študenti nepreferujú, ale uprednostňujú SNS. Fenoménom medzi nimi bola znovuzvolená europoslankyňa Monika Beňová-Flašíková.

Študentov podľa prieskumu najviac do volieb prilákali samotní kandidujúci (okolo 15 percent), prekvapivo za nimi nasledovali moderátori v zhruba 10 percentách, za nimi europoslanci, politológovia a sociológovia. Až okolo 41 percent nemusela ovplyvňovať žiadna osoba. "Moderátori sú skoro takí dôležití ako poslanci, či politológovia," zhodnotil Macháček.

Z nástrojov, ktoré mali pútať k volebným schránkam, bola najsilnejšia televízia (25 percent), ďalej noviny či bilboardy. Podľa politológa význam nabral aj internet a facebook. "Od volieb k voľbám bude tento nástroj stúpať," zhodnotil Macháček.

Politológ sa teší z rastúcej účasti

Politológ Peter Horváth sa domnieva, že volebná účasť závisí najmä od aktivity poslancov a médií. "Hoci sme skončili opäť poslední, nebolo veľa krajín EÚ, ktorým rástla volebná účasť, naopak, klesala," zdôraznil s tým, že ju možno považovať za väčší úspech, hoci tesne minula číslo 20.

Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR Robert Hajšel kritizoval, že Slovákov ako jediných z EÚ zaujímali platy europoslancov. "V iných štátoch táto téma nerezonovala," povedal s tým, že je to slovenský fenomén. "Na platy a výhody sú najviac citliví 18- až 19-roční ľudia," informoval v tejto súvislosti Macháček.

Hajšel predpokladá, že keby v SR bola možnosť hlasovať elektronicky, pravdepodobne by bola účasť vo voľbách vyššia. Politici by mali podľa neho zvážiť aj tieto možnosti. Podľa prieskumu, ak by existovala možnosť, mobilom, či internetom by zahlasovalo vyše 40 percent opýtaných.