V Kalligrame vyšiel román Gomora o praktikách talianskej mafie
Saviano: Ja viem, aký pôvod majú ekonomiky

Mladý taliansky spisovateľ Roberto Saviano napísal šokujúcu knihu o neapolskej mafii, a odvtedy žije pod policajnou ochranou. Salman Rushdie povedal, že Saviano je vo väčšom nebezpečenstve ako bol on, keď nad ním vyhlásili fatvu.

„Začal som odriekavať svoje Ja viem, bolo to Ja viem našej doby,“ odkazuje Saviano v románe Gomora na Pasoliniho článok s názvom Ja viem. Pier Paolo Pasolini, autor kontroverzného filmu Saló alebo 120 dní Sodomy, ho publikoval v roku 1974 ako reakciu na teroristické útoky v Brescii a Bologni. Gomora je autentickým literárnym svedectvom o vplyve podnikateľsko-zločineckej organizácie Camorra z Campanie, Saviano sa pre napísanie románu na istý čas do nej infiltroval.

Camorra ako problém demokracie

Saviano, ktorý sa narodil v jednej z najnebezpečnejších oblastí tohto regiónu, si svojím naliehavým a zainteresovaným žurnalisticko-literárnym štýlom získal milióny čitateľov, ale aj život disidenta. Pred mesiacom niekoľkí nositelia Nobelovej ceny (Orhan Pamuk, Dario Fo, Günher Grass, Lech Walesa a ďalší) v denníku La Repubblica uverejnili otvorený list, v ktorom formulovali pôsobenie Camorry nielen ako problém polície, ale aj demokracie.

Ekonomické víťazstvo je cennejšie ako vlastný život

Fakt, že veľkosť Camorry predstavuje dvoj- až trojnásobok iných podnikateľsko-zločineckých organizácií, pripisuje Saviano jej horizontálnej štruktúre. „Klany dnes treba brať ako obchodné organizácie. Pružnosť Camorry je odpoveď na potrebu podnikov rozhýbať kapitál, zakladať a rušiť spoločnosti, investovať do nehnuteľností. Hlavné obchody camorristických skupín prebiehajú mimo Neapola.“

Nič nevzniká, nič nezaniká, všetko sa premieňa. Sú úspešným príkladom voľného trhu. Ekonomický systém zostáva a rozvíja sa, aj keď zabijú, alebo zatknú mafiánskeho bossa. „Ekonomické víťazstvo je cennejšie ako život, dokonca cennejšie ako život vlastný.“

Luxus sa stal obchodom

Nielen obchod so zbraňami a drogami tvorí piliere biznisu camorristických klanov. Luxus, ktorý sa stáva predmetom dennej spotreby, je novým predmetom obchodu zločineckých skupín.

Na druhej strane sa nachádza čoraz výnosnejší obchod s odpadom. Len daňové úniky nea­polského prístavu tvoria 400 miliónov eur za rok. Približne tridsať takýchto únikov by vynulovalo štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Vojna v Secondigliane

Zisky z ilegálne umiestneného toxického odpadu predstavovali pre camorristické klany za posledné štyri roky štyridsaťštyri miliárd eur. Oblasti, v ktorých za posledné roky zásadne stúpla úmrtnosť na rakovinu dávajú možnosť tušiť, kde je toxický odpad ukrytý. Saviano píše. Saviano vie. Saviano má dôkazy.

Gomora bola napísaná počas „vojny v Secondigliane“. Secondigliano je neapolská miestna časť. Klany majú svojich vojakov a vojaci majú svoje kalašnikovy.

Autor prirovnáva boje medzi klanmi k vojne v Bosne či v Alžírsku. „Ku ktorejkoľvek občianskej vojne, kde je ťažké pochopiť, kto na čiu stranu patrí. Stačí zvesť o príbuzenskom vzťahu, podobnosť a človek sa stane terčom.“

Kalašnikovov index

Známy index Big Mac, ktorý podľa ceny tohto hamburgera poukazuje na prosperitu danej krajiny, prirovnáva k inej analýze. Čím nižšia je v určitej oblasti cena kalašnikova, tým viac sú v nej porušované ľudské práva. V západnej Afrike stojí najslávnejší samopal päťdesiat dolárov, v Jemene šesť.

Je zrejmé, že nedávne spochybnenie demokracie v súvislosti s pôsobením Camorry Savianovými nobelovskými priaz­nivcami naznačuje súvislosť práve s porušovaním ľudských práv.

V závere svojho románu autor píše o učiteľke, ktorá ako svedok prestrelky identifikovala vraha. Následkom bol jej rozchod so snúbencom, strata práce, preloženie na chránené územie, minimálna mzda, strata podpory rodiny a priateľov, izolácia.

„Mať takýto prístup je ako veriť tomu, že by nejaká pravda mohla existovať,“ napísal Saviano, ktorý možno ešte nevedel, čo všetko ho po vydaní knihy čaká. No o istej zlej predtuche táto veta už svedčí.

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z kultúry nájdete na kultura.sme.sk