BRATISLAVA. Školy majú za sebou prvý štvrťrok a pomaly aj sto dní od začiatku školskej reformy.
Jej štart prežili, riaditelia a učitelia ale úplne spokojní nie sú. Chceli by učiť po novom, ale nemajú z čoho, sťažujú sa. Riaditeľom sa nepozdáva ani rýchlosť, s akou ministerstvo školstva reformu do škôl presadilo.
„Vízia reformy je dobrá, ale nebol dostatok času, aby sa učitelia s ňou stotožnili,“ hovorí riaditeľka Základnej školy v Turzovke Terézia Šupolová. Učebnice sú podľa nej základ. „Aj chceme učiť po novom, ale nemáme z čoho.“ Hovorí tiež, že školám chýbajú moderné učebne. Klasické triedy sú podľa nej už prežitkom, deti treba učiť v laboratóriách, aby si učivo mohli „ochytať“, a neučiť sa len z učebnice.
Príprava bola krátka
Richard Savčinský z bratislavskej Základnej školy na Mudroňovej hovorí, že najskôr mali zvýšiť platy učiteľom a potom spustiť reformu.
Podobne ako ďalším riaditeľom ani jemu sa nepáči, že školy dostali na prípravu dva mesiace a to cez prázdniny. Do začiatku nového školského roka mali pripraviť svoje školské programy.
„Nedá sa to urobiť za dva mesiace. Teda dá, ale len na papieri,“ myslí si Savčinský. Zhoduje sa s ním aj riaditeľ školy zo Serede Jaroslav Čomaj. „Je to ako doma, ak niečo robíme rýchlo, tak sa to neurobí dobre. Ale keďže je to už hotové, necháme to tak,“ tvrdí. Pochybuje, že školy sa ešte pustia do úprav napísaných programov.
Hovorkyňa ministerstva Dana Španková ale tvrdí, že školy si s programami poradili dobre. Mnohé z nich s tým problém vraj nemali.
Odvoláva sa na informácie riaditeľov a učiteľov, ktoré získali pri spoločných stretnutiach.
Už sa vie, čoho si pridali
Ministerstvo už má aj prehľad o tom, čo si školy do svojich programov pridávali.
Najviac pribudli hodiny slovenčiny, matematiky, prírodovedy a výtvarnej výchovy. Z nových predmetov sa školy snažili rozšíriť vyučovanie o cudzie jazyky a informatiku.
Španková tiež hovorí, že na niektorých školách pribudla environmentálna a regionálna výchova, predmet zdravý životný štýl, globálne vzdelávanie. Niektoré športové školy sa zase snažili prepojiť šport so všetkými predmetmi.
Učitelia si bránia hodiny
Riaditelia tvrdia, že na svoje výhrady stále upozorňujú, ale ministerstvo na ne nereaguje. Španková hovorí, že zlý ohlas bol len na znižovanie počtu hodín z niektorých predmetov.
Učitelia sa svojich hodín nechceli vzdať, začali sa deliť podľa toho, kto ich koľko má. Vraj ten, kto ich má viac, je pre školu dôležitejší. Španková ale tvrdí, že reforma nie je o počtoch.
V septembri sa s reformou začalo v prvých a piatych ročníkoch základných škôl a prvých triedach na stredných školách. Ministerstvo teraz postupne pripravuje aj zmenu učiva v ďalších ročníkoch. Postupne by mali školy získavať viac návodov a návrhov, ako majú učiť.
Do konca školského roka sa tiež podľa Špankovej dozvedia nové požiadavky na maturitnú skúšku.
Pri reforme školstva stál aj poradca MIRON ZELINA. Priznáva, že nie všetci učitelia zmenu pochopili.
Ako sa reforma rozbieha?
„Závisí to od toho, ako ju učitelia pochopili. Sú učitelia, ktorí to pochopili perfektne. Rozvíjajú cez školský a štátny program potrebné zručnosti, čiže osobnostné, prosociálne či motivačné. Potom sú takí, ktorí to pochopili menej a ďalej sa snažia žiakov naučiť čo najviac.“
Čo s takýmito učiteľmi?
„Ako prvé treba analyzovať školské vzdelávacie programy, aby sa zistilo, kde sú chyby. Druhý krok je vzdelávať učiteľov a ukázať im, ako to robiť. Aby učili niečo dôležitejšie pre deti, napríklad aby ich viac bavilo dobre sa správať.“
Mnohí riaditelia sa sťažujú, že na prípravu nemali čas.
„Podľa toho, čo sa zoberie, že je málo času. Keď sa uvažuje 17 rokov o reforme, tak sú učitelia, ktorí pochopili, o čom to je a ihneď na to naskočili bez nejakej inštrukcie. Rozdelil by som ich na tri skupiny. Sú takí, ktorí ďalej učia učivo, ktoré sme vyškrtali, a to je zlé. Potom sú takí, ktorí pridávajú jazyky a počítače, čo je relatívne dobré. Najlepšie by bolo to, čo deti baví a čo vychádza z ich potrieb a to je najmä správanie. Je to ale len prvý rok, školy pochopia, že tam majú dať to, čo najviac páli a horí a je potrebné.“
Majú to podstatné školy už za sebou?
„Už dostali základný impulz. Mali by už cítiť, že môžu cez školský program nasadiť niečo, čo deťom pomôže. Vytvorili sme im priestor, teraz chvíľu potrvá, kým aj 50-, 60- a 70-roční prídu na to, že môžu učiť niečo iné, čo deti pritiahne do školy.“
Je viac učiteľov, ktorí zmeny chápu, alebo tých, čo nie?
„Zatiaľ o tom prehľad nemáme, ale je aj skoro na to, aby sa hodnotilo. Školy si možno samy upravia po čase programy.“
Nehrozí, že starší učitelia odídu skôr do dôchodku, ako pochopia zmysel reformy?
„Je zaujímavé, že vo verejnosti, ale aj u mňa, pretrváva názor, že skôr naskočia tí mladší. Ale neplatí to tak vždy. Fanatik naskočí bez ohľadu na to, koľko má rokov.“
 Množstvo vedomostí by už nemalo rozhodovať. FOTO – ČTK/AP |
