BRATISLAVA. Minister školstva Ján Mikolaj z SNS nechce maďarské názvy v učebniciach napriek tomu, že parlament prijal zákon, ktorý to nariaďuje. Mikolaj si zákon vysvetľuje po svojom.
SNS novelu školského zákona napadne na Ústavnom súde. Kým ústavní sudcovia nerozhodnú, bude Mikolaj od autorov učebníc vyžadovať, aby dokazovali, či nimi navrhnuté zemepisné názvy sú v maďarčine vžité, zaužívané a či boli použité v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006. „Ak to nepredložia, tak tie názvy nebudú," povedal. Pri nesplnení podmienok budú podľa neho názvy len v slovenčine.
Minister už teraz naznačuje, že takto stanovené podmienky žiadny autor nesplní, pretože v uvedených rokoch žiadna učebnica na ministerstve schválená nebola.
Na vine je vraj znenie zákona. „Keby to tam nenapísali, tak problém nie je," hovorí Mikolaj.
Sporné znenie pripravil predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru, ktorý maďarské návrhy podporuje napriek odporu HZDS, SNS aj prezidenta, ktorý už zákon raz odmietol podpísať.
„Minister si to myslí zle," tvrdí podpredseda SMK László Szigeti. Podľa neho sa Mikolaj snaží problém spolitizovať a nechce uznať právo menšín na používanie materinského jazyka.
„Je smutné, že v právnom štáte máme takého ministra, ktorý nechce dodržať zákony a nie je v jeho záujme, aby vydával učebnice aj pre školy s vyučovacím jazykom maďarským," povedal Szigeti.
S výkladom novely ministra školstva Jána Mikolaja z SNS nepočítali ani jej autori.
Do schválenej podoby ju pozmenil predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru. Ešte v utorok povedal, že jeho návrh je absolútne dobrý.
„Keďže minister je z SNS, tak možno reaguje trošku viac politicky," povedala členka školského výboru Monika Smolková zo Smeru. Za novelu hlasovala, takže tvrdí, že je vykonateľná. Nemá s dvojjazyčnosťou problém a podľa nej sú najdôležitejšie vedomosti žiakov.
Okrem SNS ani HZDS nesúhlasí s tým, že novela je vykonateľná.
Preto dajú podnet na Ústavný súd, ktorý má novelu posúdiť. Poslankyňa Katarína Tóthová z HZDS upozorňuje, že novela je v rozpore s inými zákonmi, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami na tvorbu zákonov.
Rozpor so zákonom o kartografii pripustila aj poslankyňa Darina Gabániová zo Smeru, ktorá však v utorok za novelu hlasovala. Aj s jej pomocou poslanci prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorým už v decembri namietal protiústavnosť novely. „Keď už sme sa raz vyjadrili za to, tak aj teraz. Sme za to, aby sa upravovali vzťahy so susednými štátmi," povedala Gabániová.
Zákon o kartografii, na ktorý sa HZDS, ale aj SNS odvolávali, zmenili poslanci v lete 2007. Vtedy všetky strany vrátane opozičných podporili novelu, ktorou sa zaviedlo, aby sa štátny jazyk vzťahoval na zemepisné názvy uvádzané aj v učebniciach.
Toto znenie o pár mesiacov využil minister školstva na to, aby prikázal vydavateľom, ako majú tlačiť menšinové knihy.
Aj v dôsledku tohto pokynu, ktorý neskôr Mikolaj zmenil, vyšli vlani vlastivedy pre maďarských žiakov, v ktorých boli len slovenské geografické názvy.
Novelu školského zákona, ktorej cieľom bola úprava používania geografických názvov v učebniciach vlastivedy na školách s vyučovacím jazykom menšinovým z dielne SMK, predložili na decembrovú schôdzu NR SR opozičné strany.
Po prijatí pozmeňujúceho návrhu predsedu parlamentu Pavla Pašku, na základe ktorého sa v učebniciach majú "vžité a zaužívané" názvy uvádzať najprv v menšinovom a následne v štátnom jazyku, pričom kritériom pre určenie, ktoré to sú má byť prax z rokov 2002-2006, Národná rada SR novelu schválila.
Prezident Ivan Gašparovič ju však parlamentu vrátil s odôvodnením, že je podľa jeho názoru protiústavná a v praxi nevykonateľná. V utorok 3. februára však poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS, KDH a SMK prezidentovo veto prelomili a novelu schválili opätovne. Predseda SNS reagoval vyhlásením, že poslanci jeho strany dajú novelu na Ústavný súd SR.
