Český populista obdivuje Fica

Obávajú sa ho aj spolustraníci, s médiami sa súdi, spoločnosť rozdeľuje. Sľub zrušiť zdravotnícke poplatky, ktorým vyhral ČSSD voľby, však napĺňa. Často je vulgárny, nie však hlúpy. Dnes vládne jednému kraju, zajtra možno celej krajine. Hoci aj čistkami. Vitajte vo svete českého politika porevolučnej generácie verzie 2.0. Je populista - a je na to hrdý.

Stredočeskému hajtmanovi a poslancovi ČSSD Davidovi Rathovi sa tento týždeň darilo. Keď si jeho stranícky kolega prečítal v tlači svoj výrok, v ktorom ho nazval „malým českým Haiderom", ktorý „rozumie všetkému ako brouk Pytlík (chrobák Truhlík)," uvedomil si, že spravil chybu.

Slová, ktorými Ratha prirovnal k zosnulému rakúskemu populistovi a nešikovnej detskej postavičke, radšej dlhoročný člen ČSSD poprel.

Rozprávka non plus ultra

Kauza „český Haider" Ratha odhaľuje ako politika, ktorého aj spolustraníci nazvú populistom. Zároveň však nie je na okraji do tej miery, aby voči nemu nezostali obozretní.

Postupný rast 43-ročnej českej politickej pop-star až k šéfovaniu Stredočeskému kraju odkrýva ešte viac.
Vlani na jeseň „oranžové cunami" v krajských voľbách zmietlo všetkých pravicových hajtmanov a tieňového ministra zdravotníctva ČSSD vynieslo do kresla šéfa Stredočeského kraja. Rath je známy nielen ako „Paroubkov zlý muž", ale aj autor myšlienky sľubu o zrušení zdravotníckych poplatkov, vlajkovej lode reforiem Topolánkovej vlády.

„Tým, že ČSSD získala také volebné víťazstvo, vracia sa obdobie, keď politici oveľa viac dbajú na názor ľudí," hovorí pre SME Rath. Pre 1,2-miliónový kraj má hajtman program skoro ako z rozprávky. Okrem zrušenia poplatkov sľubuje tiež nové domovy dôchodcov (každý rok jeden), novú univerzitu - a čerešňou na torte má byť verejná doprava pre žiakov zdarma.

Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Julínek, ktorého Topolánek pre prehrané voľby odvolal, však Rathove plány považuje za chiméry. „Keď sa porušuje zákon (o poplatkoch), nemožno to považovať za konanie dobra," vysvetľuje pre SME Julínek. V praxi by mal kraj ľuďom poplatky preplácať formou daru. Exminister však tvrdí, že časť ľudí si poplatky ďalej hradí sama.

„Rétoricky to vyzerá dobre, obsahovo sú to však hlúposti non plus ultra," povedal Julínek. „Vlastne voličov ošmekli," rozčuľuje sa reformátor.

Pestrofarebná kariéra

„Populizmus znamená, že dáte na názor väčšiny ľudí," odpovedá Rath plynulo po chvíľke rozmýšľania na otázku, ako vníma obvinenia z podlizovania sa verejnosti. „Predstava, že politik robí veci, ktoré ľuďom škodia, je skutočne úsmevná," pokračuje. „Ja slovo populizmus ako negatívne nevnímam."

Rathova pestrofarebná politická kariéra je názorným príkladom, že populista ideológiu nepotrebuje. Po štúdiu medicíny vstúpil v roku 1991 do pravicovej Občianskej demokratickej strany Václava Klausa. Vydržal tam tri roky. V parlamentných voľbách v roku 1996 už kandidoval ako člen liberálneho zoskupenia, ktoré však získalo len čosi vyše dvoch percent hlasov.

Po niekoľkých sezónach na čele Českej lekárskej komory sa doktor Rath v roku 2005 vrátil do politiky. Premiér Jiří Paroubek si ho na niekoľko mesiacov vybral za ministra zdravotníctva.

Potom vstúpil do ČSSD a s jej pomocou zakotvil najprv v parlamente a potom aj na poste hajtmana.

„Ja si v skutočnosti od začiatku držím veľmi podobnú pozíciu prisudzovanú sociálnej demokracii," pomenúva Rath svoju osobnú filozofiu.

„Je mocenský pragmatik," oponuje pre SME politický analytik Jiří Pehe, „veľmi schopný osvojiť si program, pod ktorého vlajkou práve bojuje". To tiež vysvetľuje, ako mohol Rath v novembri 1989 štrngať kľúčmi na Václavskom námestí a o devätnásť rokov neskôr šéfovať menšinovej krajskej vláde s tichou podporou nereformovaných komunistov z KSČM.

Pehe však Ratha považuje za populistu zvláštneho druhu. „Vyberá si témy, ktoré môžu byť populárne," hovorí. „Ale veci, ktoré sľubuje, aj presadzuje," upozorňuje analytik.

Republika Rath

Spolupráca so starými kádrami je len jednou z ukážok, ako funguje populista v praxi. V „Republike Rath", ako na svojej titulnej strane nedávno Stredočeský kraj pomenoval týždenník Respekt, nový hajtman doslova pár hodín po prevzatí žezla od ODS bez vysvetlenia vymenil riaditeľov piatich krajských nemocníc a devätnásť z dvadsiatich krajských odborových šéfov. Dosadil tam údajne členov ČSSD či sebe blízkych ľudí.

„V žiadnom kraji nevyvolal nástup nového hajtmana také negatívne reakcie," píše Respekt.
Rath napriek tomu podľa Peheho nie je na českom politickom nebi osamotený, ale predstavuje prototyp porevolučného politika druhej generácie. Predchádzajúcu generáciu Miloša Zemana a Václava Klausa k moci vyniesla história. Rathovská generácia sa musela presadiť politicky.

Prvá ponovembrová generácia mala podľa Peheho porevolučný étos, ktorý tej druhej chýba. Obe generácie síce sú cynické, ale u tej prvej to zmäkčovali aspoň nejaké ideály. Rathovci, medzi ktorých Pehe zaraďuje napríklad aj známeho pražského primátora Pavla Béma (ODS), formoval exkluzívne divoký kapitalizmus 90. rokov.  „Spravil z nich politických kovbojov," tvrdí Pehe.

Napriek tomu Rath podľa Peheho nad svojou politickou krvnou skupinou vyniká zvlášť konfrontačným štýlom. Ten doviedol bývalého vicepremiéra Miroslava Macka (ODS) k tomu, že Ratha fyzicky napadol. Rath podľa Macka naznačil, že Macek sa zosobášil pre peniaze. Za zaucho vtedajší minister zdravotníctva politika ODS zažaloval a tento týždeň od neho vysúdil 135-tisíc českých korún.

VIDEO: Macekova facka Rathovi

O Rathovom svojskom štýle svedčí aj posledný incident s médiami. Začalo sa to rozhovorom v Lidových novinách, v ktorom sa pochvalne vyjadril o recepte nacistického diktátora na krízu - zvyšovanie zamestnanosti.
Keď potom Reflex vyšiel na titulke s Rathom - s hitlerovskými fúzikmi - jeho šéfredaktorovi sa vyhrážal. „Chcem, aby mi to vysvetlil. Dúfam, že potom nebude musieť vyhľadať zubára," citoval ho server iDnes. Rath potom minulý týždeň cez SMS novinárov počastoval niekoľkými osobnými urážkami a ohlásil, že na týždenník podáva žalobu.

Môj vzor Fico

Pripomína vám to niekoho? „Slovenský premiér Fico," odpovedá Rath bez zaváhania na otázku, koho zo zahraničných politikov obdivuje.

„Volebné preferencie Smeru sú úctyhodné," prízvukuje Rath. „Po dva a pol roku vlády je to neuveriteľne vynikajúci výkon, pretože obyčajne, keď ste pri vláde, tak vám preferencie klesajú."

Získať ľudovú podporu Ficových rozmerov sa však Rathovi ani agresívnym štýlom, ani cynickou politikou zatiaľ nedarí. „Je populárny u určitých voličov ČSSD, pre ktorých aj tak dosť tvrdá opozičná rétorika Jiřího Paroubka nie je dosť tvrdá," vysvetľuje Pehe.

Hoci ČSSD s jeho menom na vrchu kandidátky získala v novembri v stredočeskom parlamente o štrnásť kresiel viac ako v minulých voľbách (zo šesťdesiatpäť), v celočeských prieskumoch verejnej mienky o dôveryhodnosti politikov sa jeho meno hľadá ťažko.

I keď sa v ČSSD šušká, že by mohol byť aj premiérom, nateraz sú pre Ratha najistejšie stredné Čechy, ako bolo pre Haidera vždy Korutánsko. Cestu na vrchol však môže zvládnuť rýchlo. „Má ešte jednu veľkú výhodu," porovnáva Ratha s jeho českými generačnými kolegami Pehe. „Väčšinu svojich politických protivníkov prevyšuje intelektom."