Reformné učebnice?

Jana Juráňová nedávno vo svojom fejtóne správne poznamenala v súvislosti s „lomkovou vojnou“ v maďarských učebniciach, že treba hovoriť aj o tých našich slovenských, napríklad o tých, ktoré vzídu z práve končiaceho konkurzu na pôde Štátneho pedagogického ústavu.

Realizuje ho tam novovytvorené oddelenie pre učebnicovú politiku. V jeho čele stojí bývalá osobná poradkyňa ministra školstva a exriaditeľka Domu Matice slovenskej v Bratislave Lýdia Benčová, ktorá sa nikdy tvorbou učebníc nezaoberala. Podľa toho to aj vyzerá.

Napríklad pri vytváraní konkurzných komisií sa každému členovi zdôrazňovalo kritérium zvýšenia a ustráženia národného ducha učebníc, v prípade konkurznej komisie pre dejepisné učebnice ho mali strážiť Ján Bobák a Peter Mulík zo Slovenského historického ústavu a z Historického odboru Matice. Neviem však, že by sa títo páni odborne zaoberali problematikou, ako stvárniť učebnicu dejepisu pre 5. ročník základnej školy tak, aby predovšetkým zodpovedala kritériám kladeným na jej tvorbu i kritériám vyplývajúcim z práve spustenej reformy základných a stredných škôl.

Navyše, jeden z nich spolu s vedúcou odboru didaktických prostriedkov sa nominovali ako recenzenti budúcej učebnice dejepisu, ktorú oni sami označili za víťaznú v konkurze! V tejto súvislosti by som sa spýtal pána ministra, či toto je ten korektný konkurz, o ktorom nedávno hovoril v televízii.

Skôr naopak, je to postup nekompetentných politicky zaviazaných ľudí, ktorým nejde o učebnicu, ale skôr o jej autora, u ktorého je väčšia záruka, že bude napĺňať ich predstavy o učebnici dejepisu najmä ako nástroja politiky a propagandy, v súčasnosti národného ducha a vlastenectva.

Navyše, vybraný autor dejepisnej učebnice to ešte nemá vyhrané, lebo jeho učebnicu pred vydaním bude posudzovať vedúca oddelenia učebnicovej politiky spolu s členom konkurznej komisie. Pre istotu nového ideologického centra, ktoré sa vytvorilo v Štátnom pedagogickom ústave.