TRNAVA. Jeden z hlavných odsúdených za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej spred vyše 30 rokov, Milan Andrášik, sa zatiaľ na slobodu nedostane. Trnavský krajský súd dnes zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie, potvrdil ČTK hovorca súdu Martin Sýkora. Krajský súd pritom koncom januára prepustil druhého odsúdeného, Miloša Kocúra, ktorý si odpykal tri štvrtiny trestu. Obaja sa museli vrátiť do väzenia po 16 rokoch, zvyšní štyria odsúdení zostali na slobode.
"Neboli splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie," zdôvodnil rozhodnutie hovorca. Bližšie dôvody však neuviedol. Kocúrovi i Andrášikovi mal trest vypršať až v polovici roka 2011. Piešťanský okresný súd ich v decembri odmietol prepustiť. Súd prihliadol nielen na závažný a brutálny spôsob spáchania činu, skonštatoval tiež, že obaja odsúdení "nie sú pripravení začleniť sa do spoločnosti."
Odsúdení však proti tomuto rozhodnutiu podali sťažnosť. Kocúra nakoniec krajský súd prepustil. Určil mu však skúšobnú dobu štyri roky, počas ktorej sa nemôže dostať do konfliktu so zákonom, lebo by sa do väzenia mohol vrátiť.
Vražda Cervanovej patrí k najkontroverznejším a zrejme aj najdlhším procesom v dejinách slovenskej justície. Dodnes nie je definitívne ukončený, proti poslednému rozsudku totiž odsúdení podali dovolanie. Kedy Najvyšší súd prípad opäť otvorí, zatiaľ známe nie je.
Dvadsaťročnú Cervanovú zavraždili v lete 1976. Predtým ju uniesli z diskotéky v bratislavskej Mlynskej doline a na byte opili a znásilnili. Odsúdení však tvrdili, že bývalý režim proces zmanipuloval. Vraj boli len náhodnými obeťami vyšetrovateľov, ktorí chceli ukončiť verejnosťou sledovaný prípad.
Najvyšší súd však v decembri 2006 po tom, čo otvoril prípad z čias komunizmu, opäť ich vinu potvrdil. Andrášik a Kocúr, ktorí boli na slobode od roku 1990, sa museli vrátiť do väzenia, lebo im zvýšil tresty na 15 z pôvodných 13 rokov. Súd zvýšil na 12 rokov aj trest pre Stanislava Dúbravického, neskôr mu však súdy umožnili podmienečný odklad na päť rokov.
TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu prípadu vraždy Ľudmily Cervanovej.
Vražda medičky Ľudmily Cervanovej v lete 1976 patrí k najznámejším prípadom v dejinách česko-slovenskej a slovenskej kriminalistiky a justície.
Ľudmilu Cervanovú naposledy videli v bratislavskom Unic klube v Mlynskej doline 9. júla 1976 večer. Odtiaľ išla na zastávku autobusu, kde ju skupina páchateľov mala približne o 22.30 hodine násilím vtiahnuť do auta, odviezť do bytu na Varínskej ulici, opiť a znásilniť. Keďže obeť sa únoscom vyhrážala, že skutok oznámi polícii, rozhodli sa, že študentku zavraždia. Naložili ju zviazanú do kufra auta, previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku a hodili do vody. Neskôr ju z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna Voda, kde telo objavil náhodný okoloidúci 14. júla 1976.
Zo zločinu obvinila polícia Milana A., Miloša K., Juraja L., Romana B. Pavla B. Františka Č a Stanislava D. Podľa obžaloby spáchali obvinení postupne trestné činy obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, znásilnenia a vraždy. Obvinených v septembri 1982 uznal bratislavský Krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov.
Po roku 1989 sa objavili informácie, že podľa utajených dokumentov ŠtB mali vraždu Cervanovej spáchať arabskí študenti, ktorí mali v ČSSR politický azyl. Sedemčlenná skupina odsúdených prišla s tvrdením, že Cervanovú nikdy nevideli. K činu sa údajne priznali iba preto, že sa im vyšetrovatelia vyhrážali trestom smrti.
1976 - Prvým podozrivým v kauze vraždy Cervanovej bol študent Fakulty telesnej výchovy a športu J. H., po deviatich mesiacoch ho však na základe alibi prepustili.
1977 - Vyšetrovaním prípadu poverili bývalého zástupcu náčelníka pražskej kriminálky Eduarda Pálku. Podľa neoveriteľných dôvodov sa tak malo udiať na zásah prezidenta Gustáva Husáka, ktorému otec zavraždenej študentky odmietol prevziať vyznamenanie do vyriešenia prípadu. Bol inštruktorom letectva na základni v Piešťanoch.
1977-1978 - Vyšetrovatelia začali po preverovaní dostupne známych účastníkov diskotéky rozpracovávať tzv. nitriansku stopu vysokoškolských študentov.
1981 - Na základe výpovede svedkyne udalostí po odchode z inkriminovanej diskotéky boli z vraždy 19-ročnej medičky obvinení Milan A., Pavol B., Roman B., František Č., Stanislav D., Miloš K. a Juraj L.
1982 - Obvinených uznal Krajský súd v Bratislave za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rozsudok znel: Miloš K. - 24 rokov odňatia slobody, Milan A. - 22 rokov, Roman B. - 20 rokov, Stanislav D. - 18 rokov, František Č. - 12 rokov, Pavol B. - osem rokov, Juraj L. - štyri roky.
Podľa výroku súdu boli všetci na diskotéke v Unic klube. Ľudmilu násilím vtiahli do auta, pretože sa jednému z nich páčila, doviezli ju do bytu v Bratislave, v ktorom dvaja z páchateľov predtým bývali. Po pitke študentku vyzliekli a dožadovali sa sexu. Po viacnásobnom znásilnení sa im vyhrážala, že ich udá. O tom, kto ju zabije, mal rozhodnúť žreb.
1983 - Najvyšší súd SSR zamietol odvolanie siedmich odsúdených a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
1990 - Najvyšší súd ČSFR prerokoval prípad vraždy Cervanovej, na návrh generálneho prokurátora ČSFR Tibora Böhma zrušil rozsudok bratislavského KS potvrdený najvyšším slovenským súdom a celý prípad vrátil na opätovné prerokovanie. Obžalovaní sa dostali na slobodu.
1991- 1995 - Bolo vytýčených niekoľko pojednávaní, no vyšetrovanie kauzy nepokračovalo.
2000 - Obžalovaní sa pre súdne prieťahy obrátili na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten ich podanie v roku 2002 zamietol a ako dôvod uviedol nevyčerpanie vnútroštátneho prostriedku nápravy.
2001 - KS v Bratislave mal začať prerokovávať prípad vraždy a znásilnenia Ľudmily Cervanovej. Termín predseda senátu Štefan Gašparovič zrušil, pretože sa považoval za zaujatého, nakoľko bol členom pôvodného senátu súdu z roku 1982.
november 2003 - Ústavný súd SR rozhodol, že za prieťahy v súdnom konaní patrí obžalovaným z vraždy a znásilnenia medičky Ľudmily Cervanovej odškodné vo výške 2 300 000 korún.
2004 - Senát bratislavského Krajského súdu vyniesol verdikt nad šiestimi obžalovanými z vraždy Cervanovej. Uznal ich vinnými. V tretej nápravnovýchovnej skupine si mal Miloš K. odsedieť 13 rokov, rovnako aj Milan A. Na jedenásť rokov bol odsúdený František Č., na desať rokov Stanislav D., Pavla B. odsúdil súd na šesť rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine a Juraja L. na tri roky v najmiernejšej - prvej. Ďalší z pôvodne odsúdených Roman B. (1954) bol zo zdravotných dôvodov vylúčený na samostatné konanie. Všetci dosúdení sa odvolali. Obhajca Allan Böhm tvrdil, že dôkazy o vražde boli zmanipulované a súd pracoval v roku 1982 s podvrhmi. Podľa utajených dokumentov ŠtB mali vraždu spáchať arabskí študenti, ktorí mali v ČSSR politický azyl.
december 2005 - Najvyšší súd SR začal prerokúvať odvolanie odsúdených, ktorí vzniesli námietku zaujatosti. Predseda senátu musel pojednávanie odročiť.
2006 - Pražský vrchní soud rozhodol, že spisovateľka a scenáristka Markéta Jílková-Zinnerová sa nemusí ospravedlniť za výroky počas nakrúcania filmu Bolero. Jeho dej inšpirovala vražda Cervanovej. Skupina, ktorá bola za vraždu medičky odsúdená, žiadala za výroky o vrahoch finančné odškodné za ujmu na cti.
2006 - Matka zavraždenej medičky sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva. Porušenie práva na nedotknuteľnosť súkromia namietala už na Ústavnom súde SR, ten sa ale jej sťažnosťou v tejto časti odmietol zaoberať. ÚS SR 14. septembra 2006 uznal porušenie základného práva Margaréty Cervanovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, respektíve v primeranej lehote, a ako finančné zadosťučinenie jej priznal 650.000 korún.
17. decembra 2008 - Okresný súd v Piešťanoch zamietol žiadosti o podmienečné prepustenie Milana A. a Miloša K. odsúdených za vraždu Cervanovej. Milošovi K. nepomohla ani záruka, ktorú súdu ponúkol primátor Nitry Jozef Dvonč.
27. januára 2009 - Jedného z posledných dvoch odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej Miloša K. prepustil Krajský súd v Trnave z výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodol tak o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch z polovice decembra 2008. Vtedy bola jeho žiadosť o prepustenie zamietnutá. Krajský súd rozhodol, že odsúdeného Miloša K. z výkonu trestu prepustí podmienečne, pričom mu zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.
