BRATISLAVA. Zmutovaný vírus prasacej chrípky, ktorý v Mexiku zabil zatiaľ 150 ľudí, na Slovensko ešte nedorazil.
Slovenské úrady zatiaľ verejnosť aj cestovné kancelárie vyzvali, aby zvážili cestovanie do krajín, kde sa vírus vyskytol. „Informujeme ľudí, cestovné kancelárie aj lekárov, aby tí, čo sa z tejto oblasti vrátia, radšej preventívne vyhľadali lekára,“ povedal minister zdravotníctva Richard Raši (Smer).
Kancelárie pobyty nerušia. Bubo Travel Agency, najväčší organizátor ciest do Mexika, má v tejto krajine asi 90 klientov. „V južnom Mexiku ďaleko od hlavného mesta aj od postihnutých regiónov a na pobreží Pacifiku v Acapulcu,“ tvrdí manažér Jozef Zelizňák. „Jednej zo skupín sme skrátili program v hlavnom meste a rozšírili program v letovisku Acapulco.“ Ďalšiu cestu asi pre 70 klientov plánujú 8. júna.
Kartago tours má v oblasti Cancun 33 Slovákov. „Najbližší odlet máme 2. mája a chystá sa tam 22 ľudí,“ povedala Martina Pažitná zo spoločnosti.
Opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu prijímajú aj európske letiská. Na pražskom letisku Ruzyne odvčera visia tabule s informáciami o príznakoch ochorenia a o ambulancii v areáli, kde sa pasažieri môžu dať vyšetriť.
Do Mexika sa od nás nelieta
Slovenský Úrad verejného zdravotníctva vraj už tiež listom vyzval slovenské letiská, aby zabezpečili pri pristávaní lietadiel zdravotnú službu.
Hovorkyňa letiska M. R. Štefánika v Bratislave Dana Madunická včera večer povedala, že letisko zatiaľ neprijalo v súvislosti s chrípkou žiadne opatrenia. „Pohotovostný plán letiska rieši všetky mimoriadne udalosti vrátane zavlečenia vysokovirulentných chorôb.
V prípade vzniku mimoriadnej situácie máme zabezpečený informačný systém a zriadenú karanténnu miestnosť.“
Slovensko nemá s Mexikom ani so Spojenými štátmi americkými žiadne letecké spojenie.
Liek by sa nemal užívať skôr
Prasacia chrípka
- Choroba má zo začiatku príznaky klasickej chrípky – horúčky, malátnosť, plný nos.
- Pri prasacej chrípke sa však stav časom nezlepšuje, ale zhoršuje. Vírus útočí najmä na mladú dospelú populáciu.
- Odlíšiť prasaciu chrípku od obyčajnej sa dá iba špeciálnym vyšetrením.
Cena balenia antivirotík, údajne účinných aj proti prasacej chrípke, sa pohybuje okolo 30 eur. Zdravotníci nakupovanie liekov do zásoby ani ich preventívne užívanie neodporúčajú. „Ak by došlo k ich užívaniu, vznikla by skôr aj rezistencia na ne. Ak človek, ktorý príde z tejto oblasti, bude mať príznaky, lekár ho odporučí hospitalizovať na infekčnom oddelení,“ hovorí vedúci odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva Ján Mikas.
Vakcína proti vírusu zatiaľ neexistuje. „Nie je potvrdené, či vakcína proti sezónnej chrípke, ktorá sa každý rok očkuje, bude účinná aj proti tomuto kmeňu,“ hovorí Mikas. Experti Svetovej zdravotníckej organizácie však už podľa neho pripravujú novú vakcínu.
„Došlo k tomu, že u prasiat sa skombinoval vtáčí, prasací a ľudský vírus. Také niečo sa stalo prvýkrát, preto tomu prikladáme veľkú vážnosť.“
Zástupcovia organizácia majú o ďalšom postupe diskutovať už v utorok v Ženeve.
Rúšok vraj máme dosť
Slovensko by si v prípade epidémie prasacej chrípky poradilo a je pripravené. Tvrdia to najvyšší predstavitelia zodpovedných inštitúcií.
Minister zdravotníctva Richard Raši povedal, že Slovensko má takmer 700tisíc antivirotík, ktoré sú účinné aj proti tomuto typu ochorenia. Na otázku, či ich bude dosť, odpovedal, že tieto lieky sú uložené v štátnych hmotných rezervách ako rezerva pre rizikové skupiny.
Riaditeľ kancelárie úradu štátnych hmotných rezerv Ľubomír Urban povedal, že na sklade majú „dostatočný počet ochranných rúšok i lieku Tamiflu.“ Okrem toho má správa rezerv aj ochranné odevy, ochranné rukavice, ochranné okuliare, návleky na obuv, zástery, vaky a respirátory.
Raši povedal, že istá zásoba antivirotík je aj v distribučných firmách a lekárňach.
„Liek Tamiflu v našej lekárni máme v sklade, stojí 31,21 eura. Doteraz so zásobovaním problém nebol,“ povedala Vladimíra Gromová z lekárne v Stupave.
Farmaceutická spoločnosť Roche cez agentúru SITA oznámila, že nový kmeň prasacej chrípky je citlivý na antivírusový liek oseltamivir. Na Slovensku sú podľa Martiny Utešenej zo spoločnosti dostatočné zásoby tohto lieku.
V mexickom hlavnom meste zabila prasacia chrípka už desiatky ľudí. Obyvatelia sa boja, že číslo porastie.
MEXICO CITY, BRATISLAVA. Školy, súdy či divadlá sú zatvorené. Kto nemusí, nevychádza von. Kto musí, nasadí si na ústa rúšku.
V inokedy pulzujúcej mexickej metropole Mexico City sa život výrazne spomalil. Na prasaciu chrípku tam zomrelo najviac ľudí, 149. Zatiaľ čo zvyšok sveta uvažuje, či sa blíži svetová pandémia, ulice tohto mesta sa už katastrofickému filmu začínajú podobať.
„Cez víkend som sa vracala do mesta. Na cestách neboli takmer žiadne autá. Trasu, ktorá normálne trvá tri hodiny, sme prekonali za 40 minút,“ opisuje slovenská učiteľka Karolína. V Mexiku dlhodobo žije asi 400 Slovákov, veľvyslanectvo zatiaľ nemá informácie o ochorení žiadneho z nich.
Ani Karolína, ktorá žije v krajine štyri roky, nepozná niekoho, kto by ochorel. No dodáva, že radšej nevychádza von. „Som navyše tehotná, tak si dávam väčší pozor.“ Na ulicu vyráža iba s rúškom.
Včera bol prvý pracovný deň a tak oproti víkendu bolo v uliciach živšie. Hoci mnohé inštitúcie sú zatvorené, väčšina domácich chodí ďalej do práce. „Dvadsaťmiliónová metropola je mravenisko. Ľudia sa nemajú príliš kde skryť pred davom, najmä keď musia používať hromadnú dopravu, aby sa dostali do práce,“ opisuje situáciu Slovák Alojz Kryšak, ktorý v Mexiku žije takmer 20 rokov.
Počas víkendu bolo v jednom z najhlučnejších miest sveta počuť spievať vtáky. Zatvorené boli aj kostoly, futbalové zápasy sa namiesto hlučnej atmosfére hrali v tichu. Kto mohol, ostal doma.
V krajine sa šepká, že počet mŕtvych je oveľa väčší, ako je oficiálny údaj úradov. Slováci hovoria, že strach pred chrípkou vidieť všade. Napríklad v tom, že ľudia radšej chodia po schodoch ako výťahom s cudzími.
Bez rúšky ani na krok, ľudia ich nosia aj do kostola.
FOTO – SITA/AP
O príčinách a dôsledkoch vírusu prasacej chrípky sme sa rozprávali s GUSTÁVOM RUSSOM z Virologického ústavu SAV.
Z Mexika sa šíri prasacia chrípka. Čo je to za vírus?
„Nie celkom správne sa hovorí o prasacej chrípke. Chrípka pôsobí na ľudí, vtákov, prasatá, veľryby, či delfíny. Prvý vírus chrípky, ktorý sa podarilo izolovať, bol práve prasací vírus v roku 1930. Až o štyri roky neskôr bol izolovaný vírus chrípky aj u ľudí. Takže prasací vírus nie je nič abnormálne, je to normálny vírus chrípky, ktorý infikuje prasatá.“
Ako sa ním nakazí človek?
„Genetický materiál vírusu sa skladá z ôsmich nezávislých častí. Keď príde k infekcii jednej bunky prasacím a ľudským vírusom alebo vtáčím a ľudským, môžu si medzi sebou vymeniť tieto časti a môže vzniknúť ich kombinácia. V Mexiku izolovali vírus, ktorý obsahuje prasací, vtáčí a ľudský genetický materiál, takže je to až trojkombinácia.“
Ako vznikla?
„Podmienkou vzniku takéhoto vírusu je, aby sa v jedinej bunke stretli všetky tri vírusy a navzájom sa skombinovali. Špeciálnu úlohu v tom hrajú prasatá. Vtáčie vírusy až na ojedinelé výnimky nemôžu infikovať ľudí a naopak. Ale prasatá môžu byť infikované aj ľudskými, aj vtáčími vírusmi. Prasa sa tak stáva miešacou nádobou. Vírus, ktorý vznikol, je schopný infikovať ľudské bunky a prenáša sa takisto ako každá iná chrípka vzduchom – kvapôčkovou infekciou.“
Ako sa prejavy vírusu líšia od bežnej chrípky?
„Akákoľvek chrípka – vtáčia, prasacia, ľudská – všetky majú úplne rovnaké príznaky.“
Prečo umierajú ľudia?
„Smrťou sa môže skončiť aj bežná chrípka. Každý rok na ňu zomrie vo svete asi pol milióna ľudí a jedna z príčin je, že sa nedávajú očkovať. Rozdiel je v tom, že voči tomuto vírusu nemáme vakcínu. S jednou časťou vírusu, ktorá pochádza od prasiat, doteraz ľudia nedochádzali do styku a nemajú protilátky. Na druhej strane máme účinnú antivírusovú látku, napríklad Tamiflu, čo je obrovská výhoda. Problém je v tom, že keď pacient príde k lekárovi s chrípkou, lekár nezistí, či má prasaciu chrípku. Ak by to chcel dokázať, žiadalo by si to špeciálnu expertízu, ktorá je veľmi náročná a drahá.“
Hrozí pandémia?
„Pandémia ako celosvetové zachvátenie chrípkou tu nebolo od roku 1968. Jediné, čo vám môžem odprisahať je, že raz tu pandémia bude, ale kedy to bude a či spôsobí vážne škody, alebo to prebehne mierne ako v roku 1968, vám nepovie nikto.“
Kto je najohrozenejší?
„V Mexiku boli zatiaľ postihnutí najmä mladí, zdraví ľudia. To sa podobá na rok 1918, keď počas pandémie španielskej chrípky tiež zomierali väčšinou mladí ľudia. Malo sa za to, že imunitný systém, ktorý je vo veľmi dobrej kondícii, vyvolal silnú imunitnú odpoveď, ktorá zhoršila priebeh.“
Aká je prevencia?
„Prevencia spočíva v tom, čo robia Mexičania, že majú rúška, nechodia do kina, dopravnými prostriedkami. Na takéto opatrenia u nás zatiaľ nie je dôvod.“
