Nový film Ridleyho Scotta sa divákovi nepodkladá. Je to správna cesta?
Pavučina drsná a chladná

Nová snímka Body of Lies, inšpirovaná románom Davida Ignatiusa, reaguje na americký boj proti moslimskému terorizmu.

Ridley Scott nevydrží pri jednom žánri ani pri jednej téme. Z minulosti skáče do budúcnosti, od psychologickej drámy do akčného trileru, má na konte komédiu, romancu, vojnovú drámu, sci-fi, horor, kriminálku. A hoci jeho novšia tvorba už nevyvoláva taký úžas ako Votrelec, Blade Runner, Thelma a Louise či 1492: dobytie raja, v kontexte hollywoodskej produkcie ide takmer vždy o vysoký nadštandard, majstrovstvo a skvelé herecké výkony.

Vie, ako prežiť

Američania majú k dispozícii najmodernejšiu techniku, arabskí teroristi iba najjednoduchšie prostriedky, lenže práve tie sa ukazujú najúčinnejšie. Elektronika, počítače, sledovacie, špionážne a komunikačné zariadenia sú voči nim bezmocné. V centre stojí agent Roger Ferris (Leonardo DiCaprio), vždy v teréne, v ohrození, pripravený na všetko. Aby prežil, musí rešpektovať isté pravidlá a princípy, ku ktorým patrí aj česť, súcit a kolegialita.

Z ústredia – a niekedy i z pohodlia amerického domova – ho na diaľku riadi obézny šéf divízie CIA pre Blízky východ Ed Hoffman (Russell Crowe). Hrozí mu nanajvýš tak nebezpečenstvo obarenia sa horúcou kávou, preto si môže dovoliť byť pohodlný, neľútostný, cynický. Jeho bezzásadový prístup spôsobuje Ferrisovi neustále problémy. Za cieľ nemajú nič menej, ako zneškodniť vodcu moslimskej teroristickej organizácie.

Revolučný alebo nudný

Od bežných akčných špionážnych trilerov sa Pavučina lží líši obrazom, skladbou i realistickým hereckým výkonom. Ak Blade Runner bol do detailov aranžovaný a štylizovaný, Pavučina lží pričasto pôsobí ako neuhladená, drsná až studená. Scottových verných fanúšikov nepochybne poteší ako ďalšia ukážka filmárskeho remesla, ostatných prekvapí neatraktívnosťou, odťažitosťou a neprístupnosťou.

Postavy veľa zámienok na stotožnenie sa s nimi nedávajú. Zoznamovanie zaberie celú prvú hodinu filmu, zápletka sa zač­ne až na jej konci. Ani nervná kamera a divoký strih nerobia film presvedčivejším, vyvolávajú pocit neistoty, čo v spojení s mnohými, pre oči Európana veľmi podobnými arabskými postavami vedie k tomu, že menej pozorný divák sa v príbehu stratí.

Nečudo, že Pavučina lží rozdelila amerických recenzentov na takmer rovnaké skupiny nadšených a sklamaných. Jedni film oslavujú ako revolučný vojnový triler, iní odsudzujú ako nezvládnutý a nudný. Kus pravdy majú všetci. Film sa publiku nepodkladá, nevnucuje, vyžaduje si aktívny prístup. Či je to správna cesta, najmä dnes, keď zažívame vlnu diel veľkých filmárov o vzťahu Ameriky a Východu, ukážu až výsledky návštevnosti.

V Česku pod titulom Pavučina lží uviedli roku 1999 drámu Byrona W. Thompsona Stonebrook. Novinka Ridleyho Scotta sa tam preto volá Labyrint lží, ale ani tento názov nedosahuje hĺbku a mnohoznačnosť originálneho Body of Lies.

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z kultúry nájdete na kultura.sme.sk