Mladí by do zahraničia odišli pracovať aj natrvalo

Tých, čo hovoria, že by v Británii zostali natrvalo, a tých, čo by odišli pracovať len na určitý čas, je podľa prieskumu takmer rovnako veľa.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - ČTK/AP)

BRATISLAVA. Počet Slovákov pracujúcich v Británii klesol v treťom kvartáli minulého roku medziročne podľa oficiálnych štatistík z takmer 28­tisíc na 18­tisíc.

Odhadnúť dnes, koľko Slovákov pracujúcich a žijúcich v zahraničí sa pre krízu alebo z iných dôvodov vráti na Slovensko, si nikto netrúfne.

Radšej v zahraničí ako doma

V novembri minulý rok na vzorke 1138 robil Sociologický ústav SAV prieskum aj s otázkami o postojoch Slovákov k práci, pracovnej migrácii či dĺžke obdobia, na aké by boli ochotní cestovať za prácou.
V jednej otázke sa pýtali, či by si ľudia, čo majú problém nájsť si prácu v okolí, mali hľadať prácu inde na Slovensku. Druhou otázkou zisťovali, či súhlasia s tvrdením, že kto nemá prácu doma, najlepšie urobí, keď si ju hľadá v zahraničí.

Respondentov, ktorí sa prikláňali k názoru, že kto nemá prácu blízko domova, mal by si ju hľadať v zahraničí, bolo viac ako tých, čo súhlasili s tvrdením, že kto nemá robotu, nech si ju hľadá v inom regióne Slovenska. „Potvrdzuje to fakt, že u nás funguje takzvaná kultúra migrácie a migrácia do zahraničia sa považuje za legitímny bežný nástroj, ako riešiť určitú životnú situáciu," povedal sociológ Miloslav Bahna.

Do Británie aj natrvalo

Pri otázke, v ktorej sa pýtali, či by odišli do zahraničia za prácou, takmer 11 percent ľudí povedalo, že by odišli aj natrvalo a asi 30 percent iba na určitý čas.
„O tých, čo uviedli, že by odišli natrvalo, sa dá jednoznačne povedať, že sú to mladí ľudia. Podľa vzdelania tam zásadné rozdiely nie sú," povedal Bahna. Ani región, z ktorého pochádzajú, nebol kritériom, ktoré by ovplyvnilo názor ľudí.

Takmer štvrtina opýtaných si ako krajinu, do ktorej by odišli pracovať, vybrala Veľkú Britániu. Británia bola približne rovnako obľúbená medzi tými, čo uviedli, že chcú odísť natrvalo, a tými, čo uviedli, že chcú odísť len dočasne.

„Ideálna na odchod natrvalo bola Amerika, čoho logické vysvetlenie je to, že ide o vzdialenú krajinu, a keď sa tam už dostanem, neplánujem si skorý návrat," hovorí Bahna.
Úplne opačne vychádza z prieskumu odchod do Českej republiky, kam ľudia chcú odísť dočasne a minimum natrvalo.

Vyhovujú im týždňovky

Keď si ľudia, čo by odišli zo Slovenska pracovať do zahraničia, mali vybrať, čo by bolo pre ich prácu v zahraničí ideálne, či odísť radšej aj s rodinou, alebo by radšej dochádzali na týždennej, alebo dennej báze, najviac ľudí povedalo, že je pre nich ideálne odísť aj s rodinou.
Hneď za tým nasledovala ako ideálna možnosť pre 23 percent respondentov možnosť dochádzať za prácou na týždňovky.

„Chodenie na týždňovky si nevolia Slováci len ako nutnosť, ale relatívne veľa ľudí ho považuje za ideálne riešenie," povedal Bahna.

Pracovať v zahraničí a vracať sa domov za rodinou preferujú skôr respondenti so stredoškolským vzdelaním. Naopak, vysokoškoláci častejšie uvádzali, že by so sebou zobrali aj rodinu.
„Poukazuje to na odlišné predstavy spojené s odchodom do zahraničia. Kým u stredoškolákov ide predovšetkým o materiálne zabezpečenie rodiny, u vysokoškolákov hrá väčšiu úlohu kariéra či širšie chápaná životná úroveň," hovorí Bahna.

Bratislavčania nechcú robiť v zahraničí hocičo

Väčšina ľudí z krajín strednej a východnej Európy, čo pracovali v Británii, zostáva pracovať v málo platených zamestnaniach aj po istom čase strávenom v zahraničí, uviedla štúdia britského Inštitútu pre výskum verejnej politiky z minulého roku. Vyplýva z nej, že Východeurópania v Británii nepostupujú k práci, v ktorej doma získali dostatočné vzdelanie či kvalifikáciu.

Prieskum na Slovensku dáva tomuto zisteniu vo väčšine prípadov za pravdu.

S tvrdením, že je lepšie odísť do zahraničia a robiť tam aj nie najlepšiu prácu, ako zostať doma, opýtaní skôr súhlasia.

Nesúhlasí s tým asi štvrtina opýtaných. „Prevažne nesúhlasia starší ľudia a ľudia z Bratislavy," povedal Bahna.

„S názorom, že ľudia, ktorí odídu a zostanú v zahraničí, sú stratou pre našu krajinu, deklarovali súhlas takmer všetky kategórie ľudí, aj tí, čo chcú odísť pracovať do zahraničia," dodáva Bahna.

Vonku mobilní, doma len ťažko

Ochota ľudí cestovať za prácou po Slovensku je nízka. Komplikuje ju doprava, drahé byty aj tradičná organizácia práce.

BRATISLAVA. Pracovný trh podľa personalistov ovplyvnia ľudia zo zahraničia skôr z dlhodobého hľadiska.
„Ak sa v zahraničí stretávali s vysokou mobilitou a dochádzajúcimi kolegami, nepríde im cestovanie ani na Slovensku ako niečo nepredstaviteľné," povedala riaditeľka Index Nosluš Darina Mokráňová. Myslí si, že ľudia, ktorí boli ochotní vycestovať za prácou do zahraničia, budú ochotnejší cestovať aj doma.

Upozorňuje, že v porovnaní so zahraničím, obmedzujú mobilitu na Slovensku aj iné faktory ako ochota cestovať.

„Napríklad v Holandsku, si ľudia môžu dovoliť dochádzať do práce na dlhé vzdialenosti vďaka diaľniciam a dobrému spojeniu," vysvetľuje. Cestovanie za prácou im tiež zjednodušuje štvordňový pracovný týždeň, keď je bežné, že ľudia robia viac hodín, a v piaty deň zostávajú doma.

„Z dlhodobého hľadiska ľudia zo zahraničia vytvoria tlak na zmenu spôsobu práce či jej organizovanie, napríklad na čiastočné úväzky či odpočítavanie nákladov na dopravu do práce zo základu dane," myslí si Mokráňová.

Natália Šegedová z agentúry Grafton hovorí, že ich skúsenosť s uchádzačmi, čo pracovali v zahraničí, je prevažne pozitívna. Ovládajú cudzí jazyk, čo ľuďom na Slovensku pred krízou chýbalo, a sú často naučení pracovať efektívnejšie a výkonnejšie.

„Na slovenskom trhu budú žiaducou konkurenciou," povedala.

„Najširšie možnosti práce poskytuje hlavné mesto, a na Slovensku by sa za prácou museli pravdepodobne presťahovať alebo dochádzať.

S tým však rastú životné náklady a problematickou môže stále byť i bytová otázka, predovšetkým v Bratislave," povedala Šegedová.

Nezamestnanosť zatiaľ nedoviezli

Vrátia sa najmä tí, ktorí nechýbajú ani u nás, alebo nemajú problém sa kdekoľvek zamestnať.

BRATISLAVA. V cudzine pracovala vlani asi desatina pracujúcej slovenskej populácie.
Ku koncu roka bolo v evidencii slovenských nezamestnaných vyše šesťtisíc ľudí, ktorí mali posledné zamestnanie v niektorej z krajín Európskej únie.

Na rozdiel od Slovákov doma, tak ako „bývalí migranti" každý mesiac pribúdajú, zároveň z evidencie odchádzajú.

Maroš Kamenský z konzultačnej spoločnosti pre IT Ajilon Consulting hovorí, že ľudia sa v poslednom čase do IT zo zahraničia rozhodne vracajú. „Navrátilci náš trh už rozhýbali," povedal Kamenský.

Odhaduje, že po návrate sa budú ešte určitý čas rozhliadať po domácich príležitostiach, no nemyslí si, že by si na Slovensku prácu nenašli. „Mnohí si zabezpečili nové miesto už spoza hraníc," povedal Kamenský.

Predpokladá, že na začiatku bude práca pre ľudí so zahraničnými skúsenosťami o čosi komplikovanejšia pre viac administratívy a nie vždy najvyspelejší manažment, ale myslí si, že nakoniec prinesú nadpriemerné skúsenosti.

Sektory ako stavebníctvo, ktoré na Slovensku po veľkom stavebnom boome a nedostatku ľudí dnes žije najmä z vopred dohodnutých zákaziek, aj v zahraničí patrili medzi najviac postihnuté. Časť z tých, čo napríklad pracovali v írskom stavebníctve, zostáva za hranicami aj po strate zamestnania.

„Z pohľadu národnej ekonomiky je každý zamestnaný občan veľké plus, nehovoriac o udržaní si pracovných návykov, takže v tomto momente by bolo lepšie, keby si prácu v zahraničí ešte udržali," povedala Darina Morkáňová z Index Nosluš.

Hovorí zároveň, že na trhu momentálne nie je extrémne zvýšený dopyt po ľuďoch so zahraničnými skúsenosťami a odhaduje, že na zahraničnom pracovnom trhu nie je vo veľkej miere skupina ľudí, ktorá by teraz chýbala na Slovensku.

Za pravdu jej dáva aj prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor, ktorý neočakáva návrat zdravotníkov. „Zdravotníctva či farmácie sa hospodárska kríza dotkne asi najmenej, v tejto oblasti nie je možné veľmi šetriť, možno na vývoji, aj politicky je to veľmi citlivá oblasť," povedal Pásztor.

V slovenskom zdravotníctve sú v porovnaní so zahraničím rovnako ako pred krízou oveľa nižšie platy.
„Možno bude určitý návrat z Čiech, ale ani to nebude podľa mňa masovo," hovorí Pásztor.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu