PRAHA, BRATISLAVA. Praha si dnes s najväčšou pravdepodobnosťou vylepší povesť naštrbenú pádom vlády uprostred šéfovania Európskej únii.
Český senát má na programe hlasovanie o Lisabonskej zmluve a všetko naznačuje tomu, že ju schváli. Český parlament je posledným v únii, ktorý sa k dokumentu ešte nevyjadril. Kým jeho dolná komora, Poslanecká snemovňa, ho odobrila už vo februári, senátorom z ODS sa do podpory Lisabonu veľmi nechcelo.
Nakoniec sa však trojpätinová väčšina medzi senátormi, potrebná na schválenie eurozmluvy, našla.
ODS nechce ďalší trapas
Časť senátorov z ODS, ktorí sa chystali Lisabonskú zmluvu odpísať, zmenila názor.
Odporúčam ratifikáciu Lisabonu. Dúfam, že nebude rozdeľovať senátny klub ODS, ani ODS ako takú.
Mirek Topolánek,
šéf ODS a premiér v demisii.
„Podľa mojich informácií bude pre zmluvu hlasovať viac ako sedem senátorov ODS,“ citovali Hospodářské noviny šéfa klubu Jiřího Stříteského. Schválenie môžu napomôcť aj tak, že sálu pred hlasovaním opustia.
Zmenu nálad spôsobil aj marcový pád vlády Mirka Topolánka. „Neviem, či môžeme riskovať ďalšiu hanbu,“ povedal Lidovým novinám napríklad senátor Pavel Sušický.
Podmienkou na požehnanie ODS bolo aj schválenie takzvaného viazaného mandátu. Ten by mal podľa vicepremiéra pre Európu Alexandra Vondru zabrániť prenosu kompetencií do Bruselu bez súhlasu parlamentu.
Topolánek verzus Klaus
Viazaný mandát je však podľa politológa Jiřího Peheho len falošnou útechou, ktorá bude v realite neúčinná. „Je to len fasáda,“ povedal SME Pehe.
Lisabon Senátu predloží premiér Topolánek, ktorý ho už v minulosti označil za „nutné zlo“. Pohrozil, že ak ho Praha neprijme, ocitne sa v únii na periférii a pod vplyvom Ruska.
České NIE by pochovalo reformnú zmluvu Európskej únie aj bez opakovaného referenda v Írsku, ktoré ju už raz odmietlo.
Ak senátori Topolánka poslúchnu, pozícia šéfa ODS sa posilní v zahraničí aj vo vlastnej strane. „Je jasné, že to oslabí klausovské krídlo,“ dodal Pehe.
Prezident sa nevzdáva
Práve Klaus, ktorý nedávno na protest proti Topolánkovej politike ODS opustil, je najväčším odporcom Lisabonu. Tvrdí, že Česko pripraví o suverenitu.
Hoci prezidentovi už v minulosti nedal za pravdu český Ústavný súd, nie je vylúčené, že Lisabon sa pred ním objaví znovu.
Klaus sa nevzdáva. Svoj podpis pod zmluvu prisľúbil až po novom írskom referede na jeseň.
PRAHA, BRATISLAVA. Úradnícky kabinet Jana Fischera je už kompletne na papieri.
Občianski demokrati, socialisti a zelení sa včera dohodli na jeho definitívnom zložení. Kreslo ministra financií, o ktoré sa sporili strany najviac, obsadí súčasný zástupca ministra Eduard Janota.
Druhú úradnícku vládu v histórii samostatného Česka vymenuje prezident Václav Klaus v piatok. V programe má dokončenie európskeho predsedníctva, zostavenie rozpočtu a boj s ekonomickou krízou.
Liasabonská zmluva vstúpi do platnosti, až keď ju schváli všetkých 27 členov únie.
1. Čo je Lisabonská zmluva?
Lisabon podľa svojich zástancov umožní efektívnejšie fungovanie Európskej únie a jej ďalšie rozširovanie. Zmluva, ktorú európski lídri podpísali v decembi 2007, nahradila odmietnutú európsku ústavu.
2. Aké najväčšie zmeny prinesie?
Zruší rotujúce predsedníctvo na najvyšších úrovniach Európskej únie a ustanoví post stáleho predsedu Európskej rady a ministra zahraničných vecí únie. Vo viacerých oblastiach ruší veto členských štátov.
3. Kedy začne únia podľa nej fungovať?
Keď ju schváli všetkých 27 členských štátov. Aj potom môže trvať ešte niekoľko mesiacov, kým sa Lisabon prejaví v realite. Pôvodne mal vstúpiť do platnosti začiatkom tohto roka.
4. Ktoré štáty Lisabon ešte blokujú?
Okrem Česka, ktoré ho dnes pravdepodobne schváli, aj Írsko, Poľsko a Nemecko. V Írsku sa na jeseň zopakuje referendum o zmluve. V Poľsku sa čaká na podpis prezidenta. V Nemecku ju musí ešte odobriť Ústavný súd.
5. Čo ak Lisabon neprejde?
Oficiálne nijaký plán B európski lídri a Brusel nemajú. Časť analytikov však upozorňuje, že Lisabon by mohol začať platiť aj napriek nesúhlasu niektorých členských štátov. Tieto krajiny by sa potom ocitli na okraji európskej integrácie, zatiaľ čo „lisabonské štáty“ by spolupracovali užšie.
Ekonomická recesia a nové záruky od Bruselu dali európskej zmluve šancu.
DUBLIN, BRATISLAVA. Z rázneho NIE, ktoré v júnovom referende povedali Íri Lisabonskej zmluve, sa stáva čoraz istejšie ÁNO. Jediná krajina, ktorá nenechala rozhodovanie o eurozmluve na bedrách parlamentu, si má hlasovanie zopakovať v októbri.
A podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti Quantum Research by tentoraz zmluva mala v plebiscite prejsť s výrazným náskokom. ÁNO by v reparáte zaškrtlo 55 percent Írov, proti by hlasovalo 37 percent opýtaných.
Hlavným dôvodom zmeny je finančná kríza, ktorá „Keltského tigra“ takmer položila na kolená, a záruky, ktoré sa Dublinu podarilo s Bruselom dohodnúť.
Írsko hlásilo vlani recesiu ako prvá úniová krajina a jeho vyhliadky sú najhoršie z celej dvadsaťsedmičky. Nezamestnanosť má dosiahnuť 17 percent a do roku 2010 klesne HDP o 12 percent, čo je najhorší stav od 30. rokov minulého storočia. Íri si uvedomujú, že bez únie krízu nezvládnu.
Brusel však musel pristúpiť na isté ústupky. Íri si vydupali záruky istej suverenity, ako sú vlastný komisár, dohľad nad daňovou politikou či zachovanie zákona zakazujúceho potraty.
Premiér Brian Cowen je preto optimistický. Aj keď mu Berlín vyčíta, že robí príliš málo, aby sa neúspech už nezopakoval. „Prioritou Írska je, aby tieto záruky boli právne silné,“ povedal minister pre Európu Dick Roche denníku Irish Times.
