Do ôsmich dní po skončení školy musíte zájsť do zdravotnej poisťovne
Ak ste v cudzine
- Ak sa absolvent rozhodne odísť do zahraničia a zamestná sa tam, je povinný sa v tejto krajine aj verejne zdravotne poistiť.
- Poistenec musí poistenie v inej krajine EÚ oznámiť zdravotnej poisťovni na Slovensku do 8 dní a súčasne vrátiť preukaz poistenca aj európsky preukaz zdravotného poistenia.
- Poistenec pri návrate na Slovensko je povinný sa do 8 dní prihlásiť do zdravotnej poisťovne na Slovensku.
- Priniesť by mal vyplnený formulár E104 (potvrdenie o úhrne období poistenia, zamestnania alebo bydliska), ktorý by mala vydať zdravotná poisťovňa v štáte, kde bol poistený.
BRATISLAVA. Každý rok skončí od mája do septembra asi 70tisíc absolventov stredných škôl a asi 35tisíc absolventov vysokých škôl.
Vlani sa zamestnalo deväťdesiat percent absolventov vysokých škôl a asi polovica absolventov stredných škôl, hovorí štatistika Ústavu informácií a prognóz školstva.
Tí, ktorým sa tento rok nepodarí nájsť si prácu hneď po škole, majú zo zákona jedinú povinnosť. Platiť si z vlastného vrecka zdravotné poistenie.
Do ôsmich kalendárnych dní
Absolventi, ktorým sa nepodarí do ôsmich kalendárnych dní od skončenia školy nájsť si zamestnanie, sú povinní platiť za seba zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne, v ktorej sú prihlásení. Mesačne 26,74 eura, čiže 806 korún.
U absolventov stredných škôl sa za koniec školského roka považuje 31. august a absolventom vysokých škôl deň vykonania štátnej skúšky.
Ak si štátnice posunie absolvent na jesenný termín a skončí napríklad 27. augusta, do zdravotnej poisťovne by mal prísť oznámiť zmenu platiteľa poistného, čiže to, že už nie je študentom a neplatí za neho poistné štát, najneskôr do 4. septembra. Pre víkend a štátny sviatok mu na získanie a odovzdanie potvrdenia o skončení školy zostane päť pracovných dní.
Ak si mladí ľudia nesplnia povinnosť, respektíve splnia si ju po termíne, zdravotná poisťovňa to oznámi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
„V prípade, že poistenec sa nahlási ako dobrovoľne nezamestnaný a v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ, ale neuhrádza poistné, poisťovňa si uplatní svoje nároky na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čím môžu vzniknúť poistencovi ďalšie náklady v súvislosti s trovami zdravotnej poisťovne,“ povedala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Judita Smatanová.
Ak nezaplatí svojej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri mesiace v jednom kalendárnom roku, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Úrad práce je dobrovoľný
Na úrad práce človek po skončení školy ísť nemusí. Je na jeho rozhodnutí, či chce, aby mu úrad práce hľadal prácu, alebo umožnil rekvalifikačný kurz či absolventskú prax. Na dávky zvyčajne nárok nemá.
Zbaví sa však povinnosti platiť si zdravotné poistenie sám a ako za uchádzača o zamestnanie bude preddavky do zdravotnej poisťovne za neho naďalej uhrádzať štát.
Na úrad práce v mieste svojho trvalého bydliska by mal absolvent potvrdenie o skončení školy doniesť do siedmich dní od skončenia školy.
„Rodičia absolventov stredných škôl majú nárok na rodinné prídavky až do 31. augusta a stredoškoláci sa tak vo väčšine prípadov obracajú na úrad až po skončení letných prázdnin v septembri,“ povedal Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Hlásiť sa aj inde
Ak sa človek prihlási do evidencie úradu práce, raz za mesiac sa bude musieť prísť hlásiť, aby úradu preukázal, že sa aktívne usiluje prácu si nájsť. „Uchádzač je tiež povinný byť k dispozícii úradu práce do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom,“ vysvetľuje Zeman.
Absolvent, ktorý má trvalé bydlisko v regióne s nízkym počtom pracovných príležitostí a chce si hľadať prácu na vlastnú päsť aj v inom regióne, kde je nezamestnanosť nižšia a príležitostí viac, no nechce byť obmedzovaný povinnosťou chodiť sa hlásiť na úrad v mieste trvalého bydliska aspoň raz za mesiac, môže požiadať úrad v mieste trvalého bydliska o delegovanie právomocí úradu v mieste prechodného pobytu. Napríklad v meste, kde študoval na vysokej škole.
Peniaze na vylepšenie svojej situácie po škole bez práce môže očakávať len malé percento čerstvých absolventov.
Nárok na dávku v nezamestnanosti absolventi zvyčajne nemajú. Potrebovali by totiž pred evidenciou byť zamestnaní aspoň tri roky alebo platiť si dobrovoľne poistenie v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch.
Dávky z úradu dostane minimálne percento čerstvých absolventov. Treba využiť aspoň nárok na príspevky pri hľadaní.
BRATISLAVA. Zaevidovanie sa na úrade práce je dobrovoľné. Povinnosť, ktorá z neho vyplýva, je aspoň raz za mesiac dokázať regionálnemu úradu práce, že si človek aktívne hľadá prácu. Na druhej strane bude od úradu práce dostávať informácie o voľných pracovných miestach, ktoré má, alebo o možných kurzoch pre uchádzačov.
Ak je človek na úrade práce a je sám aktívny, reaguje na vypísané ponuky a chodí na pracovné pohovory mimo miesta trvalého bydliska, úrad mu preplatí časť peňazí, ktoré do cestovania na pohovory či výberové konania investuje.
Nárok na časť nákladov má, ak na cestovnom zaplatil viac ako 3,32 eura, čiže sto korún. Uchádzačovi o zamestnanie preplatí úrad maximálne 70 percent z cestovných nákladov, ale najviac 26,56 eura (800 korún) za mesiac.
Človek, ktorý je na úrade práce viac ako tri mesiace, má nárok aj na preplácanie časti cestovného do práce, ak si ju nájde mimo miesta, kde býva. Písomne požiadať o peniaze treba do pol rok od nástupu do práce.
Nárok na príspevok na dochádzku do práce je maximálne jeden rok, odkedy človek začal pracovať, a jeho dĺžka závisí od dĺžky obdobia, ktoré bol predtým nezamestnaný.
Od apríla každý, kto začne po troch mesiacoch od evidencie na úrade práce podnikať, môže dostať od štátu 2416,15 alebo 3775,24 eura ako jednorazový príspevok.
Podmienkou je okrem dĺžky evidencie absolvovanie prípravy na podnikanie prostredníctvom úradu práce, predloženie podnikateľského zámeru a následné podnikanie minimálne dva roky.
Ľudia v evidencii do 25 rokov si môžu na pol roka vylepšiť rozpočet o 170 eur mesačne, ak si nájdu zamestnávateľa, ktorý im umožní praxovať.
BRATISLAVA. Ak príde na úrad práce človek mladší ako 25 rokov, môže využiť čas, kým nemá prácu, aspoň na takzvanú absolventskú prax.
Na absolventskej praxi by mal absolvent získať praktické skúsenosti k tomu, čo sa naučil v škole. Podmienkou, aby absolvent mohol ísť na absolventskú prax cez úrad práce a získať tak okrem praxe aj peniaze navyše, je, aby bol medzi nezamestnanými v evidencii aspoň tri mesiace.
Absolventská prax nemôže trvať dlhšie ako pol roka a každý týždeň môže mladý človek odpracovať maximálne 20 hodín týždenne, čiže polovicu bežného osemhodinového pracovného týždňa.
Každý mesiac za takto odrobené hodiny dostane absolvent v súčasnosti 178,92 eura (5390 korún), čo je aktuálna výška životného minima.
„Najdôležitejšie a najrozhodujúcejšie pri absolventskej praxi je existencia zamestnávateľa, ktorý má záujem prijať absolventa na prax, požiada o to úrad a súčasne vie ponúknuť aj perspektívu reálneho zamestnania absolventa," povedal Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Takéhoto zamestnávateľa si absolvent môže, samozrejme, nájsť aj sám," dodáva Zeman z ústredia práce.
Dobrý životopis a schopnosť sebaprezentácie sú základ. Nároky stúpli na cudzie jazyky a technické zručnosti, čo sú u mladých kvality, na ktoré firmy najviac pozerajú.
BRATISLAVA. Podľa názoru personalistov je pre absolventov najvhodnejší čas hľadať si prácu začiatok nového roka.
Ešte ako študenti tak predbehnú najväčšiu vlnu nových absolventov na trhu práce v máji a júni a zároveň si do štátnic odpracujú trojmesačnú skúšobnú lehotu a v máji či júni si môžu vziať na prípravu na štátnice prvú dovolenku alebo ju využiť počas leta.
Tento rok predpovedajú absolventom personalisti zhoršenú situáciu, pretože v kríze sa prejaví hlavná vlastnosť, pre ktorú patria absolventi do takzvanej znevýhodnenej skupiny na trhu práce. Nemajú prax.
To je dôvod navyše, prečo firmy v čase šetrenia uprednostnia uchádzača, ktorý nepotrebuje investíciu na zaúčanie.
Riaditeľka spoločnosti Manpower pre Českú republika a Slovensko Jaroslava Rezlerová postavenie absolventov nevidí až tak pesimisticky. „Absolventi to budú mať tento rok ťažšie, rovnako ako všetci ostatní. Ich výhodou na trhu však ostáva väčšia flexibilita, väčšia ochota sťahovať sa a tiež lepšie ovládanie práce s technológiami či počítačom," povedala.
Absolventom, ktorí majú vybrané firmy, pre ktoré chcú pracovať, okrem tradičného vloženia životopisu do databázy personálnej agentúry odporúča skontaktovať sa so svojou vybranou firmou aj mimo vypísaného konkurzu s dobre pripraveným motivačným listom.
Darina Mokráňová z Index Nosluš hovorí, že ak si absolventi nenájdu prácu ani do septembra, keď sa skončia ich posledné možné prázdniny, mali by zo začiatku ustúpiť zo svojich požiadaviek. „Radím im hľadať uplatnenie v neziskových organizáciách, školách, projektoch. Cez dobrovoľnícke aktivity získajú prax, ukážu svoje schopnosti a stretnú ľudí, ktorí im môžu ponúknuť prácu," povedala Mokráňová.
Alica Domanická z LMC dodáva, že kríza sprísnila výberové kritériá pre absolventov najmä vo väčšom dôraze na jazykové schopnosti, ale aj na to, či majú za sebou študijný pobyt, skúsenosti z brigád alebo prax v nejakej firme. Zároveň všetky skúsenosti treba vedieť dobre predať.
Navyše si podľa Domanickej môžu absolventi už teraz pozerať informácie o tréningových programoch vo firmách a stáže.
„Obdobie prijímania prihlášok do takýchto programov je spravidla od februára, maximálne do polovice apríla. Čerství absolventi sa však môžu zapojiť do programov, ktoré vypisujú firmy už na ďalší rok, keďže mnohé prijímajú aj absolventov s ročnou, prípadne dvojročnou praxou," povedala Domanická.
