Slovenskí poľnohospodári majú tri roky na to, aby sa pripravili na krátené dotácie
Veľké farmy z únie dostanú menej

Štyri percentá dotácií dostane od roku 2012 program rozvoja vidieka, odtiaľ ich cez projekty budú môcť farmári získať späť. Podľa niektorých z nich ide len o zbytočnú komplikáciu.

BRATISLAVA. Neobľúbené krátenie dotácií sa našich veľkých fariem dotkne až v roku 2012 a namiesto 9 percent sa im znížia len o štyri percentá.

Slovenskí farmári tak získali tri roky na to, aby sa pripravili na nižšie dotácie. Vyplýva to z reformy európskej agrárnej politiky, ktorú ministri poľnohospodárstva členských krajín únie schválili vo štvrtok.

Peniaze z dotácií pôjdu na rozvoj vidieka, ktorý bude slovenská vláda spolufinancovať desiatimi percentami. Štátny rozpočet tak reforma zaťaží o viac ako 13 miliónov korún (0,44 milióna eur).

K peniazom sa budú môcť farmári dostať spätne cez projekty. Hodnotiť to, ako sa schválené zmeny prejavia v našom poľnohospodárstve, je podľa ministerstva pôdohospodárstva ešte predčasné. Rokovania stále prebiehajú.

„Reforma pre nás nie je pomocou, ale jej dosahy sa troška zmiernili tým posledným rozhodnutím,“ hodnotí krátenie platieb farmár Jozef Svetlanský z družstva Poľnohospodár v Nových Zámkoch.

Krátenie priamych platieb novozámocké družstvo pocíti. Podľa jeho odhadu to bude okolo milióna až 1,5 milióna korún (viac ako 33­tisíc až takmer 50­tisíc eur).

Podľa niektorých analytikov je však reforma veľmi mierna, keďže nerieši finančnú náročnosť európskeho poľnohospodárstva. „Navrhnuté zmeny sú len kozmetickými úpravami, ktoré nezabezpečia prienik trhového mechanizmu do produkcie základných potravín a nepovedú k reálnym úsporám v rozpočtoch únie ani domácich vlád,“ hodnotí reformu poľnohospodárskej politiky analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Nemec: Schválený rozvoj

vidieka je komplikovaný

Svetlanský presunutie peňazí z krátenia dotácií do fondu rozvoja vidieka víta, hoci ich využitie bude pre farmárov limitované finančnými možnosťami.

Program totiž hradí maximálne polovicu nákladov, zvyšok si musí farmár zabezpečiť sám, buď cez úver, či z vlastných zdrojov.

„My využívame všetky programy, ktoré sú dostupné. Čerpáme zdroje tak, ako nám to dovolí naša finančná situácia,“ hovorí Svetlanský.

Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec považuje presun časti dotácií do rozvoja vidieka za zbytočnú komplikáciu. Takto sú peniaze viazané na realizáciu projektu, ale aj získanie úveru na spolufinancovanie od banky.

„Len máloktorí budú mať dosť vlastných zdrojov, bude to komplikované, keby to dostali vo forme priamych platieb, tak by to dostali, lebo to je nárokovateľné,“ povedal Nemec.

Farmári zo starých štátov sú vo výhode

Ďalšou zmenou je takzvaná pomoc farmárom z nových členských krajín. Naši farmári tak získajú takmer štyri milióny eur (takmer 120 miliónov korún).

Podľa nich je to však málo. „Zďaleka to nepostačuje a veľmi to nepomôže znížiť rozdiely medzi farmármi z nových a starých krajín únie, privítali by sme väčšiu sumu,“ povedal Nemec za farmárov.

Tí dôvodia rozdielmi vo výške vyplatených dotácií. Staré členské krajiny totiž mohli z vyplatených dotácií použiť štyri percentá na podporu fariem či rozvoj vidieka.

Keďže ich dotácie sú vyššie, väčší je potom aj balík, ktorý môžu použiť na rozvoj vidieka cez osobitný fond.

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z ekonomiky nájdete na ekonomika.sme.sk