Vladimír Palko: To budú kresťanov všade vyhadzovať z práce?

Som prekvapený, ako dlho v tej politike napriek svojim postojom som. Vlastne som v nej už dávno nemal byť, tvrdí v rozhovore pre SME.sk šéf KDS Vladimír Palko.

Týmto rozhovorom začíname sériu debát s kandidátmi do europarlamentu. Oslovený bude vždy jeden zástupca z každej relevantnej politickej strany.

Nie ste nešťastný z toho, koľko je na Slovensku konzervatívcov vášho rangu? Nedávne voľby naznačili, že len niečo cez päť percent.

Určite viac, hoci si nerobím ilúzie, že by šlo o veľké číslo. Z troch momentálnych prúdov je najsilnejší postkomunizmus, nasleduje liberalizmus, aktivizovaný kandidatúrou Ivety Radičovej, kresťanskí konzervatívci sú najslabší.

Prečo?

Rozložilo sa ich politické prostredie. František Mikloško bol jediným skutočným reprezentantom tohto prúdu. Stavali sme ho ako začínajúca strana bez veľkých zdrojov, KDH podporilo svojho odvekého súpera - liberalizmus.

Nedošlo k zlyhaniu z vašej strany, keď ste nepresvedčili voličov?

Nie, naopak. Krokom KDH došlo k dezorientácii voličov v kresťansko-konzervatívnom tábore. Za to predsa nenesú vinu voliči, ale konkrétni politici. KDH úplne zlyhalo.

Vy nie? Ste síce nová strana, ale v politike dosť dlho na to, aby vás ľudia poznali.

Prečo by sme mali zlyhať, keď sme navrhli kandidáta, ktorý celým životom aj hodnotami reprezentuje kresťansko-konzervatívne hodnoty?

Ponúknuť je málo, ľudí treba aj presvedčiť o tom, že je najlepší.

Veď proti nám stálo etablované KDH, ktoré v rozpore s celou svojou tradíciou podporilo predstaviteľku takmer ľavicového liberalizmu. Za to snáď nenesieme vinu my. Vo vnútri KDH sa dokonca robila kampaň proti Mikloškovi, o tom predsa vieme svoje.

Určite menšia ako kampaň proti Radičovej.

Nie, žiadnu vinu na výsledku nenesieme. Sme hrdí na to, že v ťažkých podmienkach sme nazbierali podpisy na Mikloškovu kandidatúru, aj na to, že získal tretie miesto. Že proti nemu iní „kresťanskí" politici robili kampaň? Nech si spytujú svedomie, ide o ich chybu a zlyhanie. My sme proti Radičovej kampaň nerobili.

No...

Absolútne žiadnu.

Vaše články na blogu, vystúpenia, vyjadrenia pána Mikloška, rovnako články vašich podporovateľov a podobne boli čím?

Mikloško s Radičovou predsa nijako nepolemizoval. Bol ale jediný, kto sa postavil proti Gašparovičovi.

Prekvapuje ma, ako dlho som v politike napriek svojim postojom

To je pravda, rovnako to, že Radičovej podporovateľ Hvorecký zaútočil na Mikloška podpásovo. Nesúhlasím ale, že fanúšikovia Mikloška nerobili kampaň proti Radičovej.

Radičová sa nedostala do sporu s nami ako politikmi, ale do prirodzeného konfliktu s cirkvou. Ten sme nijako neeskalovali. Jednoducho sa objavili kňazi a biskupi, ktorí povedali, že Radičová je problém. Prečo to pripisujete za vinu nám?

Nikomu nič nepripisujem, pýtal som sa len na zlyhanie KDS, ktoré nevedelo presvedčiť voličov.

Prečo by sme si mali spytovať svedomie, keď ostatní zlyhávali oveľa viac? Tvária sa ako kresťanskí politici a potom idú proti kresťanskému kandidátovi? My sme ostali verní svojej politickej línii. Hovorili nám, že Mikloško dostane vo voľbách jedno percento, iní, že nenazbierame ani dosť podpisov. Trápili sme sa teda naozaj riadne, ale dokázali sme to.

Kto Mikloškovi predpovedal len jedno percento?

To sú kuloárne rozhovory. Jeho kampaň nesporne zaujala, postavili sme človeka, ktorý ako jediný dokázal otvoriť Gašparovičovu minulosť. Radičová v tomto zlyhala. Chcela byť aj kandidátkou kresťanov, hoci ňou de facto nebola, lebo sa profilovala ako kandidátka mestských liberálov. S minulosťou prezidenta nepolemizovala, a odpovedi na otázku, čo by mu vytkla, sa v relácii, ktorú sledovalo pol milióna divákov, vyhla.

Priznali ste si niekedy v politike vážnu chybu? Mierim k tomu, že ste boli šéfom volebného tímu Mikloška a vinu za výsledok prenášate na iných.

Opakujem, ostali sme verní našej celoživotnej línii. Neveríme marketingovej politike, v ktorej nie sú idey a dôraz sa kladie na reklamu a skrývanie skutočných záujmov. Taká politika by nás nebavila.

Z vás tú masku tvrďasa asi nestiahne nikto.

(smiech) Nerád by som z politiky odchádzal s tým, že mi išlo o osobný záujem, ktorému som obetoval hodnoty. Neurobil som tak ani raz, nemienim to spraviť ani v budúcnosti. Priznávam, že som prekvapený, ako dlho v tej politike napriek svojim postojom som. Vlastne som v nej už dávno nemal byť.

Voči Radičovej sme sa vôbec nevymedzovali

Ste racionálny typ, matematik. Vedeli ste, že Mikloško nemôže vyhrať, bolo to jasné aj z minulých volieb. Nešlo len o zviditeľnenie značky KDS pred voľbami do europarlamentu?

Podľa tejto logiky mal na prezidenta kandidovať iba Gašparovič, veď výrazne viedol prieskumy. Politika nikdy nie je zápas na najbližší rok, ale na celý život. Ešte päť rokov pred pádom komunizmu vyzerala situácia beznádejne. Napriek tomu sa našli „blázni", ktorí pripravovali November. Mali to vzdať, lebo to vyzeralo byť bez šance? Pád komunizmu bol určite beznádejnejší, ako úspech Mikloška v prezidentských voľbách.

Nespochybňujem legitimitu postavenia vášho kandidáta. Pýtam sa, či nešlo len o zviditeľnenie strany s tým, že Mikloškova prehra mala byť podružnou vecou. Znamenalo by to totiž, že verejne ste deklarovali iný záujem, než skutočný.

Takému niečomu nerozumiem. Stačí predsa, ak si kritici pozrú naše výroky pol roka pred odchodom z KDH. Už vtedy sme verejne hovorili, že treba postaviť kandidáta, ktorý je za ochranu ľudského života a tradičnej rodiny. Vtedy sme ani len netušili, že raz z KDH odídeme. A keď sme tak spravili, uvedomili sme si, že už je to len v našich rukách.

Nezúžili ste funkciu prezidenta na post šéfa gynekologicko-pôrodníckej kliniky?

Priebeh kampane ukázal, že nie.

Zo širokých mantinelov kritérií na hlavu štátu ste si vybrali len jeden úzky pás, týkajúci sa interrupcií. Trochu málo, nie?

Priebeh kampane ukázal, že sa mýlite. Pravdou je, že Mikloško bol jediný kresťanský kandidát v zmysle ochrany tradičných hodnôt, ale aj jediný, ktorému niečo hovorili pojmy ako pravda a historická pamäť. On pripomenul, že v prezidentskom paláci je nehodný človek, on nahlas vravel o Gašparovičovom pôsobení na čele parlamentu.

Áno, ale keď ste sa voči Radičovej vymedzili, nemohli ste tušiť, ako povedie kampaň, že úplne rezignuje na pripomínanie minulosti. To vymedzenie sa bolo o abortoch. Úplne ste opomenuli iné kritériá na prezidenta.

Témy pro life určite nie sú okrajové, hoci to mnohí tvrdia. Ide o témy 21. storočia. Preto aj kandidujeme do europarlamentu a staviame lídrov z čela strany. Tie voľby totiž nechápeme ako odkladisko pre politikov, ktorým treba poskytnúť dobrý dôchodok, hoci ostatné strany to tak berú a vysielajú najmä druhú alebo tretiu ligu.

KDS iných ako lídrov ani nemôže ponúknuť, lebo z celej strany voliči poznajú len pár mien. Na výber príliš nemáte.

To už nech posúdia ľudia. Žiadna strana nemá príliš veľa známych mien.

To budú kresťanov všade vyhadzovať z práce?

Hovorili sme o vymedzení sa voči Radičovej. Na začiatku vám prekážalo len jej údajné propagovanie kultúry smrti, čo bolo zavádzajúce, pretože byť za právo voľby nie je zastávanie sa interrupcií.

Prečo stále hovoríte, že sme sa voči nej vymedzovali? Veď sme to vôbec nerobili. Keď sme ohlásili Mikloškovu kandidatúru, hovorili sme o jeho troch základných kvalitách - že reprezentuje kresťanské hodnoty, je mužom pamäti a má za sebou životný príbeh, ktorý by bol ozdobou krajiny. O ostatných kandidátoch sme sa nevyjadrovali.

Nie. Hovorili ste, že Mikloška navrhujete ako zástancu ochrany života. Ako argument sa používali výroky Radičovej z rozhovoru pre .týždeň. To bol primárny dôvod, nie pripomínanie minulosti Gašparovičovi, či životný príbeh Mikloška. Tieto veci prišli až následne.

Áno, keď sme v KDH povedali, že treba postaviť kresťanského konzervatívca, bola to reakcia na Radičovej výroky z daného rozhovoru. Ja, Daniel Lipšic aj Martin Fronc sme odišli z Dzurindovej vlády kvôli výhrade vo svedomí. Aký zmysel by potom malo navrhnúť za prezidenta političku, ktorá je síce sympatická, ale výhrade vo svedomí absolútne nerozumie? Na Západe dnes vyhadzujú z práce londýnske matrikárky, ktoré nechcú sobášiť dvoch mužov, z poradne sexuológa, ktorý odmieta radiť dvom homosexuálom, ako to spolu majú robiť v posteli. Vyhadzujú sudcov, ktorí nechcú, aby si homosexuáli adoptovali deti. Taká je realita dnešnej EÚ, pričom podobné prípady sa neustále množia.

Vyťahujete extrémne príklady, pričom na každý z nich možno vytiahnuť príbeh z opačnej strany - bránenie v potrate maloletej po znásilnení, psychický nátlak voči nej, vyhrážky, okupovanie nemocníc a podobne. Šialenci sú na oboch stranách, z toho nemôžete dedukovať ohrozenie slobody v EÚ.

Nesúhlasím. To, čo spomínam, nie sú jednotlivé prípady, ale proces, ktorý sa naozaj spúšťa. Viete, ako to nakoniec dopadne? Ľudia, ktorí si pestujú kresťanské svedomie, budú jednoducho vyhadzovaní z práce. Niekto nám dá zoznam zamestnaní, z ktorého bude jasné, o ktorú prácu sa už kresťania ani nemusia uchádzať.

To je len neverifikovateľná hypotéza.

Nie, to sa už deje. Ide o novinku posledných rokov. Pred dvadsiatimi rokmi nikto netušil, že sa budú môcť dvaja muži sobášiť. Potom sa pýtam: aký tu bude rozdiel medzi dneškom a komunizmom 70. rokov? Sám som v tých časoch zažil, ako mi dekan povedal, že pokojne si mám robiť kariéru ako matematik, ale nie na škole. Teraz sa chystá niečo podobné. To budú všade vyhadzovať kresťanov? Najskôr nemajú byť gynekológmi, ak odmietajú robiť potraty, potom už ani lekárnikmi, lebo odmietajú predávať abortívne pilulky, učiteľmi, lebo odmietajú učiť pubertiakov, ako sa nasádza kondóm, sexuológmi, matrikármi, sudcami... Mám pokračovať?

Opäť proti každému vášmu prípadu možno postaviť opačný. Prečo katolíci protestovali, keď na istej škole učil deti normálny predmet homosexuál? Prečo chcete zmeniť legislatívu, umožňujúcu rozhodnúť sa aj pre interrupciu? Tu už vám obmedzovanie slobody neprekáža?

Ale nehovorte. Ja sa niekoho nebodaj pýtam, či je homosexuál? Naopak. Uvítal by som, keby mi to vôbec neoznamoval.

Nerozumieme si. Vysvetľujem, že tak, ako sa nájdu tí, ktorým prekáža sudca, odmietajúci sobášiť gayov, nájdu sa aj tí, ktorí chcú ateistom vziať možnosť rozhodnúť sa pre interrupciu, tí, ktorým prekáža učiteľ homosexuál, hoci to nevplýva na jeho prácu, ale aj tí, ktorí odopierajú adopciu homosexuálom, hoci môže byť lepšou voľbou ako ústav.

Jedna vec je, keď si niekto žije svojím životom a nevystavuje homosexualitu na obdiv, druhá zase, ak sa snaží ideologicky indoktrinovať mládež a tvrdiť, že taký životný štýl je morálne rovnocenný s tradičným.

O taký prípad nešlo, ale keď už sme pri tom: prečo vám neprekáža indoktrinácia žiakov katolíckou náukou?

U nás predsa nie je povinné vyučovanie náboženstva. Je voliteľné.

Hovoríte ako fanúšik Radičovej, nie ako objektívny novinár

Na základe čoho vravíte, že vami menované prípady z Anglicka predstavujú líniu, ktorá bude základom pre budúcnosť Európy?

Nejde o hypotézu, uvedené situácie sú konkrétne. Tí ľudia sú obeťami vládnucej ideológie a smerníc EÚ o nediskriminácii. Sloboda ľudí je týmto jednoznačne ohrozená a pre nás to je téma, za ktorú chceme bojovať. Ja rozumiem matrikárke, ktorá nechce sobášiť gayov, aj sudcovi, ktorý odmieta dať dieťa do adopcie homosexuálnemu páru.

Aj ja. Ale tiež rozumiem dvanásťročnej znásilnenej dievčine a jej rodičom, že nechce donosiť plod takého činu.

Výhrada vo svedomí jednoznačne znamená, že ľudia budú mať viac slobody, že nebudú tlačení k niečomu, čo nie je potrebné pre fungovanie spoločnosti.

V poriadku. Aj Lipšic ale priznáva, že výhrada vo svedomí sa tu rešpektuje.

Áno, ale povedal som vám príklady, ktoré ukazujú, že hlavný politický prúd v Európe ju neuznáva. A bude sa to len zhoršovať. Pred rokmi boli takéto veci nemysliteľné, dnes sa stávajú bežnými. Vy proste odmietate vziať na vedomie fakty.

V rozhovoroch nezaznievajú moje osobné názory, oponujem vždy. Robím tak z princípu, aby respondent argumentoval. Spomínali ste Mikloškov životný príbeh ako ozdobu krajiny. Radičová má za sebou nedôstojný životný príbeh?

Opravím sa. V jej prípade ešte nejde o veľký životný príbeh.

Kde je hranica, keď už ide o veľký príbeh? A čo nás vlastne oprávňuje takto kategorizovať ľudí?

Keď niekto organizuje Sviečkovú manifestáciu, dva roky je šéfom Slovenskej národnej rady, čelí vzopätiu postkomunizmu a mečiarizmu, tak jeho život pokojne nazvem veľkým príbehom. Nespochybňujem kvality Ivety Radičovej, len hovorím, že jej príbeh ešte nie je veľký. Mikloškov je, ponúkli sme ho ako pridanú hodnotu. Príbeh Radičovej bol len príbehom desaťmesačnej ministerky práce a populárnej političky. Netvrdím, že to je dehonestujúce, ale taká je realita.

Jej aktívnu účasť vo VPN vynecháme? Ona nebola človekom Novembra, ako mnohí ďalší?

To, čo hovorím za Mikloška, predsa nie je proti Radičovej. Proti sebe stoja veľký životný príbeh a obyčajný politický príbeh. To je všetko, nevidím na tom nič zlé. Nemôžeme mať na Slovensku sto alebo tisíc legiend.

Radičová si s Mikloškom tykala, boli priatelia. Nebolo tragikomické, keď ju v priamom prenose vyzval, aby mu netykala? Čo to bola za póza?

Teraz nehovoríte ako objektívny novinár, ale ako fanúšik Radičovej.

Mýlite sa. Tá otázka je navyše legitímna.

Necítim potrebu sa k tomu vyjadrovať. Tento bod určite nie je v slovenských dejinách zlomový. V televízii by si politici nemali tykať, aj keď to trebárs v súkromí robia.

Potom je to čudná hra na voličov. Predtým Mikloškovi tykanie v televíznych diskusiách neprekážalo.

V prezidentských debatách by si kandidáti nemali tykať.

Nie som extrémista, aj ja občas volím menšie zlo

Kedy padlo rozhodnutie, že v druhom kole Mikloško nepodporí nikoho? Šlo o náhle emocionálne rozhodnutie, ktoré sa nedalo vziať späť, váš pokyn, alebo ste o tom boli presvedčení vopred?

Predstava, že Palko riadi Mikloška, je pre mňa niečo také žartovné, že... Celé roky to bolo skôr naopak. Ja som ho za celý čas presvedčil len o jedinej veci - aby kandidoval na prezidenta.

Trochu sa prezradil aj sám Mikloško, keď po odvolení v prvom kole povedal, že poobede bude doma vysávať. Podľa neho ste mu vy aj Minárik volali, prečo rozpráva médiám také veci.

(smiech) To sú bežné taľafatky, nič podstatné. Mikloško je silná autonómna osobnosť, rozhoduje sa sám. Môže mať pocit, že obstál v čase, keď celé to „slávne" KDH úplne zlyhalo a vykašľalo sa na to, čo roky hlásalo. Jeho rozhodnutie, že v druhom kole nikoho nepodporí, bolo rovnaké, ako u Martinákovej. Jej pritom nikto nevenoval ani slovo, o Mikloškovi sa písali traktáty v komentároch aj na blogoch. Celý život bol pro life, teraz mal nebodaj podporiť kandidátku s úplne opačným názorom?

Radičová nie je za potraty, ale za možnosť voľby, čo je rozdiel. S Mikloškom má rôzne, ale nie opačné názory.

Lenže v tomto zmysle nie je za potraty nikto v celom šírom svete. Kto hovorí, že potraty sú super? Niektorí sú apriori proti, iní vyznávajú floskulu o práve voľby. Radičovej a Mikloškove názory sú v tomto nezmieriteľné. Mikloško po prvom kole povedal len dve tiché vetičky - že on ani KDS nikoho do druhého kola neodporučia, že ide o dva odlišné svety. Dal tým všetkým totálnu slobodu. Sám mám v rodine takých, ktorí nevolili vôbec, a takých, ktorí volili Radičovú. Žiadne hádky kvôli tomu nevznikli. Pýtam sa, ako by sme boli dôveryhodní v ďalších politických zápasoch, keby sme podporili političku, zastávajúcu pro choice postoje?

Porušovateľa ústavy za mečiarizmu a človeka, ktorý stelesňoval to najhoršie, čo sme tu mali po revolúcii, ste tak postavili na roveň Radičovej. Stačilo to priznať. Vám, ani Mikloškovi, pritom v minulosti neprekážala voľba menšieho zla.

Nie som extrémista, aby som vravel, že nikdy nevolím menšie zlo. Niekedy jednoducho musím. Ale tu sa v jednom okamihu skrížili dva zápasy. Prvý bol o slušné Slovensko, v ktorom sme bojovali proti Gašparovičovi, druhý o tradičné hodnoty. Tento zápas je celokontinentálny a obetovali sme mu už príliš veľa na to, aby sme ho popreli. Celý čas sme boli pro life, strácali na tom voličov, a zrazu sme mali otočiť? Toto nám má niekto vyčítať?

Nevyčítam vám nič, šlo o legitímne rozhodnutie. Pýtal som sa na motiváciu. Medzi Gašparovičom a Radičovou rozdiely určite vidíte.

Nepodporili sme ani jedného, lebo sme chceli ostať verní obom zápasom, v ktorých bojujeme dlhé roky. Nevravím, že tí dvaja sú rovnakí, nájdem tam tisíc rozdielov.

Radičová nám na to, aby sme ju volili, nedala najmenšiu šancu

Je liberalizmus Radičovej rovnaké zlo ako postkomunizmus Gašparoviča?

U Gašparoviča ide o charakterové, teda osobné zlyhanie, u Radičovej o to, že je vyznavačkou liberalizmu, ktorý vedie Európu do slepej uličky.

Sú to rovnaké zlá?

U Gašparoviča je to viac o charaktere, u Radičovej o omyle. Ale trochu aj o neslušnosti.

Akej neslušnosti?

Snažila sa obhajovať homopartnerstvá aj potraty odkazom na nebohého pápeža Jána Pavla II, čo bolo úplne absurdné.

Čo je horšie pre spoločnosť - mentálny komunista alebo liberál?

Vždy mi niektorí podsúvali imidž človeka, ktorý vie všetko najlepšie a iných len poučuje. Dovoľte, aby som povedal, že na všetky otázky nemám odpovede.

Nezvyknete byť alibista.

Úprimne poviem, že o dileme v druhom kole som posledný polrok premýšľal dňom aj nocou. Debatovali sme, či tú Radičovú naozaj nepodporiť. A potom sme videli, že nám na to nedáva ani najmenšiu šancu. Ani najmenšiu! Keď Mikloško vmietol Gašparovičovi do očí, že ako šéf parlamentu páchal zlo, Radičová poznamenala, že sa hašteria. To už nebolo o pro life, ale o pamäti.

Ak nikoho nezaujímame, nežiadajte od nás rozhovory

Nevyslali vám tieto voľby odporúčanie na sebareflexiu v duchu „nezaujali sme ani v KDH, ani svojím prezidentským kandidátom, je čas odísť z politiky?" Hráte možno dôstojnú, ale predsa len marginálnu rolu.

Prvou našou skúškou boli prezidentské voľby a v nich sme parádne zaujali. Nehovorte, že nie. Prečo sa potom o tých voľbách vôbec bavíme? Možno podobné to bude aj s voľbami do europarlamentu.

Čo sa musí stať, aby ste videli, že voličov príliš nezaujímate?

Ak nikoho nezaujímame, nechoďte za nami so žiadosťou o rozhovor. Čo nás v tej politike toľko držíte? (smiech)

Mieril som do 90. rokov, keď ste vy sám vytýkali Mečiarovi, že je čas, aby odišiel z politiky. Dnes to vyzerá, že rovnaký problém má Mečiar, Dzurinda, ale aj vy.

Nechajme o tom rozhodnúť voličov.

Aj o Mečiarovi rozhodovali voliči.

V prezidentských voľbách sme jednoznačne zaujali. Mikloško bol veľká téma, dokonca aj po prvom kole, stačí si pozrieť noviny. Teraz pôjdeme prvýkrát do priamych volieb a celkom sa na to teším. Eurovoľby totiž neberieme ako povinné cvičenie, ako odkladisko pre dôchodcov, či súboj treťotriednych kandidátov. Vnímame ich ako vážnu vec, pretože v Európe sa odohrávajú dva významné zápasy.

Konkrétne?

V prvom ide o socializmus verzus ekonomická sloboda. KDS odmieta obmedzovanie ekonomickej súťaže. Národ si predsa musí v rukách udržať prostriedky na zarábanie svojho každodenného chleba. Menové nástroje už nemáme, daňové nesmieme pustiť. Je tu obrovský tlak z EÚ na harmonizáciu daní na vyššej úrovni, ako je rovná daň u nás. Spolu s OKS teda trváme na daňovej zvrchovanosti, na čo treba vybudovať aj koalíciu v europarlamente. Treba o tom hovoriť, lebo „harmonizátori" dočasne stíchli a čakajú, kedy budú Íri dotlačení do druhého referenda o Lisabonskej zmluve. Tragické je, že túto tému pripomíname len my. Fico a Slota sa deklarujú ako národniari, v Bruseli sú pritom tichými Európanmi. O podnikaní a zamestnanosti nám predsa nemôže hovoriť niekto spoza hraníc, pravidlá si musíme nastavovať sami.

Vy ste boli skeptický aj voči prijatiu eura.

Sľub, že ho prijmeme, bol daňou za vstup o EÚ. Nemuseli sme ho prijať tak skoro, ale prosím, už sa stalo, nikomu to nevyčítame.

Maďari by dnes boli radi, keby ho mali.

Iste, ale nie som si istý, či je dobré pre našu ekonomiku, keď naši ľudia z pohraničných oblastí chodia nakupovať k nim.

Je to logické, padá maďarská mena a naše nákupy sú tak lacnejšie.

No dobre, ale pádom meny si Maďari môžu zabezpečovať väčší odbyt pre svoje produkty, my nie. A keďže nemáme v rukách menové nástroje, bude dochádzať k znehodnocovaniu našich úspor, teda k inflácii. Aj preto chceme razantne brániť krokom, aké ohlásil Nicolas Sarkozy, ktorý tvrdí, že v čase krízy netreba dodržiavať maastrichtské kritériá. On chce vlastne míňať viac, ako si dokážeme zarobiť, čo je vyslovene škodlivé. V žiadnom prípade sa nesmie rozhadzovať.

Maastrichtské kritériá sú jasnou známkou zlých mravov

Máte podložené prepočtami, či v čase krízy dokážeme tie kritériá dodržiavať? Aby z toho nebola len floskula, o ktorej sa bude hovoriť, ale vzhľadom na realitu nebude možné jej naplnenie.

Už samotné maastrichtské kritériá sú mimoriadne benevolentné. Hranicou v nich je trojpercentný rozpočtový schodok, čo považujem za jasnú známku zlých mravov. Ak veľké krajiny príliš veľa míňajú, vyvíjajú inflačné tlaky na celú EÚ. To potom ohrozuje malé krajiny ako Slovensko.

Ďalšou vašou témou v europarlamente budú konzervatívne hodnoty?

Presne tak. Chceme brániť slobodu v únii, pretože vidíme jej markantné obmedzovanie.

V čom?

Napríklad je ohrozená sloboda diskusie. Pokiaľ načrtnete inú víziu únie, jej rozhodovacích procesov, alebo pokiaľ upozorníte na byrokraciu a deficit demokracie, v europarlamente vás „vybučia" ako Václava Klausa.

Aké ohrozenie diskusie? V europarlamente sú poslanci, ktorých si legitímne vybrali občania jednotlivých krajín. To je rovnaké, ako keby tam mali prevahu konzervatívci a „vybučali" každého, kto by chcel zľaviť z kritérií na interrupcie alebo presadiť registrované partnerstvá. Nikdy tam nebude línia, vyhovujúca všetkým.

Lenže ja by som na nikoho „nebučal." Klaus mal úplne umiernený prejav, pričom socialisti a zelení šaleli. Je tam tiež silno ohrozená sloboda svedomia. Antidiskriminačné smernice totiž vedú k vyhadzovaniu ľudí z práce, príklady som už uviedol. My chceme brániť právo ľudí pracovať vo svojom zamestnaní v súlade so svojím svedomím. Najlepšie to dosiahneme tak, že neurobíme z EÚ ideologické bojisko. Do dokumentov EÚ sa totiž dnes vkladá ľavicová ideológia, ktorá mnohým ľuďom doslova ubližuje.

Kultúrno-etické otázky sa nemajú riešiť centrálne, ale v členských štátoch

Čo s tým chcete robiť?

Dosiahnuť, aby sa všetky kultúrno-etické otázky riešili len na úrovni členských štátov. EÚ nech sa do toho nijako nemieša a nech ostane takou, do akej sme vstupovali. Má byť len priestorom, v rámci ktorého ľudia môžu slobodne cestovať, zamestnať sa, posúvať kapitál a podobne, nič viac.

Europarlamentu vyčítate presadzovanie ľavicovej ideológie. Keby mali prevahu konzervatívci, tiež by predsa presadzovali len svoju líniu.

Nie, my by sme žiadali, aby sa tie veci riešili výhradne na úrovni členských štátov, v žiadnom prípade nie centrálne. To, čo vravíme, je úplne legitímne.

Je, ale legitímne sú aj kroky liberálov. Koho tam vidíte ako spojencov?

Nebudeme sa orientovať na Európsku ľudovú stranu, pretože tá tvorí doslova kartel so socialistami. Prerozdeľujú si moc celé desaťročia a možno povedať, že sa už na seba aj podobajú. Kresťanské hodnoty sa z nej vytrácajú. Obrazom Európskej ľudovej strany na Slovensku je KDH, ktoré nás ničilo a chcelo disciplinárne stíhať za to, že sme nechceli ísť s Ficom do vlády. Potom doslova odhodilo kresťanské hodnoty v mene toho, že post prezidenta nesmie vyhrať Ficov človek. Predpokladám, že pri voľbách do europarlamentu si zase osedlá koníka s kresťansko-konzervatívnymi hodnotami.

S kým si tam teda budete rozumieť?

Skôr s ľuďmi, ktorí sú mimo EPP, teda so zoskupeniami typu Libertas Declana Ganleyho, prípadne sa tam črtá zoskupenie, o ktorom hovorí česká ODS a britskí konzervatívci. Za istých okolností môžeme byť tretia najsilnejšia frakcia. S nimi sa vieme dohodnúť na vrátení kompetencií v kultúrno-etických a daňových otázkach členským štátom. Tragédiou kresťanských strán v Európe je, že vzdali boj o tradičné hodnoty. Niekto tú zástavu musí zdvihnúť.

Ako chcete presvedčiť voličov o tejto agende? Už viac volebných cyklov ukázalo, že občania to nepovažujú za dôležité.

Ak sa Merkelovej, Sarkozymu a ďalším podarí presadiť daňovú harmonizáciu, ľudia sa rýchlo zbadajú. Chlieb už totiž nebudú mať vo svojich rukách. Všade budú rovnako vysoké dane a pre zahraničný kapitál prestaneme byť zaujímavou krajinou. Rast nových členských krajín sa tak spomalí a staré nikdy nedobehneme. Tento boj je teda o tom, či u nás ľudia budú alebo nebudú mať prácu. Myslíte si, že ich to nezaujíma?

Zrejme medzi centralizáciou EÚ, harmonizáciou daní a svojím zamestnaním nevidia priamu súvislosť. Vy ich musíte presvedčiť, aby na to reflektovali.

Prečo si myslíte, že na to nereflektujú?

Vidím výsledky konzervatívcov vo voľbách. KDS aj OKS sú na okraji záujmu.

Prečo nás teda tí ľudia už dávno neposlali preč z politiky? Prečo vy odo mňa žiadate rozhovor?

Lebo dávam priestor každej legitímnej strane. Považujem to za správne. Nemá to nič spoločné s tým, čo si o konzervatívcoch myslia voliči.

Sú dva typy politikov. Prvý typ si nič nemyslí, len sa sám seba pýta, čo by mal predstierať voličom, aby ho zvolili. Druhý typ je taký, že povie, čo si myslí, a robí tak bez ohľadu na to, či bude zvolený. Ja budem donekonečna vysvetľovať občanom, čo je pre nich dobré, aby mi dali dôveru. Patrím totiž k tomu druhému typu politikov. Budem hovoriť, že naši ľudia nepotrebujú EÚ, ktorá Slovensku bráni v bohatnutí vo voľnej súťaži, ktorá ho odsúva do roly služobníka, žobrajúceho o dotácie. Takúto úniu nepotrebujeme. Slováci sú predsa hrdý národ, dokáže si zarobiť sám. Nepotrebuje spútavanie reguláciami a harmonizáciou daní. Myslím si, že tomu ľudia rozumejú.

Keby sme mali zmýšľať ako vy, mohli by sme povedať, že zlyhal aj Ježiš

Váš tip na výsledok KDS v eurovoľbách?

Potrebujeme päť percent.

Získate ich?

Ja sa na ten zápas celkom teším.

Idete do toho v koalícii s mimoparlamentnou OKS. Nerezignovali ste na úspešný výsledok dvojkou na kandidátke, ktorou je Peter Osuský? Je síce inteligentný, slušný, vzdelaný, v politike však nikdy nezaujal a pre voličov stelesňuje politika s nulovou charizmou.

To by som nechal na voličov, rozhodnú oni. Pre mňa je dôležitá pravda a aj to, aby som spolupracoval s človekom, s ktorým to ťahám dlhé roky a nikdy ma nepodrazil. Prečo by sme nemohli zaujať tým, že sme naozaj jediná strana, ktorá ponúka alternatívnu víziu Európskej únie? Všetky ostatné slovenské strany sú za nekonečné regulácie a zbytočné zmluvy, podávané ako víťazstvo Slovenska, hoci ide odovzdávanie moci a kompetencií Bruselu. My žiadame, aby sa to dialo formou referenda. Kto okrem nás to presadzuje? KDH sa hodnotovo zrútilo, sme jediní, kto reflektuje na kresťanské hodnoty.

KDH je podľa vás liberálne?

To som nepovedal.

Ak sa vzdalo konzervatívnych hodnôt, logicky nemôže byť konzervatívne.

Z kandidátov, ktorých stavia do eurovolieb, ani jeden nepodporoval kresťanskú agendu v prezidentských voľbách. Ani jeden. V únii pritom prebehne aj vážny zápas o výhradu vo svedomí a ten je pre nás mimoriadne dôležitý.

Výhrada vo svedomí sa rešpektuje. Prečo ju potrebujete inštitucionalizovať papierom?

Lebo vieme predvídať. Sledujeme predsa, čo sa deje v západnej Európe. KDH zlyhalo v prezidentských voľbách v presadzovaní kresťanských hodnôt, ale tiež v otázke výhrady vo svedomí. Práve to bola vec, ktorá nás rozdelila. My sme totiž nikdy neľutovali, že sme kvôli nej odišli z vlády, zatiaľ čo ostatní v KDH to, až na výnimky, áno. Považovali to za chybu a omyl. Som zvedavý, ako obetavo chcú potom bojovať o výhradu vo svedomí v europarlamente.

To, že ste nedokázali presvedčiť o svojej vízii v KDH, sa dá aj otočiť - že ste zlyhali vy.

Dovoľte, abysom to nepovažoval za svoj problém. Ste to vy, novinári, ktorí tvrdíte, že všetci politici sú podvodníci.

Túto vetu opakujete dosť často.

Áno, ale sú to novinárske tézy, takto žurnalisti podávajú politiku. Potom narazíte na pár politikov, ktorí idú až na kraj svojej politickej existencie, dokonca sú ochotní ju pre svoje hodnoty obetovať, a vy poviete, že ide o zlyhanie?

Ako nazvať situáciu, keď neviete presvedčiť vlastnú stranu ani voličov?

Keby sme mali zmýšľať ako vy, mohli by sme povedať, že zlyhal aj Ježiš Nazaretský, pretože ho ukrižovali.

Už som spomínal, že moje otázky nevyjadrujú moje názory. Novinári nemajú pritakávať, vy sám ste ich za to neraz kritizovali.

Ok, to je v poriadku, ale priznávam sa, že niekedy tomu nerozumiem. Raz vy, novinári, kritizujete bezcharakternosť politikov a potom zase to, že sa držia nejakých hodnôt. Ja sa držím jedného - urob svoju povinnosť a ostatné nechaj Bohu. Keby sme mali tendenciu stáť viac v strede, možno by sme boli úspešnejší. Ale máme hrať falošnú hru? Nie, na také niečo nepristaneme. Sladké rečičky prenecháme iným.