Duray požadoval sebaurčenie a kritizoval zradcov v SMK

Maďarskí menšinoví radikáli spomínali na komárňanský autonomistický míting z roku 1994.

KOMÁRNO, BRATISLAVA. Asi päťdesiat ľudí sa v sobotu zišlo v Komárne, aby si tam pripomenuli masový míting, na ktorom pred pätnástimi rokmi viac ako tritisíc maďarských starostov, poslancov parlamentu a miestnych zastupiteľstiev žiadalo ústavnoprávne zakotvenie postavenia a autonómie maďarskej menšiny na Slovensku.

Hlavným rečníkom sobotňajšej akcie bol podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray. Komárňanský míting v roku 1994 bol podľa neho prvým a doteraz aj posledným pokusom tunajších Maďarov o sebaurčenie.

Ústupčivosť SMK

Duray kritizoval umiernených menšinových predstaviteľov najmä z vtedajšej liberálnej Maďarskej občianskej strany, ktorí odmietli ciele mítingu a dodnes pôsobia v menšinovej politike. Prekážala mu ústupčivá politika SMK v časoch, keď bola vo vláde. Napríklad, že súhlasila, aby sa maďarčina mohla v úradnom styku používať iba v obciach, v ktorých má menšina aspoň 20percentný podiel, a že je „maďarčina na Slovensku rovnakým miestnym jazykom ako cigánsky či chorvátsky jazyk".

Duray sa v prejave publikovanom na svojej webovej stránke zaoberal výhodami sebaurčenia. Ako príklad uviedol Slovensko, ktoré sa do niekoľkých rokov po získaní samostatnosti začalo ekonomicky prudko rozvíjať, podobne ako autonómne Katalánsko a Južné Tirolsko. Maďarmi obývané územia Slovenska naopak podľa Duraya ovláda „zahraničný kapitál" a situácia je tu bezvýchodisková.

Vnútorný nepriateľ

Exprimátor Dunajskej Stredy a okresný šéf SMK Péter Pázmány označil za jedinú schodnú cestu dôveru v SMK napriek tomu, že strana musí okrem slovenských nacionalistov bojovať aj s „nepriateľom vo vlastných radoch". Cieľom je zjednotenie a očistenie strany, povedal Pázmány podľa servera felvidek.ma.

Prítomní prijali vyhlásenie, podľa ktorého sa za posledných 15 rokov právne postavenie Maďarov na Slovensku zhoršilo, ich počet i pomer v rámci obyvateľstva klesá a upierajú im stále viac práv.

Za základ uchovania národnej existencie označili dosiahnutie sebaurčenie, „aby mohli vo svojej domovine sami rozhodovať o svojom osude". „Toto právo patrí každému ľudu a národu, nie je možné sa ho zriecť a medzinárodné právo ho garantuje, je však treba ho žiadať," tvrdí sa vo vyhlásení.

Maďarské biskupstvo

Účastníci akcie odhalili na sídle miestnej organizácie kultúrneho zväzu Csemadok pamätnú tabuľu mítingu z roku 1994. „Nepožadujme len kultúrnu a školskú samosprávu, ale ozajstné sebaurčenie. Nebojujme za maďarského biskupa, ale za vytvorenie maďarského biskupstva," rečnil pri tom šéf miestneho Csemadoku a mestský poslanec v Komárne za SMK Attila Petheő.